Obete obchodovania s ľuďmi potrebujú prístup ku kvalitnej právnej pomoci

Podľa zdrojov mimovládnych organizácií sú u nás rôznej forme vykorisťovania vystavení aj ľudia z afrických štátov Keňa a Somálsko, takisto ženy a muži pochádzajúci z Bulharska či Rumunska.
      

Právnici Ligy za ľudské práva (Human Rights League, HRL) poukazujú na to, že obete sú zneužívané najmä na nútenú prácu, avšak často aj v kombinácii s trestnou činnosťou alebo prostitúciou. Právnička HRL Alexandra Malangone upozorňuje, že pomoc týmto cudzincom často znemožní fakt, že sú na Slovensku neoprávnene a preto ich úrady po odhalení vyhostia z krajiny. "Polícia pri podozrení, že migrant, ktorý sa v krajine zdržuje neoprávnene, je obeťou obchodovania s ľuďmi, nemá povinnosť zastaviť proces vyhostenia," uviedla. "Ak by sme teda aj chceli riešiť prípad konkrétnej osoby, nemôžeme, lebo sa už veľmi často na Slovensku nenachádza," dodala. 
      

HRL je preto presvedčená, že v prípade cudzincov, u ktorých je dôvodná indícia, že ide o obeť obchodovania s ľuďmi, by v záujme pomoci a ochrany obete a riadnemu vyšetreniu trestného činu, nemalo dochádzať k znemožneniu týchto aktivít vyhostením obete z územia SR.
      

Podľa Malangone s tým úzko súvisí aj informovanosť a prístup ku kvalitnej právnej pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi. "Takisto dôležitá koordinácia a komunikácia medzi políciou, ministerstvom vnútra a mimovládnym sektorom," dodala Malangone. HRL v tejto súvislosti rozbehla projekt, v ktorom školí 20 advokátov a právnikov v oblasti obchodovania s ľuďmi tak, aby poznali špecifiká zastupovania obetí obchodovania s ľuďmi. Iniciatíva je súčasťou projektu "Presadzovanie práv obetí obchodovania s ľuďmi v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku s dôrazom na právnu pomoc – Prístup zohľadňujúci ľudské práva".  Projekt zo svojich prostriedkov podporila i Európska únia.
      

HRL iniciatívu realizuje aj v súvislosti s dnešným Európskym dňom boja proti obchodovaniu s ľuďmi.