Návrh na osobný bankrot podalo vlani na Slovensku 194 dlžníkov

V porovnaní s rokom 2007, kedy sa na súd začali podávať prvé návrhy, ich počet stúpol takmer štvornásobne. Napriek tomu Slováci využívajú túto možnosť oddlženia v oveľa menšej miere než Česi, domnieva sa správca konkurznej podstaty Štefan Krnáč, kde sa podľa jeho odhadu robí ročne minimálne 10- až 20-násobne viac prípadov.
     

"Spôsobené je to konzervatívnosťou Slovákov, ale najmä právnou úpravou, ktorá je v Česku voľnejšia. Na Slovensku sa súdne konanie skladá z dvoch fáz, prvé je konkurzné konanie, do ktorého sa prihlasujú veritelia a speňažuje sa majetok úpadcu-dlžníka a za ním nasleduje konanie o oddlžení," priblížil TASR Krnáč.
     

Konanie o oddlžení môže vyvolať nielen podnikateľ, ale aj občan - nepodnikateľ, ktorý má snahu oddlžiť sa a začať od znova. Proces sa vzťahuje len na fyzické, nie na právnické osoby.
     

"Návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník bez ohľadu na to, či je podnikateľom a či jeho záväzky vyplývajú z jeho súčasnej alebo minulej podnikateľskej činnosti, súčasne s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo kedykoľvek do jeho zrušenia. Súd oddlženie povolí, ak dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti. V rozhodnutí o povolení oddlženia najmä určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu a sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov," povedala TASR hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR Alexandra Donevová.
     

Určená suma sa musí pohybovať od 331,94 eura, je to minimálna odmena správcu pre oddlženie, do 70 % z čistých príjmov dlžníka za skúšobný rok. "Po uplynutí trojročného skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení, čo má za následok, že pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné," objasnila hovorkyňa rezortu spravodlivosti.
     

Prvá fáza - konkurzné konanie môže byť ukončené do pol roka, avšak podľa Krnáča ide o ideálny prípad. "V konaní sa musia dodržať lehoty na prihlasovanie pohľadávok, základná lehota je 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ďalej je určená 30-dňová lehota na ich popieranie a ďalších 30 dní je určených na podanie žaloby. Do toho môžu vstúpiť ďalšie súdne konania týkajúce sa najmä speňažovania majetku, čím sa môže výrazne predĺžiť," povedal Krnáč.
     

Osobný bankrot môže vyhlásiť súd pod podmienkou, že aspoň jeden finančný záväzok je 30 dní v omeškaní, že zadlžená osoba má minimálne dvoch veriteľov, výška jej dlhov prevyšuje hodnotu jej majetku a musí mať akýkoľvek majetok v minimálnej hodnote 1659,70 eura. "Ak by hodnota majetku dlžníka bola nižšia, súd konkurz vyhlásiť nemôže a tým pádom nenastúpi ani ďalšie konanie a oddlženie. Do hodnoty 1659,70 eura sa započítava akákoľvek majetková hodnota oceniteľná v peniazoch, môže isť o nehnuteľnosti, finančná hotovosť, stroje, pohľadávky, obchodný podiel alebo auto," doplnil Krnáč.
     

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. 
     

"Možnosť podať návrh na oddlženie nie je obmedzená ani pre osoby, ktoré sú inak cudzími štátnymi príslušníkmi. Podstatná okolnosť pre založenie medzinárodnej súdnej právomoci je miesto, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka," doplnila Donevová s poukazom na Nariadenie Rady ES o konkurznom konaní z roku 2000.