Na Slovensku máme 15-tisíc km značkovaných peších turistických trás

Právo oficiálne značiť turistické chodníky má ako jediný Klub slovenských turistov (KST) a jeho vyškolení "značkári". Ako pre agentúru SITA uviedla predsedníčka Sekcie značenia KST Eva Škutová, na Slovensku je približne 400 aktívnych vyškolených značkárov a každoročne im pomáha asi ďalších 80 pomocných, ktorí ale nesmú značkovať sami.

Každá značka by sa mala obnovovať raz za tri roky. Z toho teda vyplýva, že každý rok by značkári mali obnoviť značky na tretine trás, teda päťtisíc kilometrov. "Vzhľadom na financie ale obnovujeme menej trás, je to asi tri tisíc kilometrov ročne," uviedla Škutová. Väčšinu výdavkov súvisiacich so značkovaním hradí ministerstvo školstva. V posledných piatich rokoch na značkovanie prispievajú aj niektoré samosprávne kraje a organizácie cestovného ruchu. Značkári obnovujú aj informačné a nosné prvky a odstraňujú zarastajúcu vegetáciu na turistických chodníkoch. Nie sú pritom riadni zamestnanci KST na plný úväzok, sú to dobrovoľní pracovníci pracujú na príkaznú zmluvu. Značkujú vo svojom voľnom čase. Niektorí odpracujú 150 – 200 hodín ročne, iní osem hodín. Podľa Škutovej značkár „má v nohách“ výrazne viac kilometrov ako predstavuje obnovená značená trasa. "Na miesto výkonu práce sa musí dostať peši, peši musí prísť ku každému smerovníku. Niekedy prejdú aj 20 km denne. Na značenie používajú ekologické vodou riediteľné farby," priblížila ďalej prácu značkárov predsedníčka ich sekcie KST.

Ak sa niekto chce stať kvalifikovaným značkárom, musí minimálne jeden rok aspoň 20 hodín odpracovať v teréne ako pomocný značkár pod dozorom kvalifikovaného značkára. Kvalifikovaný značkár musí ovládať príslušnú normu o turistickom značení a metodiku značenia. Tiež musí ovládať základné práce na počítači a prácu s navigačným prístrojom GPS. V neposlednom rade musia byť značkári primerane fyzicky zdatní, pretože ich práca v teréne je náročná, zdôraznila Škutová.

Chodníky sú označované štyrmi farbami – červenou, modrou, zelenou a žltou. Farba však neznamená náročnosť chodníka, ale vyjadruje hlavne význam a dĺžku chodníka. Červenou farbou sa značia najdlhšie trasy idúce viacerými okresmi, hlavne po hrebeňoch jednotlivých pohorí. Najdlhšia „červená“ trasa má 760 km a vedie z Devína na Duklu. Modrou sú označené dlhé trasy idúce viacerými okresmi hlavne dolinami, prípadne hrebeňmi vedľajších pohorí. Zelenú farbu používajú značkári na kratšie trasy hlavne miestneho významu. Žltou farbou sú značené spojky medzi trasami rôznych farieb, trasy nástupové na hrebene a únikové trasy z hrebeňa, vysvetlila Škutová systém značenia.

Klub slovenských turistov má ako jediná organizácia na Slovensku historické právo značkovať. Značkovanie chodníkov zabezpečuje už viac ako 140 rokov a vedie databázu riadne schválených trás, schvaľuje nové trasy, zabezpečuje ich obnovu kvalifikovanými značkármi a má licenciu v rámci EÚ. Prvý značený chodník vznikol na území vtedajšieho Uhorska v roku 1874 v blízkosti Banskej Štiavnice. V tom období značkovali jednotlivé turistické spolky existujúce na území terajšieho Slovenska. Po vzniku Československa v roku 1918 Klub československých turistov združil jednotlivé turistické spolky a začal sa pravidelne zaoberať aj značkárskou činnosťou. Už v roku 1938 na území Československa bolo vyznačkovaných turistickými značkami zhruba 40-tisíc kilometrov trás. Po skončení vojny v značkárskej činnosti pokračoval Zväz turistiky Československého zväzu telesnej výchovy. V tomto období vznikla aj československá norma pre turistické značkovanie a tiež jednotná metodika značkovania. Klub slovenských turistov ako nástupnícka organizácia od roku 1990 v tejto činnosti pokračuje.