BRATISLAVA - Do budúcnosti a na prahu tretieho tisícročia stojí pred slovenskými Rusínmi nemálo výziev. Tlak na národy bez vlastného štátu je príliš veľký na to, aby bez organizovaného života prežili bez ujmy na svojej početnosti a kvalite svojho kultúrno-spoločenského života, myslí si Peter Krajňák, krajský poslanec Prešovského samosprávneho kraja za Most-Híd, ktorý je jedným z približne 150-tisícovej menšiny Rusínov na Slovensku.
„Musíme predovšetkým naštartovať zanedbané školstvo vytvorením siete základných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka a alternatívnym prístupom k vzdelávaniu v rusínskom jazyku v jednotlivých regiónoch obývaných Rusínmi,“ vysvetľuje Krajňák. Za rovnako dôležité v tejto súvislosti považuje aj zabezpečenie kvalitného rozhlasového a televízneho vysielania.
„Rovnako treba kooperovať činnosť starostov a primátorov vznikom inštitúcie zjednocujúcej miestne samosprávy a v spolupráci s hierarchiou gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi docieliť optimálny model používania rusínskeho jazyka v cirkevnom živote,“ dodáva prešovský krajský poslanec za stranu Most-Híd, ktorá je pripravená podať pomocnú ruku rusínskej menšine. Tá sa napriek nútenému zákazu svojej právnej, ale aj de facto spoločenskej existencie v druhej polovici 20. storočia dynamicky rozvíja.
Most-Híd sa postavením rusínskej menšiny, vrátane návrhov riešení na zlepšenie jej situácie, zaoberá vo svojom strategickom dokumente Občianska vízia 2016.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies