Mičovský: Súčasná situácia u nás je uvedomelou cestou do pekla

"Kradnutie, ktoré je samozrejmou súčasťou histórie ľudstva, no väčšinou ako výsada podsvetia, sa stalo oficiálnou činnosťou. Ministri neriadia, ale sú riadení. A krajina doriadená. Eurofondy sa stali synonymom novodobého Klondiku - príď čo najrýchlejšie a vykolíkuj si svoju bonanzu. No blížime sa k bodu, keď nebude dosť vrtuľníkov pre tých, ktorí budú musieť utiecť spoza vysokých múrov svojich palácov. V silách demokracie je vygenerovať skutočné elity schopné vládnuť ako prejav služby a nie spôsobu živobytia,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA. Podľa Mičovského máme riešenie v rukách my všetci.

Najväčším nepriateľom zmeny nie sú zlodeji, ale náš strach. „Nedávno, 31. októbra, som na banskobystrickom námestí urobil akciu Metále pre vrahov ako memento dňa, keď prezident republiky vyznamenával v roku 1944 vrahov päťtisíc svojich občanov, z toho 91 detí... Mnohí ma podporili, no napokon na námestie neprišlo ani 50 ľudí... Ak sa dnes, v dobe blahobytu a demokracie, keď sa za názor nezatvára, bojíme prejaviť, čo bude potom, keď sa časy popsujú? História predsa neskončila a my by sme práve dnes mali urobiť všetko pre to, aby sa nevrátili jej najhoršie podoby so špinavohnedým zafarbením. Ak v návrate k tejto farbe dnes mnohí vidia riešenie súčasného úpadku, tak málo čítali alebo neporozumeli textu. Ak má niekto záujem popasovať sa so svojou nevedomosťou, nech sa bližšie zaujíma o zlato vytrhnuté z čeľustí osvenčimských mŕtvol. Rozdiel medzi ním a lúpežami dnešných vládcov nie je v princípe tak veľký, ako by sa mohlo zdať... ,“ pokračoval Mičovský.

Ako uviedol ďalej, celý dnešný svet sa stal miestom prudkej nerovnováhy. Rozdiel medzi jeho šťastnou a nešťastnou časťou sa zväčšuje, a to je už pri dnešnom stupni komunikačného komfortu neudržateľné. Túto kríza globálnej nerovnováhy podľa neho určite vyriešime, otázne je len to, v akom jej štádiu pochopíme, že je to pre nás životná nevyhnutnosť. Stavanie plotov Mičovský odmieta ako prejav mentálnej zadubenosti, považuje ho za praveké riešenie, ktoré nemôže fungovať. „Malá guľka menom Zem potrebuje viac súcitu a pokory. Produkujeme tony nezmyslov, no nevieme dať všetkým ľuďom ani takú základnú vec, ako je pitná voda. Riešenie nespočíva v tom, že budeme nadávať na mocných a žiadať aby nám vládli lepšie. Riešením sme my všetci. Ak sa denne dokážeme zriecť povestného groša a zároveň sa zohnúť po zahodenú pet fľašu, vytvoríme presilovku dobra, ktorej neodolá žiadny diktátor. Nejde o idealizmus, je to stratégia prežitia. Mať menej bude výhodnejším riešením ako nemať nič, možno ani vlastný život. Je naozaj len otázkou stupňa deštrukcie, ktorý si budeme musieť zažiť, aby sme si uvedomili, že niet inej cesty ako zmiernenie zničujúcej nerovnováhy,“ skonštatoval.

Do povedomia verejnosti sa Ján Mičovský dostal v roku 2010, keď začal upozorňovať na nekalé praktiky hospodárenia v štátnych lesoch, na základe čoho sa stal aj nositeľom ocenenia Biela vrana. Podľa neho je udeľovanie takéhoto ocenenia stále aktuálne. „Určite áno. Príklady tiahnu. Zuzany Hlávkové nie sú exces, ale základné kamene budúcich elít. Práve preto som aj ja pred časom navrhol udeľovanie Radu Ďurka Langsfelda za občiansku odvahu a statočnosť v boji proti korupcii. Mám radosť, že viacerí jeho laureáti sa neskôr stali aj Bielymi vranami,“ uzavrel koncoročnú úvahu Mičovský.