Lajčák: V New Yorku diskutoval o Ukrajine aj energetike

Ako sa Lajčák vyjadril na konferencii OSN v New Yorku, táto zmluva patrí medzi základné nástroje nešírenia jadrových zbraní a predstavuje tak nástroj na udržanie a posilnenie globálnej bezpečnosti. Zdôraznil tiež, že okrem uvedenia zmluvy do platnosti je potrebné etablovať aj systém na overenie toho, ako sa dodržiava. "Slovensko je pripravené aktívne prispieť k vybudovaniu potrebného verifikačného režimu," vyhlásil. Informoval o tom tlačový odbor rezortu zahraničia.

Lajčák sa v New Yorku, kde sa koná 70. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, venoval aj Ukrajine a energetike. S ministrami zahraničných vecí niektorých členských štátov EÚ, s ukrajinským partnerom Pavlom Klimkinom a s komisárom pre susedskú politiku Johannesom Hahnom hovorili o tom, ako pokračujú reformy na Ukrajine. Ministri podčiarkli, že pokračovanie v reformách je pre Ukrajinu a jej ekonomiku kľúčové.

Lajčák sa s Klimkinom zameral na oblasť energetiky, tranzitu a dodávok plynu. O tejto téme rokoval aj s osobitným vyslancom vlády USA pre energetické záležitosti Amosom Hochsteinom. Venovali sa pritom podmienkam na pokračovanie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu, ako aj možnému vplyvu oznámeného projektu Nord Stream 2 na pozíciu Ukrajiny i SR ako tranzitných krajín na prepravu plynu. Šéf slovenskej diplomacie tiež informoval o snahách Slovenska pri projekte Eastring, ktorý by mal posilniť energetickú bezpečnosť strednej Európy väčšou diverzifikáciou trás a zdrojov a zachoval by pritom tranzitnú úlohu Slovenska i Ukrajiny. O sankčnom režime, napĺňaní Minských dohôd a voľbách, ktoré sa chystajú na územiach kontrolovanými separatistami Lajčák diskutoval s koordinátorom sankčnej politiky USA Danom Friedom.

Lajčák s nórskym ministrom pre Európsky hospodársky priestor a EÚ Vidarom Helgesenom hovoril o posilňovaní vzťahov Nórska a EÚ. Šéf rezortu zahraničia ocenil dosiahnutie dohody medzi Bruselom a Oslom o príspevkoch do tzv. Nórskych fondov. Slovensko by z nich v rokoch 2014-2021 malo dostať približne 113 miliónov eur. Lajčák o aktuálnych problémoch a ich možných riešeniach diskutoval aj s bývalou americkou ministerkou zahraničných vecí Madelaine Albrightovou. Zúčastnil sa aj na podujatí Jadran-Baltik-Čierne more: energetika, dopravná infraštruktúra a telekomunikácie organizovanom chorvátskou prezidentkou Kolindou Grabar Kitarovičovou s prezidentmi Bulharska, Poľska a Rumunska a ministrami zahraničných vecí pobaltských štátov a štátov Visegrádskej štvorky. Vo svojom diskusnom vstupe Lajčák zdôraznil, že napriek viacerým aktuálnym problémom, ktoré momentálne rieši EÚ, nemôžu ustupovať do úzadia strategické témy ako je energetika a otázky energetickej bezpečnosti EÚ.