Kontrolóri potvrdili, že zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné

Majitelia pozemkov radi plánujú vlastné bývanie. S výstavbou nehnuteľnosti je však spojených aj niekoľko úkonov, ktoré neradno obísť. Nutné je vybaviť si stavebné povolenie. Do platnosti vstúpil aj zákon o poplatku za rozvoj. Jeho zaplatenie umožňuje majiteľovi nehnuteľnosti získať právoplatné stavebné povolenie. Uvedený poplatok sa týka každej nadzemnej budovy. Podľa zákona sa poplatok za rozvoj platí za každý m2 novej nadzemnej podlahovej plochy. V každom meste či obci sa výška poplatku líši. Samosprávy by takto získané financie neskôr mali využiť vo  forme výdavkov pri obstarávaní či výstavbe verejných objektov. 

Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Z krajských miest ho nemajú zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberajú od tohto roka. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý nielen pre infláciu odporúča novelizáciu zákona o poplatku. TASR o tom informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková.

"Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 percent z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba," povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo. Poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017 a sú viazané ho využiť na úhradu výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí. Podľa údajov Datacentra do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60 000 eur 80 obcí. Výška vybraného príspevku sa každý rok zvyšuje. Hovorkyňa úradu ozrejmila, že v prvom roku obce získali vyše 2,6 milióna eur a v minulom roku obce vybrali vyše 30 miliónov eur. Podpredseda NKÚ podotkol, že pre rastúcu infláciu sa reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú. Bude podľa neho zrejme potrebné upravovať jeho maximálnu výšku.

"Aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom," doplnil Ivančo. Kontrolóri odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, nielen v časti jeho výpočtu. Tiež je podľa nich potrebná úprava definícií niektorých základných pojmov. Rovnako by mali byť podľa nich príjmy z poplatku za rozvoj použiteľné aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. "Vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce," ozrejmil Ivančo. Upozornili, tiež na nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve.

Nesúlad bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor voči nemu podal protest. "Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov," uviedla Bolech Dobáková. Vyžadovalo si to dodatočnú komunikáciu obce s poplatníkom. Kontrolóri upozornili na riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Odporúča preto novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov. "Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj," dodala Bolech Dobáková.