KDH neuspelo, lobing jasné pravidlá nedostane

Podľa návrhu mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými mali byť verejní funkcionári. Tí lobovať podľa zákona nemohli. Rovnako mali zakázané prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Okrem toho by museli zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.

Keby zákon uspel, lobista by sa musel zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra, aby mohol lobovať. Uviesť by musel okrem iného aj to, v akej oblasti vykonáva, či plánuje vykonávať lobing. Lobista mal mať právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov Národnej rady (NR) SR, schôdzí ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. V prípade, že by splnil zákonom dané podmienky, mohol by tam vystupovať s časovo ohraničeným príspevkom. Mohol by tiež žiadať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci.

Lobista by podľa zákona musel pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zverejniť zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu s verejným funkcionárom, ak by sa lobistický kontakt uskutočnil. "Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu," písali predkladatelia návrhu. Dodávali, že za priestupok spáchaný nedodržaním povinností mala lobistovi hroziť pokuta až do výšky 33.194 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.

Navrhovatelia poukazujú, že lobing je vo viacerých tradičných demokratických krajinách ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách EÚ legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je regulovaný. Na Slovensku to tak zatiaľ nie je. KDH chcelo minimálne otvoriť verejnú diskusiu na túto tému.