ĽUBOVEC - Zimná paralympiáda v Soči priniesla veľkú radosť obyvateľom dedinky Ľubovec v Prešovskom okrese. Slovenský reprezentant a rodák z tejto šarišskej obce Miroslav Haraus priniesol domov striebornú medailu. Od spoluobčanov sa dočkal slávnostného privítania.
Miro je od detstva zrakovo postihnutý, ale napriek tomu zanietený športovec. K zjazdovému lyžovaniu sa dostal na základnej škole v Levoči a vydržal pri ňom dodnes. Cieľavedomý Ľubovčan sa chce športu venovať aj naďalej a tvrdí, že sa neuspokojí ani s tromi paralympijskými medailami. Dve bronzové totiž získal už predtým vo Vancouveri.
Slabozraký lyžiar má problémy so zaostrením a nevidí do diaľky, čo je pre akýkoľvek šport veľkým hendikepom. On však statočne prekonáva prekážky a všetkým dokázal, že ak je človek talentovaný a odhodlaný, vždy sa oplatí bojovať.
Tvrdí, že sa ocitol v správnom čase na správnom mieste a dostal sa k správnym ľuďom. Vďaka tomu sa mu začalo dariť aj na medzinárodnom poli. Keď sa prvýkrát dozvedel o nominácii v roku 2006 do Turína, bol nesmierne šťastný.
"Aj teraz, keď som bol v Soči, cítil som veľkú podporu, vedeli sme, že máme najazdené a k tomu sa pridali ľudia, ktorí mi držali palce. Bol som veľmi šťastný, keď sa to podarilo hneď v prvých pretekoch," hovorí 28-ročný lyžiar, ktorý spomína aj na milé prijatie v rodnej obci.
Okrem lyžovania má rád aj futbal a atletiku. Dodáva, že svoju kondičku si zlepšuje na bežeckej trati v okolí Ľubovca a za telocvičňu a posilňovňu mu slúži aj záhrada a stromy pri jeho dome, kde žije s rodičmi. Tí čo chodia okolo, ho často môžu vidieť napríklad skákať na trampolíne.
Keď bude zdravý a bude sa mu dariť naďalej, tak je rozhodnutý v plnom nasadení pokračovať. V najbližšom roku ho čakajú majstrovstvá sveta v Kanade.
"Zlatá medaila mi zatiaľ z takýchto najvyšších podujatí chýba, mám sa teda o čo pokúšať a mám veľa motivácie. Ešte by som si chcel vypočuť slovenskú hymnu na takomto podujatí," dodáva slovenský zjazdár.
Miro je vyštudovaný fyzioterapeut a verí, že keď skončí s aktívnou činnosťou, na čo teraz ešte vôbec nemyslí, zostane pracovať v telovýchove.
"Každý športovec sa usiluje hľadať zadné dvierka. Dúfam, že sa mi podarí pokračovať, aj preto som študoval masérstvo, aby som mohol pôsobiť pri športovcoch, a aby som im mohol pomáhať," uzavrel úspešný paralympionik.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies