Ako opísať toho, kto je nad všetkými a všetkým, kto smie urobiť čokoľvek, na čo si len zmyslí? A predsa, hoci je pánom vesmíru, dáva si takú námahu a venuje čas i nám, rozdáva lekcie, nesmrteľné a dôležité.
On rozumie
Neraz nám On jediný rozumie, ani my sami nie sme schopní pochopiť vlastné emócie či myšlienky, ale Boh s tým vonkoncom problém nemá. Nuž a keďže sa nevyznáme vo svojich srdciach, potom je jasné a zrejme ani nie prekvapujúce, že cudzie srdcia sú nám o to väčšou záhadou.
Rozhovor
Iveta sa rozprávala s priateľkou, po lícach sa jej kotúľali slzy, fňukala, lebo niekto, koho poznala, sa odrazu zachoval nepekne, ba čo viac, bolo to priam odporné, jeho správanie spôsobilo jednak bolesť, a jednak spravodlivý hnev. Po rozume jej chodila otázka, ako je možné, že sa ktosi v priebehu sekundy zmení, keď predtým taký nebol, keď sa takým vôbec nezdal.
„Vieš,“ odpovedala jej priateľka, „je to niekedy tak, že sme ako tá tuba. Kým je všetko v poriadku, kým všetko funguje, môžeme mať na sebe akýkoľvek nápis. Môžeme sa zdať úžasní, že sme sladkí ako cukor či osviežujúci ako ovocie, ale keď nás život stlačí, až potom sa ukáže, čo v tube je. Až vtedy sa uvidí, či sme skutočne sladkí, alebo je v nás horkosť.“
Iveta sa vtedy spamätala a spomenula si, že i jej majster Ježiš čosi také povedal, keď prehováral k ľudu slová múdrosti.
O srdci
Ježiš vravel, že čo je v srdci, vynáša sa von, že z úst nevychádza jediné slovo, ktoré by sa už predtým nezrodilo vo vnútri. Preto nech nás neprekvapuje, že ľudské počínanie je občas čudesné, lebo veď sa stlačili situáciami a ukázalo sa, čo srdce skrývalo. A, pravdaže, tiež je nanajvýš podstatné strážiť seba samých, chrániť si duše, nedopustiť, aby sa tam dostala trpkosť či nenávisť, lebo jedného dňa, keď okolnosti zovrú z každej strany, možno i my kohosi prekvapíme v nedobrom, možno dokonca niekoho zraníme.