Gašparovič Hollandovi daroval krištáľové poháre na víno

Gašparovič dnes na počesť francúzskeho prezidenta podáva v Prezidentskom paláci slávnostnú večeru. Ako aperitív Gašparovič najskôr ponúkne hruškovicu, hlavy štátov si potom pochutia na prosciutte s parmezánom, sušenými paradajkami a rukola-frisée šalátom a na grilovanej husacej pečeni na karamelizovanom jablku s brusnicami. Ako hlavné jedlo na večeri sa podáva hovädzia sviečkovica s pečenými zemiakmi, listovým špenátom a blanšírovanou jarnou zeleninou. Dezertom bude medovníkový rez preliaty karamelom s černicami a čučoriedkami. Po večeri sa bude podávať káva, ale aj rozličné druhy vín a karpatské brandy. 

Prezident Francúzskej republiky François Hollande dnes slovenskej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi udelil najvyššie francúzske vyznamenanie – Veľký kríž Čestnej légie. Gašparovič francúzskemu prezidentovi udelil najvyššie štátne vyznamenanie Slovenska – Rad Bieleho dvojkríža I. triedy. 

Návšteva francúzskeho prezidenta je vôbec prvou v moderných dejinách Slovenskej republiky. "Je to tak trochu symbolické, že prezident Francúzska neprichádza len v rámci 20. výročia vzniku Slovenska, ale aj 95. výročia vzniku Československa, kde Francúzsko zohralo veľmi významnú úlohu," povedal po spoločnom rokovaní s Hollandom Gašparovič. Vyzdvihol, že Francúzsko je pre nás strategickým partnerom, s ktorým chceme rozvíjať spoluprácu v hospodárskej, kultúrnej, školskej i vedeckej oblasti. 

Hollande dnes rokoval aj so slovenským premiérom Robertom Ficom. Neskôr sa stretol s predsedom parlamentu Pavlom Paškom a primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom.

Prípitok prezidenta Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri na počesť francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda

Vaša Excelencia, vážený pán prezident, 
vážení páni ministri, 
ctené dámy a páni, 

dnešný deň ostane v pamäti slovensko-francúzskych vzťahov dňom historickým. Vaša oficiálna návšteva na Slovensku, vážený pán prezident, uzatvára jednu etapu spolupráce našich krajín a doširoka otvára priestor pre formovanie jej budúcnosti. Prezident Francúzskej republiky François Mitterand na začiatku 90. rokov, tesne po zamatovej revolúcii v Československu, povedal: „Budúcnosť tu vždy bude pre všetkých, ktorí myslia na budúcnosť“. Dnes budujeme, Slováci po boku Francúzov i ďalších európskych národov, spoločnú európsku budúcnosť. Je to grandiózny projekt, ktorého skutočný význam dokáže oceniť až história. K tomuto štádiu európskej civilizácie však viedla dlhá cesta. 

História moderných slovensko-francúzskych vzťahov úzko súvisí s rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie a so začiatkom budovania novej Európy. Štátnik, diplomat, vedec a generál francúzskej armády Milan Rastislav Štefánik - jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918, je emblematickou postavou slovensko-francúzskych vzťahov a zároveň symbolom novej Európy. 

Keby nebolo Štefánikových snov o budúcom Slovensku a Československu, keby nebolo jeho diplomatického úsilia vo francúzskych najvyšších kruhoch, politická geografia strednej Európy by možno vyzerala inak. Dnes by sme tu možno nesedeli ako partneri. Ako francúzsky generál a československý minister vojny Štefánik vedel, že jedine diplomacia s garanciou silných aliancií v pozadí dokáže zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť. Európska únia je toho živým dôkazom. 

Desaťročia vynakladané úsilie štátov zakladajúcich Európske spoločenstvá a obrannú alianciu po II. svetovej vojne ekonomické krízy nezničili a nezničia. Tí, ktorí ich zakladali, si vzali poučenie a mysleli na budúcnosť v zmysle Mitterandovho výroku – „mysleli na nás“. Ich dedičstvo sme povinní spolu niesť a s myšlienkami na naše deti a vnukov myslieť na to, akú Európu im odovzdáme. 

Vážený pán prezident, 
dámy a páni, 

tak ako Francúzsko stálo pred 95 rokmi pri zrode Československa, tak bolo jednou z prvých krajín, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy s novovzniknutou Slovenskou republikou. Navyše, vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Roland Dumas bol vôbec prvým členom zahraničnej vlády, ktorý navštívil nezávislé Slovensko. Stalo sa tak 12. januára 1993. Francúzsko bolo pre nás od počiatku etalónom silnej fungujúcej demokracie, kultúry a kultúrnosti vo všetkých oblastiach spoločenského i hospodárskeho života. 

Nevedno, ako budú prvých 20 rokov slovensko-francúzskych vzťahov hodnotiť generácie, ktoré prídu po nás. Určite nebudú môcť opomenúť ich historickú kontinuitu z obdobia Československa. Budú iste zdôrazňovať, že Francúzsko bolo v tom období pre Slovensko strategickým partnerom v Európskej únii a v NATO. Asi budú hovoriť, že aj keď boli obdobia, keď sa hľadal optimálny prevod na bicykli slovensko-francúzskeho tandemu, spoločný národný i európsky záujem napokon udržal obe krajiny v prednej časti európskeho pelotónu. Preto boli v r. 2008 v Paríži oboma krajinami podpísané politická deklarácia a Akčný plán. Akčný plán na obdobie najbližších piatich rokov, ktorý dnešným podpisom ministrov zahraničných vecí Slovenska a Francúzska vstupuje do platnosti, potvrdzuje, že naša spolupráca v oblasti zahraničnej politiky, obrany, energetiky, hospodárstva, kultúry i v ďalších oblastiach ambiciózne pokračuje. 

V tomto roku druhé najvýznamnejšie slovenské mesto Košice a francúzska metropola Marseille sú hlavnými mestami európskej kultúry. Teší ma, že spoločný most kultúry medzi našimi krajinami, vytrvalo a trpezlivo budovaný v ostatných 20 rokoch, sa tak stáva európskym dedičstvom a investíciou do budúcnosti. Do kultúry našich potomkov. 

Vážený pán prezident, 
dámy a páni, 

konajme tak, aby sme boli hodní posolstiev veľkých Európanov 20. storočia, kam radím aj odkaz Milana Rastislava Štefánika, Jeana Monneta, Françoisa Mitteranda a ďalších. Nech nám dodávajú silu a odhodlanie pokračovať v prehlbovaní integrácie a v reforme nášho spoločenstva. Nech je Francúzsko naďalej motorom týchto zmien, lebo jeho úloha v Európe je nezastupiteľná. 

Pripíjam na zdravie pána prezidenta, na silné a prosperujúce Francúzsko. Pripíjam na slovensko-francúzsku spoluprácu a priateľstvo a na náš spoločný úspech v ambicióznom európskom projekte.