BRATISLAVA - Lídri Európskej únie sa vo štvrtok stretnú na pravidelnom júnovom summite, na ktorom budú diskutovať o množstve tém vrátane riešenia situácie na Ukrajine, zmene rozpočtových pravidiel, obsadení najvyšších postov v rámci celej EÚ a spoločnej energetickej politike. Na zasadnutí Európskej rady sa zúčastní aj slovenský premiér Robert Fico. Ten nadchádzajúci summit už v predstihu označil za "najvýznamnejší za posledné roky".
V prípade Ukrajiny budú šéfovia vlád členských štátov EÚ preberať dve otázky. V prvom rade sa očakáva podpis hospodárskej časti asociačnej dohody s Kyjevom, ktorej politickú časť obe strany schválili ešte v marci. Odmietnutie podpisu prelomového dokumentu bolo jedným z dôvodom vypuknutia násilných protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, ktorý musel odstúpiť z funkcie. Udalosti viedli až k anexii ukrajinského Krymu k Rusku, na čo únia zareagovala zavedením sankcií voči vysokým predstaviteľom Kremľa. Práve prijatie ďalších reštrikčných opatrení voči Rusku bude ďalšou z tém summitu. Išlo by už o tretie kolo sankcií, podľa Fica sa však o nich hovorí len v prípade "prekročenia červenej čiary". "Voči tretej úrovni sankcií je odpor, preto sa len hovorí o takzvaných sankciách 2 plus," uviedol v stredu na rokovaní parlamentného Výboru pre Európske záležitosti.
Z ekonomických tém bude vrcholnej schôdzke dominovať otázka prípadného zmiernenia pravidiel, ktoré členské štáty eurozóny musia dodržiavať vo fiškálnej oblasti v rámci takzvaného Paktu rasty a stability. Francúzsko a Taliansko tlačia na väčšiu "flexibilitu" paktu tak, aby sa do deficitu verejných financií napríklad nemuseli započítavať veľké investície. Hovoriť sa bude aj o dlhodobej spoločnej energetickej politike vrátane zvýšenia podielu obnoviteľných energií na výrobe elektriny. Na stole je aj zásadná redukcia emisií skleníkových plynov v rámci boja proti klimatickým zmenám, s čím Slovensko podľa Fica nesúhlasí.
Ostro sledovanou témou bude aj diskusia o obsadení najvyšších postov v rámci rôznych inštitúcií EÚ vrátane nového šéfa Európskej komisie, ktorý nahradí Josého Manuela Barrosa. Najhorúcejším kandidátom napriek odporu zo strany Veľkej Británie zostáva luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker, ktorého navrhuje Európska ľudová strana (EĽS). Prvýkrát po dlhšom čase sa očakáva, že lídri budú o novom predsedovi EK hlasovať a na kandidátovi sa nezhodnú konsenzom. "Na základe výsledkov do EP budeme podporovať kandidáta EĽS," uviedol Fico v narážke na Junckera. Hovoriť sa bude aj o rozdelení ďalších postov vrátane šéfa Európskeho parlamentu (EP), novom vysokom predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku ako aj novom šéfovi Európskej centrálnej banky (ECB).
Lídri na summite slávnostne odsúhlasia aj udelenie štatútu kandidátskej krajiny Albánsku, čím sa malý balkánsky štát dostane na úroveň Čiernej Hory, Macedónska, Srbska či Turecka a bude môcť otvoriť rokovania o vstupe do únie. Očakáva sa aj odsúhlasenie prijatia eura v prípade Litvy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies