EÚ bude po brexite finančne chudobnejšia a ekonomicky menej slobodná

Briti v referende 23. júna rozhodnú o odchode alebo zotrvaní krajiny v EÚ. Prípadné vystúpenie z bloku, tzv. brexit, uštedrí tvrdú ranu "sebadôvere" a medzinárodnému postaveniu EÚ. A zároveň pripraví úniu o jednu z jej najväčších ekonomík a vojenských mocností.

Brexit vyhĺbi dieru v spoločnom rozpočte EÚ a prinesie odklon európskeho bloku od otvorenej konkurenčnej ekonomiky, ktorú uprednostňujú Holandsko, Švédsko, Írsko a štáty strednej Európy, smerom k väčšiemu ochranárstvu a reguláciám.

Aj zarytí európski federalisti pripúšťajú, že Británia výraznou mierou prispela k otvoreniu vnútorného trhu, podporovala otvorenú zahraničnú politiku a účelnú administratívu. Stúpenci tesnejšej integrácie, najmä z 19-člennej eurozóny, nebudú mať po brexite dôvod na radosť, keďže euroskeptici v celej EÚ začnú po odchode Británie vyvíjať tlak na otvorenie európskych zmlúv a vypísanie referenda vo svojich štátoch. Najviac sa preto obávajú, že brexit môže spustiť vlnu "dezintegrácie".

Okrem toho, ak Briti odmietnu zostať v úniu, Brusel bude musieť v nasledujúcich rokoch venovať veľa času zdĺhavým a komplikovaným rokovaniam o podmienkach vystúpenia a budúcich vzťahoch Británie s EÚ. A môže to oslabiť doterajšiu "francúzsko-nemeckú os" pri presadzovaní tesnejšej integrácie eurozóny aj preto, že sa obe krajiny pripravujú na voľby v roku 2017.

Nepopulárny francúzsky prezident Francois Hollande má pred sebou posledný rok funkčného obdobia, zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová čelí vlne kritiky za zvýšený prílev migrantov.

Mocenská štruktúra v EÚ sa zmení, ak si Briti zvolia brexit. Nemecko stratí spojenca v boji proti francúzskemu spôsobu štátom riadeného hospodárstva a Francúzsko príde o najväčšieho partnera, ktorý mu pomáhal pri presadzovaní vojenských misií EÚ v Afrike a inde vo svete. A Európa bude možno menej inklinovať k spolupráci s USA či k tvrdšiemu postoju voči Rusku.

EÚ zostane po brexite rozdelená na dva tábory: väčšinu štátov, ktoré zaviedli spoločnú menu, a menšinu, ktorá zatiaľ eurom neplatí. Štáty mimo eurozóny - Švédsko, Dánsko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko - budú slabšie pri presadzovaní svojich záujmov bez Británie ako hlavného finančného centra Európy. Veľké problémy spôsobí únii aj výpadok britských príspevkov do spoločného rozpočtu, z ktorých potom Brusel poskytuje dotácie chudobnejším regiónom a farmárom.

Británia je tretím najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ po Nemecku a Francúzsku. V období 2010-2014 ročne zaplatila do európskej pokladnice v priemere o 9,23 miliardy eur viac, ako z nej dostala. Londýn však bude posielať príspevky ešte dva roky, kým definitívne vystúpi z EÚ. Viaceré štáty stratia po brexite mocného spojenca pri presadzovaní dôležitých bodov, ako je voľný trh a neobmedzená konkurencia a zároveň obmedzenie štátnej pomoci priemyselným podnikom, odmietavý postoj k harmonizácii daní a ďalšie.

Londýn bol tiež najväčším podporovateľom rozšírenia EÚ smerom na východ v rokoch 2004 a 2007. Čiastočne aj preto, lebo veril, že sa tým spomalí centralizácia EÚ.

A žiadna z krajín bloku nebojovala tak tvrdo za ambiciózne dohody o voľnom obchode s USA, Kanadou, Japonskom a ďalšími významnými ekonomikami. Bez energickej podpory Británie je menej pravdepodobné, že rokovania s USA prinesú ovocie.