EK bude požadovať od rozpočtových hriešnikov zálohy

Európska komisia (EK) vraj plánuje na budúci týždeň predložiť návrh na sprísnenie sankcií pre rozpočtových hriešnikov, tvrdí Financial Times Deutschland (FTD).
      Dlhová kríza Grécka vystrašila Európu a ukázala, že krajiny eurozóny neberú Pakt stability a rastu príliš vážne. Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn vraj preto navrhuje sprísnenie kontroly a obmedzenie hlasovacích práv.
      Členské krajiny eurozóny s nadmernými deficitmi a verejnými dlhmi by mali byť v budúcnosti potrestané rýchlejšie a tvrdšie. Rehn napríklad podľa informácií FTD navrhuje, aby krajina už pri začatí disciplinárneho konania pre nadmerný deficit musela zložiť peňažnú záruku vo výške 0,2 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP).
      Štáty sa doteraz príliš neponáhľali so znižovaním schodkov smerom k cieľom, ktoré si dohodli s Bruselom. "Verejné financie boli vystavené recesii bez akejkoľvek ochrany," uvádza sa ako argument v návrhu novej európskej legislatívy, ktorý má FTD k dispozícii. EK by mala návrhy dokončiť budúcu stredu (29.9.) a Rehn ich predstaví ministrom financií v pondelok večer (27.9.).
      Nové pravidlá na posilnenie Paktu stability a rastu sú podľa FTD dôsledkami dlhovej krízy Grécka. V súčasnosti prebieha voči všetkým štátom okrem Luxemburska konanie za nadmerný deficit.
      EK chce okrem toho viac zohľadňovať aj úroveň verejného dlhu jednotlivých krajín. Maastrichtské kritériá stanovujú okrem 3-% hranice pre schodok verejných financií aj 60-% hranicu pre verejný dlh. V roku 2011 však tri krajiny eurozóny budú mať verejný dlh vyšší než 100 % HDP a ďalšie štyri vyšší než 80 % HDP. Krajinám, ako Taliansko, ktorá má už roky verejný dlh nad 100 % HDP, teda hrozí, že dostanú dodatočné úlohy v oblasti úspor.
      Rozpočtoví hriešnici sa okrem toho len ťažko vyhnú sankciám, ktoré nebudú musieť odobriť ministri financií. Do platnosti sa dostanú po rozhodnutí EK, ak Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) kvalifikovanou väčšinou v priebehu 10 dní nerozhodne opačne, pričom krajina, o ktorej sa bude rozhodovať, nebude môcť hlasovať.

Zdroj: TASR