Chorvátska parlamentná delegácia opustila predčasne Srbsko; dôvodom bol Šešelj

Informáciu priniesla spravodajská televízna stanica N1. Jandrokovič pricestoval iba v stredu na dvojdňovú návštevu Srbska a jej program začal stretnutím s predsedníčkou tamojšieho zákonodarného zboru Majou Gojkovičovou. Obe strany sa pri tejto príležitosti vyslovili za riešenie otvorených otázok.

Po telefonickej konzultácii s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom však Jandrokovič zrušil všetky ďalšie body programu návštevy a spoločne s ďalšími členmi delegácie sa vracia do Záhrebu.

Srbská premiérka Ana Brnabičová v reakcii na incident v parlamente ostro kritizovala Šešeljovo správanie. Srbsko musí podľa jej názoru nájsť riešenie pre výzvy, ktorým čelí, a nie búrať jestvujúce mosty nezodpovedným správaním.

Za "brutálny pokus" o ohrozenie dôstojnosti parlamentu a delegácie chorvátskeho zákonodarného zboru, označila dianie v srbskom parlamente jeho predsedníčka Maja Gojovičová. Podľa jej názoru je nerešpektovanie štátnych symbolov Chorvátskej republiky, ktorej delegácia absolvovala v tom čase historickú návštevu Srbska, neprípustné a predstavuje i urážku srbského národa.

V Belehrade sa v uplynulých dňoch viacero opozičných poslancov vyjadrilo za odobratie poslaneckého mandátu Vojislavovi Šešeljovi, k čomu sa však vládna Srbská pokroková strana (SNS) zjavne neodhodlala.

Srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý bol kedysi Šešeljovým straníckym kolegom, sa k incidentu v parlamente zatiaľ nevyjadril, uviedla tlačová agentúra APA.

Šešelja odsúdili pred týždňom na desať rokov väzenia v odvolacom konaní v rámci Mechanizmu pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý po decembrovom ukončení činnosti Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu prevzal jeho zvyšnú agendu. Verdikt nad Šešeljom zaznel v jeho neprítomnosti a keďže vo väzbe strávil celkove 11 rokov, za mreže sa už nevráti.

ICTY Šešelja ešte v roku 2016 oslobodil spod všetkých obvinení z vojnových zločinov spáchaných počas vojenských konfliktov na Balkáne v 90. rokoch. Prokuratúra sa však proti tomuto verdiktu odvolala.

Prokuratúra Šešelja pôvodne obvinila z viacerých závažných trestných činov vrátane prenasledovania, vraždy a mučenia v rámci jeho podpory srbských polovojenských síl počas vojen v Chorvátsku a Bosne. Ultranacionalista sa ICTY prihlásil sám vo februári 2003. V roku 2014 ho zo zdravotných dôvodov predbežne prepustili na slobodu.

MICT uznal 11. apríla Šešelja za vinného z deportácie a podnecovania deportácií etnických Chorvátov zo Srbska a zároveň odobril rozhodnutie ICTY o jeho oslobodení spod ďalších obvinení.