Chceme poznať Božiu vôľu vo veľkých veciach, ale na toto jedno sme zabudli

Nie sú tu na to, aby nám kradli spánok
„Problémy sú na to, aby sa riešili,“ hovorieva sa a občas, keď je človek v tiesni a počúva to stále znovu a znovu, znechucuje ho to. Lebo veď áno, predsa vieme, že to tak je, predsa vieme, že je dôležité dopytovať sa na východisko, a nielen rozprávať o tom, ako nie sme schopní vymotať sa z bludiska trápení. Ale na tej vete, jednoduchej, otravnej a ošúchanej, je čosi krásne pravdivé. Čosi jednoduché, až dokonca prosté, že o starostiach, ak sú, by sa nemalo premýšľať. Nie sú tu na to, aby nám kradli spánok, aby sme nariekali a ukracovali sa o sladkosť dní, sú tu, aby boli riešené. A pokiaľ nie je v našich silách, aby sme riešenie našli, lebo aj to sa stáva, koniec koncov sme ľudia, nedokonalí a nevediaci všetko, tak potom máme robiť inú vec, a síce sa prestať trápiť.
 
Verše z Biblie o starostiach
Trochu sa zahĺbme do veršov z Biblie, aké posolstvo o starostiach je nám ponúknuté. Tak napríklad Peter to veriacim spísal takto:
 
„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“
 
Zasa inde, konkrétne v žalme, sa uvádza:
„Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.“
 
Samozrejme, azda najcitovanejšia pasáž pochádza od apoštola Pavla, ktorý sa kresťanom žijúcim vo Filipách prihováral slovami:
 
„O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“
 
Navyše je k tomu dodatok, že kto sa bude týmto riadiť, potom sa môže spoľahnúť, že ho povedie Boží pokoj, prevyšujúci naše chápanie. Nie je to úžasné?
V rámci celučkej Biblie by sme našli toľko častí, kde sme uisťovaní, že nie je dôvod sa báť, ak On, všemohúci a najlepší z najlepších, pri nás bdie a som presvedčená, že je to toľkokrát omieľané, lebo nás najlepšie pozná a vie, že si to potrebujeme pripomínať. Vtedy, keď sa účty hromadia a my netušíme, ako uhradíme, ako zabezpečíme jedlo a lieky tak, aby ani jeden z účtov nezostal nezaplatený. Vtedy, keď čakáme na diagnózu a hlavou nám prebehne všeličo. Vtedy, keď sa zobudíme a prikvačí nás strach z otázky, čo si počneme, ak prídeme o prácu. Vtedy, keď sme sužovaní a možno sa o nás aj klebetí, hoci sme sa nedopustili ničoho zlého. Vtedy, keď...
 
Božia vôľa
Vždy vedela, že starostenie sa je neužitočné. Že je to pre ňu samu škodlivé, lebo veď viete, žalúdočné problémy, migrény, nervozita a tak. Ale raz, keď si spisovala verše z Písma, udrelo jej to do mysle ako blesk. Niečo zle pochopila, lebo zrazu jej bolo jasné, že to nie je len o tom, čo je dobré pre ňu alebo nie. Porozumela, že starostenie sa je neposlušnosť voči Bohu, a že ak sa dopytuje na Jeho vôľu vo veľkých rozhodnutiach, kedy ide o to, aké povolanie, akého manžela a či vôbec, aké bývanie si zaobstarať, tak predovšetkým by mala zachovať poddajnosť v tomto. Áno, viacerí hľadajú smer v živote, chcú spoznať veliké tajomstvá, ako bude to či ono a keď si vyberú kráčať doľava, či nemali ísť radšej vpravo. Ale keď je jasne stanovené, aby sme sa nebáli, potom zakaždým, keď sa bojíme, ideme zle. Ideme krivo. Nesprávne a je veľká pravdepodobnosť, že sa stratíme.