Boh ho uzdravil z rakoviny

Je to to aj ono
Je to zrodenie nového života, aj keď po svete vykrikuje smrť. Je to zobudenie sa, aj keď sa do spánku dostalo vďaka plaču a človek si myslel, že s takou bolesťou srdca asi ani nebude môcť vstať. Je to smiech a spôsob, ako dokáže roztápať ľady. Je to všetko, úplne všetko. Je to Boh. Iba On má takú moc, aby z príbehu, ktorý začína tragicky, vymodeloval niečo veľkolepo krásne. A používa si na to nádej. Chlapec, ktorému sa to skutočne prihodilo, by o tom vedel rozprávať. Také niečo sa predsa len tak nevidí.

Zo dňa na deň
Volal sa Daniel a vyrastal v Chicagu. Viedol celkom nenápadné detstvo. Mal okruh obľúbencov, s ktorými sa hrával, preháňal sa po ulici a nesmierne rád bicykloval. Nič v dohľadne ho nemalo postihnúť. Život bol ako otvorená kniha, z ktorej on aj jeho rodina mohli bez ťažkostí čítať. Keď ale dovŕšil dvanásty rok, svet, teda taký, aký mu bol blízky, náhle skolaboval. Daniel bol prevezený do nemocnice a diagnóza sa stanovila okamžite.
"Váš syn má agresívny nádor na mozgu," oznámil lekár.

Paralyzovaný
Personál nemocnice ihneď začal s liečením, teda sa aspoň pokúšal urobiť to, čo sa dalo a bolo dostupné. Daniel absolvoval zákrok, ktorý mal za cieľ pomôcť mu. Aké strašné bolo pre chlapca prebudenie, zistil totiž, že jeho telo je paralyzované. Nemal schopnosť reči, nevedel sa pohnúť. Radosť stmavla a niekdajšie bláznenie neprichádzalo do úvahy.

Jeho rodina nedostala inú možnosť, iba sa prispôsobiť situácii. Matkino miesto bolo pri chlapcovi, a tak sa jej pracovná povinnosť zredukovala. Naproti tomu otec musel zarábať oveľa viac ako dovtedy, a tak svoje zamestnania strojnásobil. Daniel bol hospitalizovaný sto dlhých a pochmúrnych dní, preležal tam noci, ktoré akoby nemali koniec. Získaval späť, čo mu nádor bral. Od začiatku sa učil hovoriť, pravidelne navštevoval aj chemoterapiu, aj rádioterapiu. No napriek snahe, choroba sa nevzdávala, neustupovala.

Víťaz, nie obeť
Daniel sa ale odmietol poddať. Od piatich rokov bol divákom televízneho programu, ktorého hlavným účinkujúcim bol kazateľ Joel Osteen. Nedeľu čo nedeľu zapínal príhovor, a tak sa mu posolstvo vlievalo do žíl a prúdilo v ňom po boku krvi. "You are victor, not victim!" kričal Joel Osteen v kázni. Vravel tým: "Si víťaz, nie obeť!" Daniel si pripomínal, aký veľký je Boh a tiež to, že žiaľ nemá posledné slovo a že radosť čoskoro zaklope na dvere.

Fotka
Po nejakom čase bola Joelovi doručená správa aj s fotografiou. Adresoval mu ju Daniel. Text správy obsahoval poďakovanie za službu, za nezabudnuteľné kázanie. Na fotografii bol zaznamenaný kostol. Keď sa kazateľ prizrel bližšie, na zadnej strane obrázka bolo zopár ďalších viet. "Bojoval som dobrý boj. Dnes mám dobrú správu. Rakovina je stopercentne vyliečená."