Bangladéš oživil svoj plán z roku 2015 na sústredenie Rohingov na jednom ostrove

Moslimskí Rohingovia žijú prevažne v Mjanmarsku a v Bangladéši. V oboch krajinách čelia diskriminácii, pričom ani Mjanmarsko, ani Bangladéš nie sú ochotné im udeliť občianstvo - a radikálni budhisti dokonca existenciu rohinského etnika popierajú.

V roku 2015 ich problém upútal pozornosť svetovej verejnosti, keď tisíce rohinských utečencov uviazli na lodiach v oblasti po tom, keď ich na ceste do bohatších krajín juhovýchodnej Ázie opustili prevádzači.

OSN nedávno informovala, že od 9. októbra, keď boli na hranici zabití deviatich príslušníci mjanmarskej pohraničnej stráže, do Bangladéša z Jakchainského štátu utieklo najmenej 65.000 ľudí.

V reakcii na túto situáciu sa bangladéšska vláda vrátila k svojmu plánu z roku 2015 o vysťahovaní Rohingov na ostrov Thengarčar, ktorý je však pri prílive často zaplavovaný.

Už v roku 2015 pritom kritici tohto plánu otvorene hovorili, že jeho realizácia bude genocídou rohinského etnika.

Tibetský dalajláma vtedy požiadal nositeľku Nobelovej ceny a vplyvnú mjanmarskú političku Aun Schan Su Ťij, aby sa za Rohingov postavila. Ona však odkázala, že táto záležitosť nie je jednoduchá.

Nemenovaný úradník z bangladéšskeho ministerstva vnútra v tejto súvislosti podľa dnešnej správy agentúry Reuters uviedol, že príprava sťahovania Rohingov na ostrov si vyžiada čas a "ak aj toto miesto nie je obývateľné, vláda ho obývateľným urobí".

Bangladéšska vláda pred niekoľkými dňami zverejnila na svojej webovej stránke vyhlásenie, že vzniklo niekoľko vládnych výborov, ktoré monitorujú prílev Rohingov do krajiny. Panujú totiž obavy, že keby sa začali stýkať a miešať s miestnym obyvateľstvom, mohlo by to spôsobovať problémy v oblasti práva a verejného poriadku.

V roku 2012 vypukli v Jakchainskom štáte nepokoje medzi rohinskou menšinou a väčšinovými budhistami, ktoré si vyžiadali stovky obetí.