Andrea Bučková uvedie projekt Nájdené duše

Vystúpenie sa uskutoční v rámci spoločného výtvarno-hudobného projektu Les Ames Retrouvées /Nájdené duše/ s irackým maliarom Mahmoodom "Mudim" A. Hachimom, s ktorým sa zoznámila počas pobytu v medzinárodnej rezidencii Cité internationale des Arts. Dvojicu umelcov dokázal spojiť spoločný záujem o to poznať príbeh, silu a slabosť toho druhého.

Vernisáž, ktorú otvorí dokument mladej francúzskej režisérky Leily Macaire o Mudiho živote v Cité internationale des Arts, sa symbolicky uskutoční v medzinárodný deň utečencov - Hachim totiž v súčasnosti sám zažíva, aké to je stať sa zo dňa na deň utečencom. „Mudiho život v Paríži začal po osudovej výstave Stratené duše, ktorú otvoril v Bagdade v januári 2014. Vďaka nej vyhral umeleckú súťaž tamojšieho Francúzskeho inštitútu a mohol ísť do Paríža rozvíjať svoju prácu. V jeho krajine však výstavu nepochopili a z Mudiho sa zrazu stala persona non grata. Keď sa rozhodol ponuku využiť, nečakal, že vo Francúzsku zostane ako utečenec. Po krátkom čase mu však rodina oznámila, že sa nachádza vo svojej krajine na čiernej listine a nemôže sa vrátiť späť. Teraz čaká, čo s ním bude,“ priblížila Bučková osud svojho priateľa.

Obrazy Mudiho Hachima, ktoré môžu návštevníci vernisáže a výstavy vidieť, vychádzajú zo spomienok a života mladého umelca, sú odrazom jeho samého a spoločnosti, ktorá ho obklopuje. „Mudiho obrazy sú aktuálne a priame, a to nielen obsahom, ale aj formou - pracuje totiž len s materiálmi, ktoré sa k nemu dostanú. Často sú to zvyšky farieb, ktoré vyhodili jeho kolegovia v rezidencii, plátno, ktoré malo chybu a niekto iný ho už nepotreboval či špeciálny papier, ktorý mu priniesol kolega, ktorý môže cestovať,“ poznamenala Bučková.

Mudi podľa jej slov maľuje predovšetkým z potreby objaviť svoju identitu. „Ako zvykne hovoriť, keď sa pozrie dnes do zrkadla, vidí už niekoho úplne iného, ako bol ten veselý maliar z Bagdadu, ktorý túžil zmeniť svet. Vo svojich maľbách sa často vracia do detstva, pretože verí, že ako deti zvykneme realitu vnímať veľmi čisto a úprimne. Spomína na svoje traumy, strachy i nádeje, na všetko, čo ho formovalo a formuje, aby opäť našiel sám seba a aby uzavrel určitú etapu svojho života, pochopil ju a začal odznova. S jeho momentálnym statusom je priam nemožné živiť veľké nádeje, že opäť začne žiť kvalitný usporiadaný život. Mudi však chápe, že veľkosť utrpenia je relatívna a že ľudia majú nadelené toľko, čo znesú. Pripúšťa, že iní ľudia v jeho situácii by sa vedeli možno zachovať ešte silnejšie, odvážnejšie a ľudskejšie. No Mudi napriek svojmu ťažkému osudu stále zostal človekom, dokonca človekom, ktorý dokáže ľúbiť. To je to, čo ho drží v nádeji a vôli
žiť ďalej a je to podľa mňa veľmi cenné,“ povedala mladá hudobníčka, ktorá k Mudiho obrazom skomponovala hudbu inšpirovanú jeho maľbami a osobnosťou, kladúc dôraz predovšetkým na komplikovanosť žiť plnohodnotný láskyplný život.

„Skladby, ktoré som k Mudiho obrazom zložila, tvoria dokopy príbeh, spomienky a vzájomné pocity tak, ako vznikali počas nášho spoločného pobytu v Cité internationale des Arts. Spolu s Mudim veríme, že vôľa poznať príbeh toho druhého a porozumieť mu vedie k mieru. Veríme, že umenie je univerzálny jazyk, ktorý spája, veríme, že ľudskosť je empatia a veríme, že láska je zmysel,“ uviedla Bučková.

„Človeka robí človekom schopnosť ľúbiť, voliť si, vytvárať ale aj ničiť. V tomto sme si všetci rovní. Všetci túžime po šťastí, po mieri v našich dušiach, no keď nás ovláda strach z nepoznaného, stáva sa z nás nebezpečná zbraň. To, že sme si rovní, neznamená, že sme rovnakí. Kultúru každého jedinca nemožno ignorovať, prináša do našich životov rôzne priority, no predsa existujú určité momenty, v ktorých sa aj tí najrozdielnejší ľudia dokážu spojiť a vytvoriť niečo spoločné, čo dáva životu iskru, pre ktorú horíme. Naša inakosť, ktorú často nemáme chuť spoznávať alebo sa ju bojíme spoznávať, vedie k bojom, ktoré nás rozdeľujú ešte viac. A to spôsobuje krízu ľudskosti, ktorá v týchto časoch rastie do alarmujúcich výšin. Pýtame sa, čo je to, čo nás ľudí vie spájať a môže priniesť na cestu slobody, mieru a tolerancie... Pre nás je to umenie a čistá láska človeka k človeku. Sú to pocity, ktoré voči sebe máme ako tabula rasa - nemysliac na politiku, náboženstvo, peniaze, moc, farbu pleti... Sú to pocity, ktoré máme, keď sa odvážime nahliadnuť do príbehu človeka stojaceho oproti nám a na chvíľu s ním súcitiť. Veríme, že tieto pocity nemôžu plodiť zlo,“ uzavrela Bučková.

Výstava Mahmooda A. Hachima potrvá v priestoroch Francúzskeho inštitútu do 9. júla, pričom deň pred jej ukončením odohrá Bučková ešte druhý, zatvárací koncert. Vstupenky naň si môžu záujemcovia a záujemkyne rezervovať cez jej webovú stránku.