Situácia na Ukrajine: Rusko rozmiestnilo pri hraniciach s Ukrajinou už 100-tisíc vojakov

21:56 -  Vláda sa obáva pripojenia Podnesterska k Rusku

Moldavský premiér Iurie Leancă v piatok apeloval na Európsku úniu, Spojené štáty a Rusko, aby zabránili rozpadu jeho krajiny, v súvislosti s obavami, že Moskva by mohla pristúpiť k anektovaniu odštiepeneckého územia Podnestersko. Leancă podľa vlastných slov udržiava "aktívne kontakty" so západnými predstaviteľmi po tom, ako Rusko prevzalo kontrolu nad ukrajinským Krymom. "Európania, Američania a Rusi musia vynaložiť všetko úsilie, aby odvrátili scenár destabilizácie," povedal moldavský premiér po stretnutí s poľským náprotivkom Donaldom Tuskom. Ten do bývalej sovietskej republiky pricestoval na znak podpory jej eurointegračného úsilia.

 

21:34 - Litva zvýši vojenské výdavky v čase ukrajinskej krízy

Litva zvýši svoje vojenské výdavky tak, aby do roku 2020 dosahovali dve percentá hrubého domáceho produktu, ako to požaduje NATO. Tento rok plánuje krajina minúť na armádu len 0,8 percenta HDP. Litva siaha k postupnému zvyšovaniu v období, keď ukrajinská kríza vyvoláva čoraz väčšie obavy v Pobaltí. Litovskí politici z vládnej koalície aj z opozície podpíšu deklaráciu o zvýšení vojenských výdavkov v sobotu, keď krajina oslavuje desiate výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). Vyhlásila to dnes vláda, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters. Toto opatrenie je vnímané ako zväčša symbolické, keďže malá pobaltská krajina prispieva iba približne 0,4 percenta do celkového vojenského rozpočtu NATO, ale zároveň sa pri svojej ochrane spolieha na alianciu. "V súvislosti s ukrajinskými udalosťami Litva chápe situáciu tak, že v prípade potreby môže očakávať pomoc od NATO," uviedol v e-mailovom oznámení litovský premiér Algirdas Butkevičius. "Ale nesmieme sa spoliehať len na alianciu, sami musíme do armády viac investovať," uviedol premiér a dodal, že zvyšovanie vojenských výdavkov bude prebiehať postupne nasledujúcich päť rokov.

 

19:54 - Rusko schválilo prvú časť pomoci pre Krym na podporu jeho ekonomiky

Rusko dnes schválilo prvú časť finančnej pomoci pre Krym s cieľom podporiť miestnu ekonomiku potom, ako polostrov tento mesiac anektovalo. Informovala o tom agentúra Reuters. Ruská vláda dnes oznámila, že rozpočet Krymu podporí sumou 10,7 miliardy rubľov (217,64 milióna eur). Okrem toho mesto Sevastopoľ získa 2,4 miliardy rubľov na podporu malých a stredných firiem, sociálne zabezpečenie a celkovú podporu ekonomiky. Podľa ruského ministra financií Antona Siluanova plánuje Rusko investovať na Kryme tento rok do 243 miliárd rubľov. Konečné náklady akcie Ruska na Kryme, ktoré vyvolali najväčšiu krízu vo vzťahoch Západu a Východu od skončenia Studenej vojny, však budú podľa analytikov podstatne vyššie.

 

18:45 - Janukovyč vyzýva na hlasovanie o štatúte každej oblasti

Odvolaný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok vydal vyhlásenie, v ktorom vyzýva krajanov na usporiadanie referenda podobnému tomu zo 16. marca, keď obyvatelia Krymu veľkou väčšinou podporili jeho pričlenenie k Rusku. Podľa britského portálu The Telegraph chce politik v ruskom exile týmto spôsobom "napáliť" svojich protivníkov, ktorí vo februári prevzali moc v Kyjeve a medzi rusky hovoriacimi obyvateľmi na východe krajiny nie sú príliš populárni. Vo vyhlásení zverejnenom ruskou tlačovou agentúrou ITAR-TASS uvádza, že každý z ukrajinských územných celkov by mal dostať možnosť hlasovať o svojom štatúte v rámci krajiny, čo má paradoxne zaručiť jej "celistvosť".

 

18:37 - Premiér už má dosť ruského porovnávania s Krymom

Kosovo je nespokojné s používaním jeho spôsobu odtrhnutia sa od Srbska ako precedensu vo veci pripojenia ukrajinského polostrova Krym k Rusku. Nesúhlasný postoj vlády v Prištine vo štvrtok tlmočil premiér Hashim Thaçi. Podľa jeho slov by Rusko malo prestať s používaním príkladu Kosova, keďže podľa neho nevystihuje súčasnú situáciu na Kryme. Opačný názor na vec však má vláda v Moskve, ktorá rázne podporuje odmietavý postoj Srbska k jednostranne vyhlásenej kosovskej zvrchovanosti. Príkladom jej svojvoľnej deklarácie Moskva argumentuje proti kritike Západu v súvislosti s pričlenením čiernomorského polostrova. Západ zároveň označuje za pokrytcov.

 

17:51 - Brno ponúklo miesto ruskému profesorovi, ktorého vyhodili za kritiku Kremľa

Masarykova univerzita v Brne dnes ponúkla miesto ruskému profesorovi Andrejovi Borisovičovi Zubovovi. Ten musel opustiť elitný Štátny inštitút pre medzinárodné vzťahy v Moskve, keď odsúdil ruský postup na Ukrajine. Informoval o tom český spravodajský portál iDNES.cz, ale aj svetové médiá. Správu o tom, že brnianska univerzita oficiálne ponúkla profesorovi Zubovovi miesto, zverejnil na svojom účte na Twitteri a Facebooku jej rektor Mikuláš Bek. Následne správu potvrdila aj hovorkyňa školy Tereza Fojtová.

 

17:01 - Rusko rozšírilo sankcie proti Západu

Moskva podnikla odvetný úder za rozšírené sankcie, uvalené západnými vládami na Rusko za pripojenie ukrajinskej oblasti Krym. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters a ruské štátne agentúry, ktoré citovali dnešné vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí. Spojené štáty a Európska únia zaviedli dve série vízových zákazov a zmrazenia majetku, ktoré platia pre ruských oficiálnych predstaviteľov, zákonodarcov i ďalších spojencov prezidenta Vladimira Putina. Sankcie sú pre Moskvu trestom za to, že sa protiprávne zmocnila ukrajinského polostrova Krym, ako to charakterizujú západné štáty. "Samozrejme, takéto kroky nemôžu zostať bez reakcie," citovala ruská agentúra RIA Novosti hovorcu ministerstva zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča. "Ruská strana odpovedala opatreniami, ktoré v mnohých ohľadoch odzrkadľujú (západné sankcie)," dodal Lukaševič.

 

16:59 - Snemovňa reprezentantov bude o pomoci Ukrajine hlasovať na budúci týždeň

Americká Snemovňa reprezentantov odložila na budúci týždeň hlasovanie o zákone o poskytnutí pomoci Ukrajine a sankciách voči Rusku za anexiu Krymu, informovala dnes tlačová agentúra AP. Obe komory Kongresu schválili legislatívu ešte vo štvrtok, ale potrebovali sa dohodnúť na vyriešení malých odlišností a záverečnom texte, ktorý dostane na podpis americký prezident Barack Obama.

 

16:35 - Nevieme, o akom kosovskom referende to Obama hovoril

Ruská vláda vo štvrtok vyjadrila údiv zo stredajších slov amerického prezidenta Baracka Obamu počas jeho prejavu v Bruseli. Šéf Bieleho domu vo svojej reči v súvislosti s Krymom poukázal na Kosovo a jeho odtrhnutie sa od Srbska. Stalo sa tak podľa neho po referende organizovanom "v opatrnej spolupráci s OSN a okolitými krajinami". Obama v Bruseli taktiež označil porovnávanie situácie okolo Krymu s Kosovom za nezmyselné, keďže nejde o žiadny precedens. Nástupca Georgea Busha taktiež podotkol, že NATO pred 15 rokmi zakročilo iba po dlhoročnom "brutálnom zaobchádzaní s kosovským ľuďom".

"Moskva si všimla fakt, že Obama hovoriac o nezávislosti Kosova... spomenul nejaké referendum v tejto veci, údajne konajúce sa v koordinácii s OSN a susednými krajinami. Toto tvrdenie amerického prezidenta vyvolalo rozpaky, keďže žiadny plebiscit, nehovoriac o odsúhlasenom medzinárodným spoločenstvom, o kosovskej nezávislosti sa nekonal. Toto rozhodnutie o oddelení od Srbska urobil takzvaný parlament v Prištine v roku 2008," uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

 

16:28 - Premiér apeluje na Západ a Rusko, aby zabránili rozpadu jeho krajiny

Moldavský premiér Iurie Leanca dnes apeloval na Európsku úniu, Spojené štáty a Rusko, aby zabránili rozpadu jeho krajiny. V tomto období totiž silnejú obavy, že Rusko by si mohlo anektovať Podnestersko, separatistický región Moldavska. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Moldavský premiér Leanca dnes vyhlásil, že "je v aktívnom kontakte" so západnými lídrami a tlmočí im bezpečnostné obavy, ktoré trápia Moldavsko po pripojení Krymu Ruskom. "Európania, Američania a Rusi musia vynaložiť všetko úsilie, aby zabránili scenáru destabilizácie," uviedol Leanca po stretnutí s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorý je na návšteve Moldavska, aby podporil túto krajinu v jej snahách stať sa členom Európskej únie.

 

16:12 - Obama vyzval Putina na stiahnutie jednotiek od ukrajinskej hranice

Americký prezident Barack Obama dnes vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby stiahol ruské jednotky od ukrajinskej hranice, uviedla to tlačová agentúra DPA. Obama v rozhovore pre americkú televíziu CBS povedal, že pre deeskaláciu situácie v regióne je potrebné, aby Rusko tieto jednotky stiahlo a začalo priame rokovania s ukrajinskou vládou a medzinárodným spoločenstvom. Podľa Obamu nie je jasné, čo Rusko zamýšľa, keď na svojej strane hranice zhromažďuje jednotky pod zámienkou cvičenia. Môže to byť jednoducho len pokus zastrašiť Ukrajinu, ale možno má Moskva ďalekosiahlejšie plány, poznamenal Obama.

 

15:10 - Tymošenkovej "comeback" podráždil Západ

Julija Tymošenková chce byť prezidentkou Ukrajiny, plán jej "comebacku" však podráždil Západ, napísal dnes na svojej webovej stránke nemecký spravodajský týždenník Der Spiegel. Predseda Spolkového snemu Norbert Lammert označil Tymošenkovej telefonát, v ktorom uviedla, že po Rusku nezostane ani spálenisko, za neprijateľný a jej návrat do politiky považuje za chybu. Tymošenkovej imidž sa tak z nositeľky nádeje zmenil na nevypočítateľnú problémovú političku, napísal Spiegel. 

 

14:49 - Na Ukrajinu sa vrátili vojaci, ktorí neprešli na stranu Ruska

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že odsun krymských jednotiek, ktoré chceli naďalej slúžiť v ukrajinskej armáde, sa už skončil. Týmto jednotkám vrátili aj časť zhabaných zbraní a vojenského vybavenia, čo predtým nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Vrátenie výzbroje sa však týka len arzenálu na krymských základniach, ktoré "neprejavili lojalitu Rusku". Ukrajine budú vrátené vojenské lode, bojové lietadlá a ďalšia výzbroj. Šojgu tiež informoval, že ruská zástava už vlaje na všetkých vojenských zariadeniach a základniach na Krymskom polostrove. Na všetkých lodiach, základniach a posádkach tiež zmenili štátny symbol z ukrajinského na ruský. "Posledné udalosti na Kryme boli vážnym testom, ktorý dokázal nové schopnosti našich ozbrojených síl ako aj vysokú morálnu úroveň ich príslušníkov," vyhlásil v piatok Putin.

 

14:22 - Rusko začalo pripravovať vypovedanie zmlúv s Ukrajinou

Rusko začína proces vypovedania celého radu dvojstranných rusko-ukrajinských zmlúv, v prvom rade dokumentov týkajúcich sa Čiernomorskej flotily, informoval dnes v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov prezident Vladimir Putin absolvoval dnes pracovnú schôdzku so stálymi členmi rady bezpečnosti Ruskej federácie, s ktorými posúdil súčasnú situáciu v krajine i najnovší vývoj na Ukrajine.

 

14:10 - Malevanyj: Rusko čelí rastúcim hrozbám zo strany USA a Západu

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v súvislosti s vývojom udalostí na Krymskom polostrove zaregistrovala aktivizáciu pokusov západných krajín o ich deštruktívny vplyv na situáciu v Rusku. Uviedol to dnes v Moskve náčelník protiteroristického oddelenia FSB Alexander Malevanyj.

 

13:16 - Janukovyč vysvetľuje príčiny vlaňajšieho pozastavenia eurointegrácie

V dnešnom vyhlásení Janukovyč vysvetlil aj príčiny, prečo sa zosadené ukrajinské vedenie vlani na jeseň rozhodlo pozastaviť integráciu do EÚ. Uviedol, že vláda sa snažila reformami priblížiť Ukrajinu k európskym štandardom, ako to vyžadovala EÚ. V októbri sa však podľa neho ukázalo, že asociačná zmluva neprešla v parlamente nutným schvaľovacích procesom za účasti zástupcov výrobnej sféry. Janukovyč uviedol, že dotácie pre ukrajinských poľnohospodárov by boli oveľa nižšie, než majú ich kolegovia na Západe, a ukrajinský trh by sa po podpise zmlúv s EÚ úplne otvoril pre produkciu zo Západu. V tejto situácii, ktorá sa týkala aj priemyselných odvetví, Rusko deklarovalo, že ak Ukrajina podpíše asociačnú zmluvu s EÚ, podnikne opatrenia na ochranu svojho trhu a zdvihne dovozné clá. Janukovyč uviedol, že ukrajinská vláda sa obávala kolapsu poľnohospodárstva i naň naviazaných priemyselných odvetví a následnej straty práce pre sedem až osem miliónov Ukrajincov, čo je polovica práceschopného obyvateľstva krajiny. Ukrajina podľa Janukovyča nemala inú možnosť, ako vyžiadať si od EÚ "pauzu" a navrhnúť trojstranné rokovania medzi Ukrajinou, EÚ a Ruskom.

 

Ako ďalší dôvod nepodpísania asociačnej zmluvy a ďalších dokumentov Janukovyč uviedol pre Ukrajinu neprijateľné podmienky pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý žiadal zvýšiť obyvateľstvu na Ukrajine ceny za plyn a zmraziť mzdy, čo by viedlo aj k zníženiu dôchodkov a ďalších sociálnych dávok.  "Ako prezident a vlastenec som s takými podmienkami nemohol súhlasiť," dodal Janukovyč a spresnil, že v záujme odvrátenia krízy sa vtedajšie ukrajinské vedenie obrátilo na Rusko, s ktorým sa dohodlo na zníženej cene za plyn i na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov, ako aj na rozpracovaní viacerých spoločných projektov.

 

12:34 - Exprezidenta Janukovyča vyhodia z jeho strany

Bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča plánujú už cez víkend zbaviť členstva v jeho Strane regiónov. Tá si chce pred blížiacimi sa májovými prezidentskými voľbami napraviť reputáciu. "Janukovyč aj členovia jeho tímu budú vylúčení zo strany, nebudú už členmi," povedal v rozhovore pre britský denník The Telegraph podpredseda Strany regiónov Borys Kolesnikov. "Bolo obrovskou chybou, že koncentroval moc do svojich rúk a bohužiaľ to viedlo ku katastrofe," dodal. Multimilionár Kolesnikov chce, aby sa Strana regiónov pretransformovala na zoskupenie podobné americkej Republikánskej strane, resp. britským konzervatívcom.

 

12:28 - Rusko kritizuje Švajčiarsko, že koná v rozpore s politikou neutrality

Obmedzenia, ktoré švajčiarska vláda prijala vo viacerých sférach dvojstrannej spolupráce s Ruskom, považuje Moskva za kontraproduktívne a v rozpore s podstatou politiky neutrality. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
      

Ako pripomína agentúra ITAR-TASS, švajčiarska vláda v stredu rozhodla zastaviť vydávanie povolení na export produkcie vojenského charakteru do Ruska, pozastaviť s Ruskom rokovania o voľnom obchode a dočasne prerušiť realizáciu vzdelávacích programov pre príslušníkov ruských ozbrojených síl.
      

Vyhlásenie ruského rezortu diplomacie súčasne konštatuje, že Švajčiarsko sa pridalo k obmedzeniam zavedeným Európskou úniou v rámci schengenského priestoru.
      

Moskva v tejto súvislosti vyjadrila ľútosť nad jednostranným postojom Švajčiarska vo vzťahu k udalostiam na Ukrajine a nad jeho ignorovaním reality a vysvetlení, ktoré ruská strana v súvislosti s krízou na Ukrajine už neraz poskytla.
      

"Takáto zaujatosť nezodpovedá priateľskému charakteru vzťahov medzi Ruskom a Švajčiarskom a ani duchu politiky neutrality".

 

12:11 - Putin nariadil, aby sa Ukrajine vrátila časť vojenskej techniky a výzbroje

Ruský minister obrany Sergej Šojgu dnes vyhlásil, že ukrajinskí vojaci lojálni ku kyjevskej vláde opustili Krymský polostrov a všetky tamojšie vojenské zariadenia sú už pod kontrolou ruských síl. Informovala o tom agentúra Interfax. Šojgu dnes súčasne od ruského prezidenta Vladimira Putina dostal rozkaz začať Ukrajine odovzdávať vojenskú techniku a výzbroj, ktoré po stiahnutí ukrajinských jednotiek zostali na tých základniach na Kryme, čo po pripojení Krymskej republiky k Ruskej federácii neprešli na ruskú stranu.  

 

11:18 - Turčynov: Provokácie Pravého sektora chce Rusko využiť na vpád na Ukrajinu

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes vyhlásil, že demonštranti a aktivisti, ktorí sa vo štvrtok večer pokúsili zaútočiť na budovu parlamentu v Kyjeve, "nahrávali Rusku". Pred budovou parlamentu sa vo štvrtok zišlo asi 1500 aktivistov a sympatizantov radikálneho hnutia Pravý sektor, ktorí sa domáhali demisie ministra vnútra Arsena Avakova. Turčynov upozornil na fakt, že krátko pred začiatkom provokácií pred parlament prišli novinári a štáby ruských médií. Podľa neho je to dôkaz, že šlo "o pripravenú provokáciu" proti Ukrajine.

 

11:15 - Rusko rozmiestnilo pri hraniciach už 100-tisíc vojakov

Rusko už rozmiestnilo skoro 100 000 vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Tvrdí to predseda ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij. Jeho tvrdenie sa líši od posledného odhadu americkej armády, podľa ktorej sa pri hraniciach nachádza 20 000 až 30 000 ruských vojakov. "Na hraniciach s Ukrajinou nasadili skoro 100 000 vojakov. Ruské jednotky nie sú len na Kryme, ale sú pozdĺž celých hraníc," vyhlásil. Kyjev sa podľa neho obáva ďalšej intervencie zo strany Ruska na východe krajiny. "Môže dôjsť k rozsiahlemu útoku na územie kontinentálnej Ukrajiny a my sa naň pripravujeme," povedal Parubij. Jeho tvrdenie potvrdil aj americký republikánsky poslanec Mike Turner, podľa ktorého Rusi nasadili pri Ukrajine ďalších asi 80 000 vojakov ako aj obrnené vozidlá, bojové tanky, delostrelectvo a letectvo. Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany však považuje tieto počty za prehnané.

 

10:16 - Janukovyč vyzval na referendum o štatúte každého regiónu; žiada vylúčenie z PR

Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes vo vyhlásení k ukrajinskému národu vyzval vypísať referendá o štatúte každého regiónu v rámci Ukrajiny. "Ako prezident, ktorý je s vami v myšlienkach i dušou, apelujem na každého zdravo mysliaceho občana Ukrajiny: nedovoľte samozvancom, aby vás zneužili! Žiadajte referendá o štatúte každého z regiónov Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré má k dispozícii agentúra ITAR-TASS.

 

10:12 - Ukrajinské vedenie zvažuje zákaz Pravého sektora

Predstavitelia tzv. silových štruktúr na Ukrajine zvažujú zákaz radikálneho hnutia Pravý sektor. Informovala o tom agentúra RIA Novosti s tým, že v noci nadnes sa v Kyjeve uskutočnila mimoriadna schôdzka zástupcov silových rezortov, venovaná stupňujúcej sa radikalizácii hnutia. V čase zasadnutia sa v Kyjeve konala demonštrácia približne 2000 sympatizantov Pravého sektora, ktorí žiadali demisiu ministra vnútra Arsena Avakova a potrestanie príslušníkov policajnej jednotky zasahujúcej pri zatýkaní aktivistu Oleksandra Muzyčka.

 

09:02 -  Barroso: Zatiaľ nie sme pripravení prijať Ukrajinu

Európska únia zatiaľ nie je pripravená ponúknuť Ukrajine členstvo v spolku, v budúcnosti sa ale situácia v tejto oblasti môže zmeniť. Vo štvrtok to vyhlásil predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Členské krajiny európskej dvadsaťosmičky podľa neho "v tejto chvíli nie sú pripravené prijať štát ako je Ukrajina," cituje ho ruská tlačová agentúra RIA Novosti. "Ale vždy sme hovorili, že dvere nie sú zavreté... Takže táto možnosť existuje v budúcnosti," dodal šéf EK.

Nová vláda v Kyjeve minulý týždeň podpísala s Bruselom hlavné prvky dlho odkladanej asociačnej dohody, ktorej odmietnutie bolo jedným z dôvodom vypuknutia násilných protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Dokument podpísali ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda EK Barroso. EÚ a Ukrajina sa v dohode zaväzujú k užšej politickej a ekonomickej spolupráci. Podstatnejšie časti týkajúce sa voľného obchodu sa podpíšu až po nových prezidentských voľbách, ktoré budú na Ukrajine v máji.

 

 

08:23 - Krymský parlament predloží do dvoch týždňov pracovnú verziu ústavy

Krymskí zákonodarcovia predložia do dvoch týždňov pracovnú verziu ústavy. Pre agentúru RIA Novosti to vo štvrtok uviedol prvý podpredseda krymského parlamentu Grigorij Joffe.
      

"Nemáme na to príliš veľa času, pretože federálny subjekt Ruska nemôže zostať dlho bez ústavy. Našou úlohou je pripraviť dokument do dvoch týždňov," povedal Joffe na zasadaní parlamentu - Štátnej rady.
      

Prezident Vladimir Putin zároveň vyzval poslancov, aby Krym zahrnuli do ruského právneho systému. "Mali by sme právne zakotviť všetky záležitosti vzťahujúce sa na hospodárstvo a sociálny život na Kryme a v Sevastopole," povedal Putin.
      

Podľa prezidenta by predstavitelia zmienených regiónov mali vstúpiť aj do ruskej zákonodarnej rady, poradného orgánu vytvoreného v roku 2012 so zámerom upevniť vzťahy medzi federálnou vládou v Moskve a regionálnymi lídrami. Ruský premiér Dmitrij Medvedev vyzval viacero vládnych rezortov, aby do 15. apríla pripravili iniciatívu na vytvorenie špeciálnej ekonomickej zóny pre Krym.

      

Krymská republika a mesto Sevastopol, ktoré má na polostrove zvláštny štatút, sa minulý týždeň stali 84. a 85. federálnym subjektom Ruskej federácie po tom, ako Putin podpísal dekréty finalizujúce opätovné pripojenie Krymu k Moskve.

 

08:16 - Senát a snemovňa schválili zákony o pomoci Ukrajine a sankciách pre Rusko

Americký Senát a Snemovňa reprezentantov dnes bez problémov schválili zákony o poskytnutí pomoci Ukrajine, podpore záruky za pôžičku pre kyjevskú vládu až do výšky miliardy dolárov a uvalení sankcií za ruskú anexiu Krymu.
      

Obe komory Kongresu sa teraz dohodnú na tom, ako vyriešia malé odlišnosti medzi svojimi verziami legislatívy, kým definitívnu podobu zákona pošlú na podpis americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, uviedla tlačová agentúra Reuters.
      

Demokratický senátor Robert Menendez - predseda senátneho výboru pre zahraničné vzťahy - vyjadril presvedčenie, že lídri Senátu a Snemovne reprezentantov sa už dohodli na záverečnom texte, ktorý čoskoro pošlú na hlasovanie do snemovne.
      

Podľa Menendezových slov by Snemovňa reprezentantov mohla hlasovať ešte do konca tohto týždňa. Demokratický politik sa tak vyjadril krátko po hlasovaní v Senáte.

 

08:14 - Rusko: Ľudia budú musieť úradom nahlasovať svoje dvojité občianstvo

Ruské úrady musia mať prehľad o ľuďoch, ktorí disponujú občianstvom aj iných štátov. Oznámil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala tlačová agentúra RIA Novosti.
      

"Máme právo a musíme vedieť, kto žije v Rusku a aké aktivity vyvíja," uviedol Putin počas svojho prejavu v hornej komore ruského parlamentu, Rade federácie.
      

Zákonodarcovia pripravujú návrh legislatívy, ktorá bude ľuďom ukladať za povinnosť informovať úrady o získaní dvojitého alebo viacnásobného občianstva. Za zatajenie týchto skutočností im bude hroziť obvinenie z trestného činu.
      

Putin zdôraznil, že trest by mal byť v tomto prípade síce nevyhnutný, ale nie "neprimerane vysoký".

 

07:40 - Rusko žiada amsterdamské múzeum o vrátenie zbierky skýtskeho zlata

Zbierka umeleckohistorických predmetov s názvom "Krym: Zlato a tajomstvá Čierneho mora", ktorá je dočasne vystavená v Múzeu Allarda Piersona v holandskom Amsterdame, sa musí vrátiť na Krym. Uviedol to vo štvrtok ruský prezidentský vyslanec pre medzinárodnú kultúrnu spoluprácu Michail Švydkoj, ktorého citovala agentúra ITAR-TASS.
      

Súbor skýtskeho zlata pochádzajúceho z krymských múzeí bol zapožičaný na putovnú výstavu po Európe ešte predtým, ako sa Krym opätovne pripojil k Ruskej federácii. Kým múzeum zvažuje, komu zbierku vráti po skončení výstavy v auguste, hlavné muzeálne inštitúcie v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska vyjadrili ochotu uchovať zlato vo svojich expozičných priestoroch.
      

"Tieto predmety by sa mali vrátiť na Krym. Predpokladám však veľké problémy právneho charakteru. Amsterdamské múzeum podpísalo záruku o vrátení zbierky nielen do krymských múzeí, ktoré dnes už patria Rusku, ale aj do múzeí na Ukrajine. Vyvstáva tu teda právny konflikt a situácia je vážna," poznamenal Švydkoj. Zbierka môže teoreticky zostať i naďalej na Západe.
      

Hovorca Amsterdamskej univerzity, pod správu ktorej múzeum patrí, pre ITAR-TASS uviedol, že ešte nebolo rozhodnuté, komu sa skýtske zlato vráti. Výstava, ktorú otvorili začiatkom februára, sprístupňuje artefakty pochádzajúce z piatich ukrajinských múzeí, pričom štyri z nich sú situované na území Krymu. Dohoda o výstave bola podpísaná už pred ukrajinským prevratom.
      

Podľa holandského múzea je veľmi dôležité, aby sa situácia vzhľadom na svoju komplikovanosť riešila citlivo. Prípad skúmajú právni poradcovia univerzity, stanovisko sa očakáva aj od rezortu zahraničných vecí. Výstava zahŕňa archeologické nálezy vrátane vzácnych šperkov, zbraní a predmetov každodenného života, ktoré dokumentujú bohaté dejiny Krymského polostrova.

 

07:39 - Vedenie Krymu vyhlásilo Turčynova, Jaceňuka, Klička a spol. za persony non grata

Zoznam 321 osobností, ktoré sú nežiaduce na území polostrova Krym, zverejnil dnes na webovej stránke tamojší parlament a informovali o ňom aj ukrajinské spravodajské portály.
      

V zozname figurujú tak dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov, ako aj premiér Arsenij Jaceňuk či minister vnútra Arsen Avakov, tajomník Rady národnej bezpečnosti Andrij Parubij, líder strany Udar a prezidentský kandidát Vitalij Kličko, predseda strany Sloboda Oleh Ťahnybok, ale i dočasný líder Janukovyčovej Strany regiónov Volodymyr Rybak.
      

Medzi personami non grata však čitatelia nenašli napríklad mená šéfa ukrajinskej diplomacie Andrija Deščyciu alebo expremiérky a prezidentskej kandidátky Julije Tymošenkovej.

 

07:38 - Valné zhromaždenie OSN podporilo celistvosť Ukrajiny

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vo štvrtok prijalo rezolúciu, ktorou potvrdilo územnú celistvosť Ukrajiny a označilo referendum predchádzajúce pripojeniu Krymu k Rusku za nezákonné. Návrh predložený Kyjevom podporili zástupcovia presne stovky krajín, zatiaľ čo 11 sa vyslovilo proti a 58 sa hlasovania zdržalo. Za rezolúciu tak zahlasovala nadpolovičná väčšina členov OSN, čo prekonalo predpovede mnohých diplomatov. Rezolúcie VZ OSN sú nezáväzného charakteru, svetové veľmoci ich však nemajú možnosť vetovať, ako je tomu v prípade Bezpečnostnej rady.

 

Na pôde zhromaždenia pred hlasovaním vystúpil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycja, ktorý obvinil Rusko z "bezohľadného pošliapania" jednoty jeho krajiny. "Hlasovaním v prospech tejto rezolúcie hlasujete v prospech Charty OSN, zatiaľ čo hlasovanie proti alebo zdržanie sa znamená jej podkopávanie," povedal minister v newyorskom sídle organizácie. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin označil návrh za "konfrontačný", zatiaľ čo odtrhnutie Krymu a jeho pripojenie k Rusku obhajoval ako nápravu historickej krivdy v súlade s právom obyvateľstva na sebaurčenie. 

 

Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady s právom veta 15. marca znemožnilo prijatie záväznej rezolúcie o nezákonnosti referenda na Kryme, iniciatíva pod vedením USA však podľa jej presadzovateľov napriek tomu splnila účel, ktorým bolo "ukázať mieru izolácie" Rusov na medzinárodnej scéne. Návrh totiž podporilo 13 z 15 členov rady, teda všetci okrem Číny a Ruska, pričom Peking vystupujúci zvyčajne ako spojenec Moskvy sa hlasovania zdržal.

 

06:30 - Aktivisti Pravého sektora zaútočili na ukrajinský parlament

Aktivisti extrémistického hnutia Pravý sektor zaútočili dnes večer v Kyjeve na sídlo ukrajinského parlamentu. Informuje o tom internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.

 

Demonštranti usilujúci sa o vstup do budovy zákonodarného zboru sa dožadovali demisie ministra vnútra Arsena Avakova a postavenia exministra obrany Ihora Teňucha pred vojenský tribunál.
      

Na výzvy dočasného ukrajinského prezidenta Oleksandra Turčynova, aby prestali s provokáciami, reagovali prítomní skandujúci predtým "Revolúcia" pokrikom "Hanba".
      

Pravý sektor schválil dnes, na pietnej spomienke za svojho koordinátora pre západnú časť krajiny Oleksandra Muzyčka, známeho aj pod prezývkou Saško Bilyj, ktorý prišiel o život pri policajnej akcii v noci na utorok 25. marca, každodenné zhromaždenia pred sídlom parlamentu.

 

18:42 - Sankcie Západu najväčšiu ruskú banku Sberbank príliš neovplyvnili

Najväčšia ruská banka Sberbank uviedla, že sankcie Západu voči Rusku za jeho aktivity na Kryme ju doteraz výraznejšie nezasiahli. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Po anexii Krymu Ruskom Spojené štáty a Európska únia uvalili na viacerých ruských predstaviteľov a niektoré banky sankcie. Sberbank sa však medzi zasiahnutými inštitúciami nenachádzala. "Sankcie sa doteraz na našich aktivitách výraznejšie neprejavili," povedal dnes na stretnutí s investormi výkonný riaditeľ banky German Gref. Ako však dodal, Sberbank si pripravila núdzový plán pre prípad, že ďalšie zhoršovanie vzťahov Ruska so Západom bude naďalej komplikovať ekonomickú situáciu v Rusku.

 

18:07 - Obama pri návšteve Ríma varoval Moskvu pred ďalšími sankciami

Americký prezident Barack Obama dnes varoval Rusko pred ďalšími sankciami, ak Moskva neustúpi v otázke ukrajinského konfliktu, informovala tlačová agentúra DPA. "Sankcie zosilnejú, ak Rusko nezmení kurz," povedal Obama pri návšteve Ríma po stretnutí s talianskym premiérom Matteom Renzim. Vyjadril však nádej, že Rusko pôjde diplomatickou cestou a bude so všetkými spolupracovať, aby sa kríza na Ukrajine vyriešila mierovo. Balíček pomoci, ktorý Ukrajine ponúkol Medzinárodný menový fond (MMF), označil Obama za "konkrétny signál", že svet stojí za Ukrajinou. Podľa slov amerického prezidenta pôjde o "väčší krok vpred".

 

17:49 - Prezident Basescu: Rusko sa zrejme tlačí až dolu k Rumunsku

Rumunský prezident Traian Basescu dnes vyhlásil, že Rusko má možno územné ambície, ktoré siahajú až dolu k východnej hranici jeho krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Basescu dodal, že Rusko sa správa nevyspytateľne a že nedávne pripojenie Krymu, ktoré nasledovalo po ruskom vpáde do Gruzínska v roku 2008, sa už nedá vnímať "ako izolovaný incident". Rumunský prezident dnes predstaviteľom ministerstva obrany povedal, že Moskva má zrejme plány na obsadenie územia v proruskom separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku alebo na juhu Ukrajiny "od Odesy cez ústie Dunaja až po jeho riečne rameno Chilia". Prezident tým poukazoval na oblasti v Rumunsku pri hranici s južnou Ukrajinou.

 

17:38 - Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii odmietlo ruskú anexiu Krymu

Valné zhromaždenie OSN dnes schválilo rezolúciu, v ktorej potvrdilo územnú celistvosť Ukrajiny a označilo referendum na Kryme a následnú ruskú anexiu tohto ukrajinského územia za nezákonnú. Za rezolúciu hlasovalo 100 krajín, 11 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania, informovala agentúra Associated Press. Návrh rezolúcie predložila Ukrajina a potvrdila ju vyše polovica zo 193 členov VZ OSN, čo bolo viac, ako mnohí očakávali. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady svetovej organizácie nemožno rezolúcie Valného zhromaždenia OSN vetovať. Hoci nie sú právne záväzné, odrážajú názor sveta.

 

15:59 - Rusko si podľa prezidenta V. Putina vytvorí vlastný platobný systém

Rusko vytvorí vlastný platobný systém, ktorý bude konkurenciou spoločnostiam Visa a MasterCard potom, ako firmy prestali v dôsledku sankcií voči Rusku poskytovať niektorým ruským bankám svoje služby. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin. Dodal však, že zavedenie národného platobného systému si vyžiada určitý čas. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a RIA Novosti. Európska únia (EÚ) a USA minulý týždeň v reakcii na anexiu Krymu Ruskom uvalili na viacerých ruských predstaviteľov sankcie v podobe zákazu udeľovania víz a zmrazenia ich aktív. Zároveň zaviedli sankcie aj voči niektorým ruským bankám. V rámci týchto sankcií spoločnosti MasterCard a Visa prestali obsluhovať ich klientov. Neskôr však služby opäť obnovili. Na dnešnom stretnutí s členmi Rady Federácie Putin vyhlásil, že Národná banka Ruska úzko spolupracuje s vládou na vytvorení národného platobného systému. "Našou povinnosťou je chrániť naše záujmy. A to aj budeme robiť," povedal Putin. "Je veľmi zlé, že určité spoločnosti sa rozhodli pre reštrikcie," dodal bez toho, aby menoval Visa a MasterCard. Upozornil ale, že takto môžu prísť o časť trhu, a to veľmi lukratívneho.

 

15:52 - Ruský prezident kúpil svojej bývalej učiteľke nemčiny byt v Tel Avive

Ruský prezident Vladimir Putin podaroval svojej bývalej učiteľke nemčiny, ktorá žije v Izraeli, byt v Tel Avive. Informovala dnes o tom tlačová agentúra DPA. Dnes 93-ročná Mina Judická Berlinerová učila Putina nemčinu v Petrohrade (niekdajšom Leningrade) pred tým, ako v roku 1973 emigrovala do Izraela. Učiteľka žije v Tel Avive, kde ceny nehnuteľností patria k najvyšším na svete. Povedala, že Putin jej začal posielať malé darčeky po tom, ako sa stretli pri jeho štátnej návšteve Izraela v roku 2005. Ruský predstaviteľ pomohol Berlinerovej nájsť byt v Tel Avive a zaplatil za to sumu, ktorú neuviedli. O Putinovi povedala, že bol "dobrý študent", ktorý sa vždy dobre naučil slovnú zásobu a gramatiku.