YOSEMITE - Naučiť sa lietať v špeciálnej kombinéze a s padákom naporúdzi ešte neznamená vyhnúť sa smrti. Na smutný zoznam obetí z radov extrémnych športovcov v sobotu pribudlo veľké meno - Dean Potter (43).
Spoločne s mladším kolegom Grahamom Huntom (29) zoskočili z 2300 m vysokého brala Taft Point v Yosemitskom národnom parku v štáte Kalifornia a odvtedy ich už priatelia vo vysielačkách nepočuli. Ich nehybné telá našli až na druhý deň ráno záchranári z Yosemitského údolia a tiež z California Highway Patrol. Dvaja odvážlivci v špeciálnych kombinézach na lietanie zrejme neukorigovali svoj let a v náročnom teréne narazili do okolitých skál skôr, než sa im otvorili padáky.
"Dean nebol obyčajný lezec a base jumper. Všetko, čo robil v horách v tomto smere, bolo nové. Nerád nasledoval niekoho iného, hľadal nové miesta, nové cesty a nové priestory na lietanie,“ uviedol americký horolezec a spisovateľ Chris McNamara pre magazín People.
Krátko po osudnom zoskoku priatelia dvojice začuli zvuk, ktorý mohol pripomínať otvorenie padáka, ale aj náraz do niečoho. Potom nastalo už len ticho. Podľa amerických zdrojov base jumping je v Yosemitskom národnom parku už niekoľko rokov zakázaný.
Potter patril nielen k najlepším "base jumperom" na svete, ale bol aj prototypom extrémneho lezca. Patril k neveľkej skupine športových "bláznov", ktorí zdolávali aj najstrmšie bralá a útesy v horách iba silou svojich rúk a nôh bez použitia fixného lana či iných tragédiám zabraňujúcich ochranných pomôcok. Takýmto spôsobom zliezol mýtický El Capitan v Yosemite, veľké výzvy v Patagónii, ale aj severnú stenu slávneho Eigeru v Alpách, keď jeho jedinou pomôckou bol padák na chrbte. Okrem toho Potter holdoval aj tzv. Highliningu, čiže prechádzaniu sa po lane natiahnutom medzi dvoma skalnými výbežkami vysoko v horách s padákom na chrbte pre prípad pádu.
"Dean bol absolútny fenomén v tom, čo robil. Jeho intenzita a technika lezenia bola inšpiráciou pre svetových lezcov celé dve desaťročia,“ uviedol McNamara.
Potter bol známy aj tým, že na zoskoky si brával svojho psa menom Whisper. Skoky zo skalných útesov či brál absolvovali spoločne tak, že psík so špeciálnymi okuliarmi na očiach bol pripútaný k pánovmu chrbtu. Vlani o zoskokoch svojho štvornohého priateľa natočil aj film pod názvom Keď psi lietajú... V osudnú sobotu Whisper pri pánovom boku chýbal.
"Smrť patrí k tomuto športu. Zomierajú aj tí najzručnejší a najopatrnejší ľudia. V base jumpingu je len veľmi tenká hranica medzi perfektnosťou a totálnym koncom. Preto je také ťažké ho robiť,“ vyhlásil McNamara, ktorý skončil s base jumpingom pred 6 rokmi. "Bolo to príliš nebezpečné,“ vysvetlil.
Už nebohý Potter vlani v rozhovore pre magazín Outside na tradičnú otázku, či mu stojí za to, aby sa permanentne zahrával so smrťou v horách, uviedol: "Keď som bol ešte malý chlapec, moja prvá spomienka bola na to, že mám sen o lietaní. V tom sne som letel a nakoniec aj spadol. Už ako starší som si potom kládol otázku, či to mala byť predtucha nejakého skutočného pádu v neskoršom živote."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies