Vláda schválila viaceré novely zákona: Žiadatelia o hypotéku by mali mať dva týždne na odstúpenie

"Neviem si reálne v praxi predstaviť situáciu, že klient kúpi byt, podpíše úverovú zmluvu a kúpnu cenu zaplatí z úveru. Čo by sa dialo, keby následne odstúpil od zmluvy a predávajúci by mu nevrátil kúpnu cenu. Zároveň na katastri už bežia úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva. Takéto situácie by mohli viesť ku komplikovaným súdnym sporom," domnieva sa Ovčarik.

Cieľom návrhu zákona je implementovať eurosmernicu o úveroch na bývanie do slovenského právneho poriadku. Majú sa ustanoviť podmienky pri poskytovaní úverov na bývanie, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy a jej náležitosti, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru na bývanie. Zákon zavádza povinnosť záujemcu o úver informovať o parametroch úveru, a to na novom formulári ESIS. "Súhlasím so zámerom zvyšovať informovanosť klientov, ale nie na úkor zrozumiteľnosti. Keď som si pozrel na povinné údaje z formulára, neviem si reálne predstaviť, že klient obehne päť bánk, v každej dostane v lepšom prípade desaťstranový formulár plný faktografických informácia a tieto si má potom porovnať," uviedol Ovčarik.

Návrh zákona sa zameriava aj na stanovenie podmienok posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, čím sa má docieliť právne zakotvenie prirodzeného záujmu veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Veriteľ nesmie podľa návrhu posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru.

Prijatím návrhu zákona sa upraví aj predčasné splatenie úveru na bývanie, zmena meny a prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností, reklamácií a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľom a spotrebiteľom, ako aj medzi finančným agentom a spotrebiteľom.

Veriteľ je povinný na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch na bývanie aspoň do jedného elektronického registra údajov. "Vítam povinnosť bánk aktívne pracovať s úverovým registrom. Hlavne pri žiadosti o úver do registra nahliadať a v prípade zamietnutia žiadosti informovať klienta aj o konkrétnych dôvodoch zamietnutia," povedal Ovčarik. Európska smernica má podľa neho ambíciu zaviesť a zvyšovať finančné vzdelávanie ľudí. "Tento zákon si však cestu uľahčil tým, že síce zvyšuje rozsah poskytovaných informácii, ale niektoré v praxi kvôli neprehľadnosti viac uškodia, ako pomôžu," uzavrel Ovčarik.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 21. marca 2016.

 

Kabinet schválil novelu zákona o kolektívnom investovaní

Vláda SR v stredu schválila novelu zákona o kolektívnom investovaní. Cieľom návrhu je umožniť využívanie nových foriem kolektívneho investovania a súvisiacich činností. Podľa rezortu financií je potrebné doplniť a rozšíriť súčasnú právnu úpravu kolektívneho investovania o nové formy. Konkrétne ide o investičné fondy s premenlivým základným imaním, teda o fondy s právnou formou akciovej spoločnosti. Ide o fondy, ktoré sú v EÚ známe pod skratkou SICAV (Société d'investissement á Capital Variable) a sú bežne využívané v Luxemburgu. 

Napriek výraznému rozšíreniu typov fondov, ktoré môžu vznikať v SR a významnému nárastu počtu špeciálnych podielových fondov a objemu prostriedkov v nich spravovaných, súčasná právna úprava neumožňuje podľa ministerstva financií rozvinúť potenciál kolektívneho investovania v takej miere ako v iných členských štátoch EÚ. Od roku 2014 je tento typ fondov s premenlivým základným imaním možné vytvárať aj v ČR. Fondy SICAV sú v SR už v súčasnosti distribuované ako zahraničné fondy na základe tzv. európskeho pasu. 

Súčasná právna úprava počíta pri správe tuzemských fondov len s podielovými fondmi bez právnej subjektivity. Preto je podľa rezortu financií potrebné upraviť zodpovedajúce časti zákona o kolektívnom investovaní, najmä pokiaľ ide o úpravu terminológie. Úpravu ďalej komplikuje skutočnosť, že investičný fond s premenlivým základným imaním je fond s právnou subjektivitou vo forme obchodnej spoločnosti, ktorá má vlastné orgány riadenia, pričom bude môcť vykonávať činnosť samostatne, ale aj ako fond spravovaný správcovskou spoločnosťou. 

 

Podpredseda vlády SR a minister financií SR Peter Kažimír 

Podľa doterajšej úpravy je z hľadiska zodpovednostných vzťahov pri správe podielových fondov administratívne i súkromno-právne zodpovedná správcovská spoločnosť, nakoľko podielový fond nemá právnu subjektivitu. Preto je podľa ministerstva potrebný zásah do mnohých ustanovení zákona upravujúcich činnosť správcovskej spoločnosti, hoci samotná správcovská spoločnosť nie je subjektom kolektívneho investovania. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2016 okrem jedného článku, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 

 

Nové civilné kódexy si vyžadujú zákon o zmenách

Nové civilné kódexy, ktoré v máji schválil parlament a začnú platiť od budúceho júla, si vyžadujú novelizáciu ďalších zákonov. Ministerstvo spravodlivosti potrebné zmeny pripravilo a zhrnulo do návrhu zákona na vykonanie nových civilných kódexov, ktorý dnes schválila vláda. Návrh zákona obsahuje 178 novelizačných článkov. Viac ako obsahové zmeny zahŕňa terminologické a technické zmeny a úpravy, ktoré si vyžiada potreba riadneho uplatňovania prijatých kódexov, uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Dôležitosťou i rozsahom patrí táto zmena k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. 

Návrh zákona rieši zmeny aj pri súdnych poplatkoch. Spoplatňuje sa napríklad kasačná sťažnosť, čo je nový inštitút v oblasti správneho súdnictva. Ako vysvetlila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová, rušia sa poplatky naviazané na inštitúty, ktoré už podľa nových civilných predpisov procesného práva nebudú existovať - napríklad zmenkový a šekový platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a zmierovacie konanie. Navrhuje sa napríklad oslobodiť od poplatkov v prípade konania o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou (správne súdnictvo). V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať, zdôraznila Donevová. Nespoplatňovať sa navrhuje aj odpor, ktorý doteraz podliehal poplatkovej povinnosti, dôvodom je podľa nálezu Ústavného súdu SR z júla 2012 možný rozpor s Ústavou SR.

Vecnou zmenou je tiež návrh zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Dôvodom na zavedenie hornej hranice súdneho poplatku je podľa hovorkyne systematické zosúladenie s inými položkami sadzobníka súdnych poplatkov, ale aj skutočnosť, že neobmedzená výška súdneho poplatku môže mať limitujúci charakter pri uplatňovaní práv strán pred súdom. Výška ostatných súdnych poplatkov zostáva nezmenená. 

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa v prevažnej miere zachováva rovnaká ako v doterajšej právnej úprave. Ako sa píše v dôvodovej správe, jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom - „uspokojenie žalobcu“. Ak sa konanie skončí týmto spôsobom, vráti sa podľa návrhu 75 percent všetkých zaplatených poplatkov a žalovaný správny orgán bude spravidla zaviazaný na povinnosť nahradiť trovy v menšej výške.

 

Štát uhradí niektorým obciam a mestám výdavky spôsobené prírodnými živlami

Vláda tiež schválila novelu, podľa ktorej niektorým mestám a obciam preplatí štát výdavky spôsobené snehovou kalamitou, zosuvom pôdy alebo požiarom. Takmer 125.000 eur prerozdelí do územných obvodov okresných úradov v Žiline, Námestove, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Bardejove, Ružomberku a Bratislave.

 

Najviac peňazí, takmer 47.000 eur, dostane bratislavská mestská časť Staré Mesto, kde sa v septembri minulého roka zosunul zemný svah. Do obce Mútne pôjde viac ako 20.000 eur, do Malcova vyše 19.500 eur a do Oravskej Lesnej takmer 18.000 eur. V Mútnom a Oravskej Lesnej tento rok vyhlásili snehovú kalamitu, v Malcove vypukol požiar.

 

Zvyšná suma sa rozdelí medzi obce Beňadovo, Lokca, Oravské Veselé, Dedinky, Rejdová, Hnilec, Hnilčík a Mlynky, kde tento rok tiež vyhlásili snehovú kalamitu. Peniaze dostane aj mesto Ružomberok, kde došlo k zosuvu pôdy.

Peniaze štát uvoľní z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozdeľovať ich bude ministerstvo vnútra, ktoré opodstatnenosť požiadaviek o úhradu výdavkov preverovalo. Peniaze by obce a mestá mali dostať do 10. septembra 2015.

 

Niektorým školám sa majú meniť normatívy na žiakov

Normatív na žiaka konzervatória, ktorý už urobil maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, bude 95 percent z normatívu na žiaka konzervatória, ktorý zatiaľ nezískal úplné stredné odborné vzdelanie. Vyplýva to z dnes schváleného návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia.

Návrh upravuje aj normatív na žiaka strednej odbornej školy vzdelávajúceho sa v skrátenom štúdiu. V takomto prípade bude tvoriť 85 percent z normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Normatívy na žiakov sa menia aj v súvislosti so zavádzaním duálneho vzdelávania. Stredné odborné školy budú mať nižší normatív na žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systéme duálneho vzdelávania, keďže praktické vyučovanie budú zabezpečovať zamestnávatelia, a nie školy.

 

Výška normatívu pritom bude závisieť od konkrétnej kategórie strednej odbornej školy. Naopak, vyšší normatív bude na žiaka športového gymnázia. Ako uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová, výšku tohto normatívu zverejní ministerstvo v roku 2016. Účinnosť predpisu sa navrhuje od 1. septembra 2015 s výnimkou úpravy normatívu pre športové gymnázia, ktorá sa navrhuje od 1. januára 2016. Cieľom návrhu je skvalitniť prideľovanie normatívnych príspevkov zriaďovateľom škôl a štátnych školských zariadení.

 

 

VZ OSN bude príležitosťou na podporu kandidatúry do ľudskoprávnej rady

Slovenská delegácia využije zasadnutie 70. Valného zhromaždenia (VZ) OSN na intenzívnu kampaň pre získanie podpory ostatných členských krajín pre svoju kandidatúru. SR sa snaží stať členom Rady OSN pre ľudské práva na funkčné obdobie 2018 až 2020. Voľby sa uskutočnia v roku 2017.

 

Skúsenosti s pôsobením v tejto rade už má z rokov 2008 až 2011. Vtedy sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali aj Ukrajina a Srbsko. SR počas hlasovania v roku 2007 podporilo 135 členských štátov OSN. Rada má 47 členov volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča.

 

Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán. Jej úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN. Okrem toho Slovensko pôsobilo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 až 2007, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade OSN v rokoch 2010 až 2012 vrátane predsedníctva v roku 2012. Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. S návrhom jej účasti dnes súhlasila vláda.

 

Lajčák vo svojom vystúpení vo všeobecnej rozprave na úvod VZ predstaví pozície SR k riešeniu zásadných otázok podpory mieru a bezpečnosti vo svete, dodržiavaniu ľudských práv, princípov demokracie, právneho štátu a posilnenia úlohy OSN, vrátane potrebných reforiem riadenia a financovania organizácie.

 

Slovensko podporuje reformu systému OSN a jej orgánov, o ktorej prebiehajú dlhodobé diskusie. Ich cieľom je zefektívniť a nastaviť fungovanie organizácie na súčasnú modernú dobu. Rovnako sa bude naďalej aktívne podieľať na procesoch revitalizácie Valného zhromaždenia a zlepšenia jeho pracovných metód, pričom aktívne sa zapojí do diskusie o reforme Bezpečnostnej rady OSN. O týchto zmenách sa hovorí už niekoľko rokov. Existuje niekoľko návrhov, ktoré hovoria napríklad o zvýšení počtu súčasných piatich stálych členov Bezpečnostnej rady či o zmene princípu uplatňovania ich práva veta.

 

Od budúceho roka bude v SR dobrovoľná vojenská príprava

Záujemcovia budú môcť na Slovensku od budúceho roka absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu. Vláda dnes schválila jej vznik a pravidlá. Záujemcovia, ktorí budú spĺňať podmienky, absolvujú 12-týždňový výcvik. Bezplatne budú mať zabezpečené ubytovanie a stravovanie, požičajú im potrebný výstroj a výzbroj. Zároveň podľa návrhu zákona dostanú za dobrovoľný výcvik príspevok 375 eur. Keďže ide o príspevok a nie príjem, po dohode s ministerstvom financií nebude táto čiastka zdaňovaná. Budú im tiež preplácané cestovné náklady na prípravu a z prípravy, ako aj ďalšie benefity v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia.

O dobrovoľnú vojenskú službu môžu požiadať bezúhonní, spoľahliví občania, voči ktorým nebude vedené trestné stíhanie. Musia mať najmenej stredné odborné vzdelanie, ovládať štátny jazyk a byť zdravotne a psychicky spôsobilí. Absolventi dobrovoľnej vojenskej prípravy by mali mať po jej skončení základné vedomosti a zručnosti potrebné pre plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu. Rezort obrany vytvorením dobrovoľnej prípravy rieši výrazný úbytok vojakov v zálohách. Po úspešnom absolvovaní výcviku bude vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy povýšený do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a následne zaradený do záloh ozbrojených síl, uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. 

Minister obrany Martin Glváč verí, že mladí ľudia prejavia záujem o takýto výcvik, ktorý po skončení povinnej základnej vojenskej služby chýbal. Výcvik bude môcť postupne absolvovať viac ako 150 občanov ročne, vysvetlil zámer rezortu minister. Podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučíka Milan Maxima by peniaze nemali byť hlavným motivačným faktorom pre prípadných záujemcov o tento výcvik. "Kandidáti na absolvovanie dobrovoľnej vojenskej prípravy by okrem získania finančného a materiálneho zabezpečenia mali preukázať najmä vysokú úroveň vlastenectva a pocitu spoluzodpovednosti za bezpečnosť vlastnej krajiny," zdôraznil.

 

Obce budú zriaďovať nízkoemisné zóny podľa pravidiel EÚ

Obce a mestá si už čoskoro budú môcť zriadiť na svojom území nízkoemisné zóny a rozhodnúť tak, aké typy motorových vozidiel na svoje územie vpustia. Umožňuje to novela zákona o ovzduší, ktorú dnes schválila vláda. "Návrh zákona poskytuje obciam možnosť všeobecne záväzným nariadením vymedziť na svojom území alebo jeho časti nízkoemisné zóny s obmedzením prevádzky motorových vozidiel s nízkou emisnou triedou. Vymedzenie takýchto zón je jedným z možných opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v mestách s hustou automobilovou prevádzkou," uviedlo ministerstvo životného prostredia (MŽP) v predkladacej správe. Od nízkoemisných zón si ministerstvo sľubuje, že zníži v obciach prašnosť, množstvo výfukových splodín aj hluk.

Novela zákona o ovzduší zabezpečí, že vytváranie nízkoemisných zón sa bude riadiť pravidlami Európskej únie, konkrétne smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady z mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Hlavným cieľom novely je úprava niektorých ustanovení tak, aby boli v súlade s touto smernicou. Novela tiež upresňuje kritériá merania kvality ovzdušia a upravuje pravidlá v oblasti spolupráce so susednými krajinami pri vypracovávaní programov pre zlepšenie kvality ovzdušia a pri informovaní verejnosti, najmä ak dôjde k prekročeniu povolených hodnôt znečistenia ovzdušia v blízkosti štátnych hraníc. Novela zákona má po schválení parlamentom vstúpiť do platnosti od 1. januára 2016.

 

Spresnia sa kompetencie pri riadení obrany štátu

Kompetencie pri riadení obrany štátu sa spresnia. Vláda odsúhlasila zmeny v zákone o obrane z dielne ministerstva obrany. Novela prispeje k zefektívneniu fungovania systému obrany štátu. Na čele riadenia obrany je vláda, rezortu obrany novela posilňuje pôsobnosť. V novele sa ďalej presne ustanovuje príprava ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a orgánov miestnej štátnej správy na obranu štátu a rozširujú sa nástroje preverovania ich pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny a vojnového stavu. Rozširuje sa obsah prípravy obyvateľstva na obranu štátu. V dôvodovej správe sa zdôrazňuje potreba informovať o nových hrozbách vrátane informačnej vojny. 

Novela umožní vláde rozhodnúť o použití ozbrojených síl na obranu štátnej hranice, ak Slovenskej republike bude hroziť nebezpečenstvo napadnutia, a to nezávisle od toho, či určené sily a prostriedky Policajného zboru budú postačovať na zabezpečenie ochrany štátnej hranice. Týmto sa vytvoria podmienky pre včasnú reakciu na prípadné nebezpečenstvo napadnutia Slovenskej republiky, informovali z rezortu obrany. Zároveň dodali, že navrhovanou zmenou nie je dotknutá možnosť, že sa Policajný zbor v prípade potreby ochrany štátnej hranice posilní profesionálnymi vojakmi, resp. vojakmi mimoriadnej služby.
 

Vláda odsúhlasila vznik elektronickej Zbierky zákonov

Na Slovensku bude od budúceho roka fungovať oficiálna záväzná elektronická Zbierka zákonov, ktorá bude rovnocenná s papierovou podobou. Počíta s tým nový Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktorý dnes schválila vláda. Zákon o Zbierke zákonov platí už vyše 20 rokov. Táto norma má jedinečné postavenie v hierarchii ostatných zákonov. Pri novelizácii akéhokoľvek existujúceho právneho predpisu sa vychádza zo znenia uverejneného v Zbierke zákonov a po skončení legislatívneho procesu sa nové znenie (novelizácia) vracia späť do Zbierky zákonov, aby mohlo byť vyhlásené ako nová súčasť platného práva. Pilotne už funguje elektronická Zbierka zákonov (eZbierka) na právnom a informačnom portáli www.slov-lex.sk.

V elektronickej Zbierky zákonov sa budú zverejňovať konsolidované znenia právnych predpisov, t. j. so všetkými zapracovanými novelizáciami. Rozšírenie dostupnosti konsolidovaných znení zákonov, ktoré sú vypracované a garantované štátom, považuje ministerstvo spravodlivosti za jeden z najdôležitejších prvkov celej novej právnej úpravy a projektov elektronizácie v oblasti legislatívy. Doteraz kompletné novelizované znenia zákonov ponúkali súkromné zbierky aj portál rezortu spravodlivosti.

Navrhovaný nový zákon definuje základné princípy a pravidlá pri tvorbe právnych predpisov, čím by sa mala zvýšiť ich úroveň. Proces pripomienkovania by mal byť prehľadnejší. Zákon priamo zakazuje tzv. nepriame novely, keď cez jeden zákon sa novelizuje aj úplne iná, s ním nesúvisiaca legislatíva. Nový zákon v záujme informovania verejnosti o pripravovaných návrhoch legislatívnych noriem ešte pred pripomienkovým konaním zavádza povinnosť zverejniť predbežnú informáciu o chystanej legislatíve. V nej predkladateľ stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu právneho predpisu, zhodnotenie súčasného stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Ktokoľvek sa bude môcť k tejto predbežnej informácii vyjadriť, najmä z hľadiska potreby, opodstatnenosti a účelnosti. Nepôjde o klasické pripomienkové konanie, pripomienky sa nebudú vyhodnocovať a nebudú sa konať rozporové konania. 

S podobou zákona sú stále nespokojní viacerí aktivisti a signatári hromadných pripomienok k zákonu. Kritizujú, že postup pripomienkovania návrhov zákonov v medzirezortnom pripomienkovom konaní nie je upravený priamo v zákone, naďalej ho budú upravovať legislatívne pravidlá vlády. Ministerstvo oponuje, že návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR predstavuje z hľadiska transparentnosti a ochrany práva verejnosti zapojiť sa do legislatívneho procesu prelomovú zmenu 

Pôvodne sa zákon týkal aj poslaneckých návrhov zákonov. Táto časť zo zákona vypadla. Pravidlá legislatívneho procesu v národnej rade si upravia poslanci novelou rokovacieho poriadku.

 

Vláda odsúhlasila trestné stíhanie právnických osôb

Právnické osoby budú môcť byť trestne stíhané za približne 50 trestných činov. Ide o okruh trestných činov, k prijatiu ktorého nás vyzývajú medzinárodné organizácie a zaväzujú viaceré dohovory. Vláda dnes s týmto návrhom z dielne rezortu spravodlivosti súhlasila, na rade je teraz parlament. V júli avizoval prípravu a prijatie tejto normy premiér Robert Fico. Zamestnávateľom prisľúbil, že zákon bude obsahovať len minimálne požiadavky medzinárodných organizácií. “Ak prax ukáže, že zákon je prospešný a pomáha, môžeme sa vrátiť k jeho modifikácii," uviedol v júli premiér. Snaha prijať zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je na Slovensku už od roku 2005.

 

Návrh zákona zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb na vybrané kategórie trestných činov. Okrem iného sú to trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie. Ďalej ide o trestný čin podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neoprávnené zamestnávanie, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov či výroba a držba falšovateľského náčinia. Právnické osoby bude možné stíhať aj za nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Ďalšia skupina trestných činov sa týka životného prostredia – napríklad ide o trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia či neoprávnené nakladanie s odpadmi.

Predložený návrh zákon upravuje aj druhy a výkon trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe. Právnickej osobe bude môcť byť uložený trest, ktorým dôjde k jej zrušeniu, ale aj trest prepadnutia majetku, veci či peňažný trest vo výške od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Súd bude môcť právnickej osobe zakázať prijímať dotácie alebo subvencie a prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Právnickej osobe bude možné zakázať aj účasť na verejnom obstarávaní. Ak zákon prejde legislatívnym procesom, platiť by mal od budúceho roka v júli.

 

Na tabakových výrobkoch by mali byť aj varovné obrázky

Tabakové výrobky by na svojich obaloch mali po novom obsahovať, okrem textových upozornení o škodlivosti fajčenia, aj obrázkové varovania. Vyplýva to z návrhu zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, ktorý dnes na svojom rokovaní schválila vláda. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR právnu úpravu predložilo ako iniciatívny materiál. "Novela zákona je pripravená s dôrazom na zosúladenie našej legislatívy s európskymi predpismi a opatreniami, vrátane obrázkových varovaní na tabakových výrobkoch. Ide o ďalší legislatívny krok na posilnenie prevencie, aj vzhľadom na škodlivé účinky tabaku a zníženie počtu detí a mládeže, ktorí experimentujú s tabakovými výrobkami," zdôvodnil hovorca rezortu Peter Bubla. Podľa rezortu zdravotníctva prax ukázala, že veľké kombinované zdravotné varovania (text a farebná fotografia) sú účinnejšie ako iba textové upozornenia, ktoré sa v SR doteraz používali. 

 

Návrh zákona upravuje, ktoré zložky a emisie sa nesmú nachádzať v tabakových výrobkoch, vrátane noriem na meranie obsahu dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého. Podľa dôvodovej správy k spomínanému zákonu v cigaretách vyrobených alebo uvedených na trh obsah dechtu nesmie prekročiť 10 miligramov v jednej cigarete, obsah nikotínu 1 miligram na cigaretu a obsah oxidu uhoľnatého nesmie prevýšiť hodnotu 10 miligramov. 

Výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori nebudú môcť uvádzať na trh tabakové výrobky obsahujúce vitamíny alebo iné prídavné látky, ktoré vytvárajú dojem, že tabakový výrobok je prospešný pre zdravie, alebo predstavuje znížené zdravotné riziko. Zákaz by sa mal tiež týkať látok ako kofeín alebo taurín, či iné prídavné látky a stimulujúce zložky, ktoré sa spájajú so zvýšením energie a vitality. Obmedzenie má platiť aj pre látky, ktorých vlastnosti spôsobujú sfarbenie emisií. Pri tabakových výrobkoch na fajčenie pôjde o prídavné látky, ktoré uľahčujú inhaláciu a vstrebávanie nikotínu a látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a ďalšími vlastnosťami v nezhorenej podobe. 

Návrh zákona stanovuje povinnosti výrobcov, dovozcov a distribútorov tabakových výrobkov nahlasovať zložky tabaku; povinnosť zaviesť kombinované zdravotné varovania a informačné odkazy na balenia tabakových výrobkov, vrátane dodržania počtu kusov cigariet v balení, informačných odkazov na bočnej strane balenia a telefonickej linky pomoci pri odvykaní od fajčenia. 

Cieľom predkladanej právnej úpravy je podľa rezortu zdravotníctva výraznejšia regulácia vnútorného trhu s tabakovými výrobkami, zmena ich balenia aj označovania. "Vzhľadom na pretrvávajúce rozdiely medzi právnymi predpismi jednotlivých štátov EÚ pri označovaní tabakových výrobkov, najmä pokiaľ ide o používanie kombinovaných zdravotných varovaní (obrázok a text), je potrebné tieto pravidlá zosúladiť," dodal Bubla. 
Návrh zákona upravuje aj elektronické cigarety a plniace fľaštičky. "Uvedenie tekutiny obsahujúcej nikotín na trh by sa malo povoliť podľa tohto zákona len vtedy, keď koncentrácia nikotínu nepresiahne 20 miligramov na mililiter," priblížilo ministerstvo v materiáli. Podľa neho táto koncentrácia umožňuje uvoľňovanie nikotínu, ktoré je podobné povolenej dávke nikotínu získanej zo štandardnej cigarety. 

 

 

 

Ministri súhlasia so znížením limitov doplatkov na lieky

 Vláda súhlasila s poslaneckým návrhom z dielne Smeru-SD, ktorý má znížiť limity doplatkov na lieky. Zdravotne ťažko postihnuté osoby a invalidní dôchodcovia by mali na doplatkoch za lieky zaplatiť najviac 25 eur za štvrťrok oproti súčasným 30 eurám. Rovnaký ochranný limit, a teda 25 eur, sa má vzťahovať aj na starobných dôchodcov, pre ktorých je aktuálne hranica nastavená na maximálne 45 eur. Trojica poslancov za stranu Smer-SD, Richard Raši, Jozef Valocký a Vladimír Baláž to navrhuje v zákone o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. 

Nové limity na doplatky za lieky sú jedným z opatrení druhého sociálneho balíčka vlády. Do parlamentu ich však nepredložilo priamo ministerstvo zdravotníctva. Odôvodnilo to tým, že takto sa urýchli účinnosť navrhovaných opatrení. Poslanecké návrhy na rozdiel od ministerských nejdú cez pripomienkové konanie. V júni tento návrh poslanci parlamentu posunuli do druhého čítania. 

Limity, ktoré zaviedla ešte vláda Ivety Radičovej, majú chrániť zraniteľné skupiny obyvateľov pred vysokými doplatkami za lieky, a to tak, že všetko, čo poistenci zaplatia nad tento limit, im zdravotná poisťovňa vráti. Súčasný návrh nielen znižuje ich limit spoluúčasti, čiže na doplatkoch by mali zaplatiť ešte menej, ale taktiež rozširuje okruh ľudí, ktorých sa toto opatrenie bude týkať. Po novom sa má rozšíriť okruh poistencov, na ktorých sa ochranný limit bude vzťahovať, o deti do šesť rokov. Ochranný limit sa v ich prípade navrhuje na 8 eur za kvartál, ak je takéto dieťa ťažko zdravotne postihnuté, limit je nula eur. Zároveň by sa ochranná hranica mala vzťahovať na všetky zdravotne ťažko postihnuté osoby, invalidných a starobných dôchodcov, bez ohľadu na výšku ich príjmu. V súčasnosti nemajú nárok na vrátenie doplatkov tí, ktorých dôchodok presiahne 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Predkladatelia konštatujú, že v minulom roku vyplatili zdravotné poisťovne za doplatky na lieky sumu 1,8 mil. eur 68 tisíc poistencom. "Predpokladá sa, že po zavedení nových limitov spoluúčasti podmienky splní približne 420 tis. poistencov a zdravotné poisťovne vyplatia takmer 10 mil. eur," uvádzajú navrhovatelia v správe. Tento návrh zaťaží rozpočty zdravotných poisťovní. 

Ak zmeny odsúhlasí parlament a následne sa pod ne podpíše aj prezident, účinné by mali byť od 1. októbra 2015. Znamená to, že poistencom vznikne nárok na vrátenie doplatkov už za posledný štvrťrok tohto roka. Peniaze budú vyplácané následne v januári až marci 2016. 

 

Minister zdravotníctva SR Viliam Čislák 

 

 

Príspevok na starostlivosť o dieťa má stúpnuť na 280 eur

Maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa by sa mala od začiatku budúceho roka zvýšiť zo súčasných 230 eur na 280 eur. Pôjde o maximálnu výšku príspevku v prípade, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý dnes schválila vláda. Ide o jedno z opatrení druhého sociálneho balíčka. 
Od budúceho roka by mali pritom úrady práce a sociálnych vecí poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov aj tomu rodičovi, ktorý dá dieťa do štátnej alebo obecnej materskej školy, a to vo výške príspevkov rodiča. Takýto príspevok bude môcť dosiahnuť najviac 80 eur mesačne. Novela zákona má tiež zjednodušiť administratívnu náročnosť pri poskytovaní tohto príspevku. "Navrhuje sa, aby rodič nebol povinný platiteľovi mesačne preukazovať výšku nákladov na zabezpečenie starostlivosti o dieťa," uvádza rezort práce a sociálnych vecí. Ak sa o dieťa do troch rokov jeho veku stará napríklad starý rodič bez živnostenského oprávnenia, suma príspevku má zostať vo výške 41,1 eura. 

Kabinet schválil aj ďalšie opatrenie z druhého sociálneho balíčka, a tým je zvýšenie sumy materskej dávky od začiatku budúceho roka zo súčasných 65 % na 70 % z hrubej mzdy zamestnanca, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. "Cieľom návrhu zákona je výraznejšie podporiť rodičov detí, ktorí pred nástupom na materskú dovolenku vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistení," uviedlo ministerstvo k návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý schválila vláda. Materská dávka by mala od 1. januára budúceho roka stúpnuť aj tomu rodičovi, ktorý začne dostávať túto dávku pred 1. januárom budúceho roka a bude ju poberať po 31. decembri tohto roka.

 

Vláda schválila návrh zákona o športe, má sprehľadniť financovanie

Vláda dnes prerokovala a schválila návrh zákona o športe, ktorý pripravila odborná pracovná skupina pod vedením predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Dôležitým prvkom návrhu je podľa predkladajúceho rezortu školstva nový informačný systém, v ktorom bude povinnosť zaregistrovať sa. Systém následne zverejní údaje o športových organizáciách, športovcoch i športových odborníkoch. V databáze budú zverejnené aj zmluvy, ktoré preukážu hospodárenie s verejnými financiami, ale aj sponzorské dary, prostredníctvom takzvaného transparentného účtu. Ten, kto bude žiadať podporu z verejných zdrojov, musí mať status „spôsobilý“. Systém ho takto označí len pri dodržiavaní pravidiel. Ktokoľvek bude mať možnosť verejne sledovať toky a smerovanie a využitie verejných prostriedkov v športe.

Vďaka zákonu sa má stransparentniť financovanie a do športu by sa malo dostať viac peňazí, a to nielen nárazovo, ale aj dlhodobo a systémovo. Subjekty v športe by mohli využiť existujúce zdravé ekonomické prostredie, ktoré tvorí plánovanie, rozpočty, kontroly a vyhodnotenie hospodárenia, čo doteraz pri nepredvídateľnom dotačnom systéme nebolo možné. Navrhuje sa, aby čo najviac peňazí do športu prerozdeľovali automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. 

Podľa nového zákona by manažovanie slovenského športu malo dostať nové pravidlá, a to nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni zväzov. Športovci a kluby by sa po novom mali podieľať na riadení a kontrole ich zväzov, čo im umožnia povinné pravidlá pre stanovy a fungovanie zväzov. Nová funkcia – hlavný kontrolór športu – by mala usmerniť kontrolórov zväzov a priniesť poriadok aj do systému vzdelávania. Každá športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov a jej príjem zo štátneho rozpočtu za dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia presiahne 50 000 eur ročne, bude povinná obsadiť funkciu kontrolóra. 

Nový zákon zabezpečí aj právo maloletých športovcov a ich rodičov slobodne sa rozhodnúť, v ktorom klube bude ich dieťa šport vykonávať. Doteraz totiž mohli športové kluby robiť deťom problémy pri ich registrácii do iného klubu, na čo upozorňovala Slovenská občianska koalícia, podľa ktorej mohli kluby doteraz pri preregistrácii dieťaťa vytĺkať peniaze od rodičov pod hrozbou zákazu vykonávať šport až na 12 mesiacov.

Návrh zákona ďalej podstatným spôsobom zjednocuje terminológiu subjektov v športe a zavádza sa napríklad pojem športová organizácia, ktorý zastrešuje dnes takmer všetky reálne využívané typy právnických osôb v oblasti športu. Návrh tiež posilňuje pozíciu profesionálnych športovcov, keďže zavádza ich pracovnoprávny pomer so športovým klubom. Návrh zákona zavádza aj revolučnú myšlienku, na základe ktorej sa športovci bez zmlúv so športovými klubmi môžu kedykoľvek rozhodnúť, za ktorý klub chcú hrať.

Súčasťou pôvodného návrhu bol aj bod, podľa ktorého zdravotné poisťovne mali z odvodov, ktoré majú slúžiť predovšetkým na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, prispievať na rozvoj športu. Rezort školstva chcel od poisťovní, aby zriadili prevenčný fond, do ktorého by odvádzali 0,25 percenta z prijatého poistného. Tento bod však napokon rezort z návrhu vypustil.

Do tvorby nového zákona sa už aktívne zapojili športové osobnosti. Členmi pracovného tímu, ktorý návrh zákona pripravoval, sú aj Danka Barteková a Richard Lintner, ktorí zastupujú slovenských športovcov. Názory a pohľady na problematiku športu vyjadrila aj verejnosť prostredníctvom ankety na webe ministerstva školstva. Online dotazník vyplnilo viac ako 5 000 respondentov. Návrh zákona pripravovali odborníci takmer rok a pol. Do jeho prípravy sa zapojilo viac ako 80 akademikov, štátnych zamestnancov, advokátov, najmä však športovcov. 

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016 s výnimkou bodu, v ktorom rezort navrhuje vytvoriť nový typ strednej školy - stredná športová škola. Tento typ školy by ponúkal stredné odborné vzdelanie, pričom by bol orientovaný výlučne na žiakov so športovým nadaním. Táto časť by mala nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2019.

 

Pokuty za prekročenú rýchlosť sa zvýšia

Pokuty pre vodičov za prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti sa zvýšia. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú dnes schválila vláda. Novela z dielne ministerstva vnútra zavádza napríklad zvýšenie pokút za prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 50 kilometrov za hodinu a mimo obce o viac ako 60 kilometrov za hodinu. V riadnom konaní bude po novom možné uložiť za tieto prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti pokutu od 500 do 1 000 eur, v blokovom konaní od 250 do 800 eur. Pri takýchto prekročeniach zároveň rezort vnútra ponecháva aj možnosť uloženia zákazu šoférovania od šesť mesiacov do troch rokov. 

Pre ochranu maloletých účastníkov cestnej premávky zavádza novela povinné nosenie prílb pre deti prepravované na cyklosedačke a na bicykli pevne spojenom tyčou s vodiacim bicyklom. Novela tiež umožní deťom do 10 rokov jazdiť na bicykli po chodníku a sprísňuje postih pre vodičov za ohrozenie chodcov na chodníku, ako aj za ohrozenie cyklistov pri obchádzaní a predchádzaní. Deti do 12 rokov sa nebudú môcť ako spolujazdci prepravovať okrem motocyklov ani na motorových trojkolkách a štvorkolkách. 

Novela sprísňuje tiež podmienky na udelenie vodičského oprávnenia osobám, ktoré vodičský preukaz nevlastnia a boli v posledných piatich rokoch prichytené pod vplyvom alkoholu. Po novom bude nutné preskúmať možnosť ich závislosti od alkoholu. Novela tiež navrhuje, aby držiteľ vodičského preukazu, ktorému psychiater zistil závislosť od alkoholu, ale posudzujúci lekár pri lekárskej prehliadke určí, že je zdravotne spôsobilý, musel absolvovať odborné poradenstvo.

Pre vodičov kamiónov novela sprísňuje dohľad v oblasti dodržiavania rýchlosti na miestach dynamického váženia hmotnosti vozidiel. Za jej prekročenie na týchto miestach bude po novom možné udeliť kamionistom pokutu 798 eur. Podľa ministerstva prekročenie rýchlosti znemožňuje presné odvážanie kamiónov a tie preťažené poškodzujú a ničia naše cesty. V prípade schválenia parlamentom nadobudne novela účinnosť 31. decembra.

 

Mladí Austrálčania môžu prísť na ročnú pracovnú dovolenku

Mladí Austrálčania môžu prísť na rok na pracovnú dovolenku na Slovensko. Musia mať 18 až 30 rokov a ich hlavným cieľom musí byť dovolenka, nie štúdium či zárobok. Vyplýva to z Návrhu programu pracovnej dovolenky pre účastníkov z Austrálie na území Slovenskej republiky, ktorý dnes schválila vláda.
Z dokumentu vyplýva, že účastník musí mať platný pas, dostatok peňazí, zdravotné poistenie a takisto musí byť držiteľom osvedčenia o terciálnom vzdelaní alebo musí mať úspešne dokončené aspoň dva roky vysokoškolského štúdia. Nesmie s ním byť nezaopatrené dieťa. Účastník musí spĺňať zdravotné a „morálne požiadavky stanovené Slovenskou republikou,“ píše sa v dokumente.

Materiál tiež hovorí, že účastník môže program využiť len raz a pobyt nesmie prekročiť 12 mesiacov. Účastník programu nemôže pracovať u jedného zamestnávateľa viac ako šesť mesiacov, avšak nemusí mať pracovné povolenie. Štúdium alebo odborná príprava účastníkov programu nesmie trvať dlhšie ako štyri mesiace.

Národné vízum na viac vstupov s platnosťou pobytu pre územie SR na 12 mesiacov od dátumu prvého vstupu na Slovensko môže vydať konzulárny úrad ministerstva zahraničia. Ročne sa na programe môže zúčastniť 200 Austrálčanov.

 

Slovensko predložilo kandidatúru do Rady OSN pre ľudské práva

lovenská republika predložila svoju kandidatúru do Rady Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva na roky 2018 - 2020. Slovensko bude presadzovať posilnenie a zefektívnenie ochrany univerzálnych, neodňateľných, nedeliteľných a vzájomne od seba závislých ľudských práv a zdôrazňovať nezastupiteľnú úlohu a činnosť orgánov OSN zameraných na ľudské práva. Slovensko tiež podporuje reformu systému OSN a jej orgánov a inštitúcií s cieľom zvýšiť ich efektívnosť a pripravenosť reagovať na geopolitické výzvy, ktorým dnes svetové spoločenstvo čelí. Vyplýva to z návrhu účasti delegácie Slovenskej republiky na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a smernice pre postup delegácie, s ktorým dnes súhlasila vláda. 70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začne 15. septembra. Slovenskú delegáciu povedie minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Slovensko sa bude podľa dokumentu naďalej spolupodieľať na boji proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a ostatným prejavom netolerancie, ako aj na boji proti mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu a spolu s ostatnými členskými krajinami Európskej únie bude pokračovať v presadzovaní uplatňovania práv zraniteľných skupín, osobitne detí, a bude v tomto kontexte aktívne presadzovať práva osôb so zdravotným postihnutím. "Slovensko bude naďalej podporovať úlohu OSN pri koordinácii a poskytovaní medzinárodnej humanitárnej pomoci a obhajovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, právnych predpisov v oblasti ľudských práv a práva utečencov," píše sa v dokumente. Slovensko sa tiež bude angažovať pri presadzovaní rodovej rovnosti, posilňovaní postavenia žien a dievčat a odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie a násilia voči nim.

 

 

Sprava: Podpredseda vlády SR a minister financií SR Peter Kažimír a podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák 

Slovensko podporí všetky racionálne a reálne kroky, ktoré povedú k zvýšeniu efektívnosti, transparentnosti a reprezentatívnosti organizácie. Slovensko "bude podporovať reformné úsilie a bude sa naďalej aktívne podieľať na procesoch revitalizácie Valného zhromaždenia OSN a zlepšenia jeho pracovných metód, aktívne sa zapojí do diskusie o reforme Bezpečnostnej rady OSN," uvádza materiál. 

Slovenská republika už v minulosti členom Rady OSN pre ľudské práva bola, a to v rokoch 2008 - 2011. Členom Bezpečnostnej rady OSN sme boli v rokoch 2006 a 2007 a členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN, ktorá je jedným z hlavných orgánov organizácie, bolo Slovensko v rokoch 2010 - 2012. 

 

Niektorým školám sa majú meniť normatívy na žiakov

Normatív na žiaka konzervatória, ktorý už urobil maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, bude 95 percent z normatívu na žiaka konzervatória, ktorý zatiaľ nezískal úplné stredné odborné vzdelanie. Vyplýva to z návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia. Návrh dnes schválila vláda. 

Návrh upravuje aj normatív na žiaka strednej odbornej školy vzdelávajúceho sa v skrátenom štúdiu. V takomto prípade bude tvoriť 85 percent z normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Normatívy na žiakov sa menia aj v súvislosti so zavádzaním duálneho vzdelávania. Stredné odborné školy budú mať nižší normatív na žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systéme duálneho vzdelávania, keďže praktické vyučovanie budú zabezpečovať zamestnávatelia, a nie školy. Výška normatívu pritom bude závisieť od konkrétnej kategórie strednej odbornej školy. Naopak, vyšší normatív bude na žiaka športového gymnázia. Ako uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová, výšku tohto normatívu zverejní ministerstvo v roku 2016.
Účinnosť predpisu sa navrhuje od 1. septembra 2015 s výnimkou úpravy normatívu pre športové gymnázia, ktorá sa navrhuje od 1. januára 2016. Cieľom návrhu je skvalitniť prideľovanie normatívnych príspevkov zriaďovateľom škôl a štátnych školských zariadení. 

 

NBÚ bude dohliadať na kyberbezpečnosť Slovenska

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti na Slovensku bude Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Túto kompetenciu mu určuje novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú dnes schválila vláda. Novela vychádza z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020.

Úlohy NBÚ budú koncepčné, legislatívne a metodické, vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť, prípravy právnej úpravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a riadenia tohto úseku bezpečnosti, uvádza sa v dôvodovej správe k novele. Úrad bude v tejto oblasti zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách a plniť bezpečnostné úlohy vo vzťahu k NATO a Európskej únii.

o súvisia s kybernetickou bezpečnosťou. V Česku je tiež národnou autoritou kybernetickej bezpečnosti NBÚ, odôvodnil tento návrh v júni pre agentúru SITA tlačový odbor Úradu vlády SR. NBÚ podľa koncepcie bude musieť do konca roka vypracovať návrh Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, v ktorom budú už úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány. Do konca februára by mal byť hotový a predložený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Práve skutočnosť, že ochrana kybernetického priestoru nie je výslovne a komplexne upravená v zákone, sa považuje za najvážnejší problém v tejto oblasti na Slovensku. 

Kybernetická bezpečnosť si vyžaduje širokospektrálnu odbornú spoluprácu. NBÚ bude preto musieť úzko spolupracovať najmä s ministerstvami financií, vnútra, obrany, Úradom vlády SR a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ale aj so všetkými ostatnými štátnymi inštitúciami, súkromnou sférou a akademickou.

 

Vláda schválila novelu infozákona

 Vláda odsúhlasila novelu infozákon. Zmeny, ktoré chcel novelou pôvodne docieliť rezort spravodlivosti, však nakoniec z novely vypadli. Ministerstvo spravodlivosti predložilo iba tie, ktoré je Slovensko povinné prijať v súvislosti s transpozíciou eurosmernice. 

Ide napríklad o povinné otvorenie štátnych databáz, z ktorých bude možné čerpať väčšinu informácií. Sprístupniť nebude možné napríklad niektoré citlivé údaje. Ďalej sa jasne stanovuje povinnosť sprístupniť informácie na účely opakovaného použitia na základe žiadosti. Nebude sa to týkať informácii kultúrnych inštitúcii vymedzených v zákone. Novela je zaujímavá najmä pre podnikateľov, ktorí podnikajú v oblasti trhu s informáciami, napr. marketingové, prieskumné, informačné agentúry, spoločnosti vyvíjajúce počítačové a informačné systémy. Podnikatelia, ktorí chcú spracovávať verejné informácie a ponúkať ich na trhu vo forme online a nonstop aktualizovaných informačných systémov, napr. o počasí, o novovzniknutých firmách registrovaných v obchodnom či inom registri, o dopravnej situácii, o štátnej štatistike, o stave populácie, o zdravotnom stave populácie a pod., budú môcť žiadať o sprístupnenie informácií, ako aj o napojenie sa cez tzv. dátovú pumpu na informačný systém povinnej osoby. Tomu musí predchádzať dôkladné technické šetrenie a prepočet nákladov.
Rezort spravodlivosti dal vo februári do pripomienkového konania návrh infozákona, ktorý bol výsledkom vyše dvojročných rokovaní aj za účasti tretieho sektora. Šlo o kompromisný návrh, ktorý by v prípade schválenia znamenal podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca výrazný krok vpred. Novela napríklad stanovovala, že prístup k informáciám by sa nevzťahoval na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na poskytovanie výkladových stanovísk, ktoré nie sú k dispozícii, a na vytváranie názorov. Rezort chcel odstrániť problém, aby verejná správa nerobila diplomové práce, rešerše, stanoviská, rozbory či referáty a aby neslúžila niekomu na zľahčovanie jeho práce. Mala zaviesť aj príplatok pri nadmerných žiadostiach. V Centrálnom registri zmlúv chceli okrem zmlúv štátu a ministerstiev zverejňovať centrálne aj zmluvy obcí, vyšších územných celkov ich rozpočtových a príspevkových organizácií a povinných osôb, v ktorých majú viac ako 50-percentnú účasť. Ministerstvo tiež navrhovalo zverejňovať nielen platy ministrov, ale aj platy a odmeny manažmentu verejných podnikov, teda konateľov, členov dozorných rád, obecných s.r.o., štátnych akcioviek.

 

Proti SR sú v OSN podané tri sťažnosti v oblasti ľudských práv

Proti Slovensku sú na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti dodržiavania ľudských práv a základných slobôd podané tri individuálne sťažnosti, ktoré ešte neuzavreli. Doposiaľ bolo proti Slovensku podaných 13 sťažností. Ako vyplýva z dokumentu Informácia o vývoji individuálnych sťažností proti SR, ktoré prijali medzinárodné mechanizmy systému OSN v oblasti dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, od 1. augusta 2014 do začiatku augusta tohto roka nepribudla žiadna nová sťažnosť. Tento dokument dnes vzala vláda na vedomie.

Z troch sťažností, ktoré ostávajú otvorené, je jedna pred výborom na odstránenie rasovej diskriminácie, jedna pred výborom pre ľudské práva a jedna pred výborom na odstránenie diskriminácie žien. Slovensko uznalo príslušnosť siedmich výborov prijímať a posudzovať sťažnosti jednotlivcov, skupín jednotlivcov alebo mimovládnych organizácií, ktorí namietajú porušenie práv stanovených v dohovoroch zo strany SR. Ide o výbor pre ľudské práva, výbor na odstránenie rasovej diskriminácie, výbor proti mučeniu, výbor na odstránenie diskriminácie žien, výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva a výbor pre práva dieťaťa. Doposiaľ neboli proti Slovensku podané sťažnosti vo výboroch pre práva osôb so zdravotným postihnutím, pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, pre práva dieťaťa a vo výbore proti mučeniu.

Ako sa uvádza v dokumente, medzinárodné orgány OSN na ochranu ľudských práv uznali porušenie práv Slovenskou republikou celkovo trikrát, a to dva razy vo výbore na odstránenie rasovej diskriminácie a raz vo výbore pre ľudské práva. Ako sa však pripomína v materiáli, rozhodnutia výborov OSN nemajú povahu súdnych rozhodnutí, čiže nie sú právne záväzné a majú len odporúčací charakter. „Ak výbor konštatuje porušenie niektorého z článkov dohovoru, spravidla odporučí štátu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj na predchádzanie podobným porušeniam do budúcnosti,“ uvádza sa v dokumente. 

 

Zmenia sa pravidlá podávania sťažností väzňami

Pravidlá podávania sťažností a petícií väzňami sa zmenia. Vláda odsúhlasila túto zmenu v novele zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Zmeny by mali priniesť zjednodušenie podávania sťažností a flexibilnosť pri ich vybavovaní. Ročne ide o množstvo podaných sťažností. V roku 2013 bolo pri celkovom počte obvinených a odsúdených 9 854 doručených 493 sťažností, v roku 2014 pri celkovom počte obvinených a odsúdených vyše 10 000 bolo doručených 467 sťažností a do 31. mája tohto roku pri počte vyše 10 140 obvinených a odsúdených bolo doručených zatiaľ 228 sťažností. Približne 75 percent podaných sťažností vybavuje generálne riaditeľstvo.

Novela presne upravuje, čo je sťažnosť, ako aj postup ako podať sťažnosť. Musí byť podaná písomne alebo ústne do záznamu, musí byť z nej jasné, kto ju podáva a proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha. Každá sťažnosť musí byť podpísaná samotným sťažovateľom. Tak, ako je vymedzené, čo je sťažnosť, je vymenované aj to, čo sa za sťažnosť nebude považovať. Na vybavenie sťažnosti bude príslušný ten ústav, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa obvinený alebo odsúdený domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Sťažnosť podaná proti činnosti generálneho riaditeľstva zboru bude vybavovať generálne riaditeľstvo. Sťažnosť podanú proti činnosti generálneho riaditeľa zboru bude vybavovať ministerstvo. Sťažnosť nemôže vybaviť alebo prešetriť osoba, proti ktorej smeruje. Sťažnosť iného obvineného alebo odsúdeného v tej istej veci, ktorú organizačná zložka zboru už vybavila, sa nebude podľa navrhovanej novely prešetrovať. V súvislosti s právom obvinených a odsúdených podávať sťažnosti sa v dôvodovej správe pripomína, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonáva dozorujúci prokurátor. 

Zmeny v prípade schválenia parlamentom budú platiť od budúceho roka.

 

Slovensko zjednotí rámec pre uznávanie dokladov o vzdelaní

Ministerstvo školstva vytvorí spoločný legislatívny rámec pre uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií. Rezort tak chce zjednotiť podmienky uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií, terminológiu, lehoty a všetky súvisiace skutočnosti s ohľadom na medzinárodné dokumenty. Reaguje tak na fakt, že uznávanie dokladov o vzdelaní je v súčasnosti upravované v rôznych právnych predpisoch podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, prípadne podľa druhu uznania vzdelania s rôznymi postupmi a požiadavkami príslušných uznávacích orgánov. Návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií dnes schválila vláda. 

Návrh zákona predkladajú aj pre transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie o administratívnej spolupráci cez informačný systém o vnútornom trhu. Kľúčovým prvkom zmien smernice je napríklad zavedenie európskeho profesijného preukazu pre sestry, farmaceuta, fyzioterapeuta, horského vodcu a realitného agenta, čo umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznať ich kvalifikácie v EÚ. Súčasťou zmien je tiež aktualizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie veterinárnych lekárov a architektov a zavedenie výstražného mechanizmu pre odborníkov v zdravotníctve, pre veterinárov a pre pedagogické povolania. Príslušné orgány Slovenska budú teda povinné upozorniť orgány všetkých ostatných členských štátov na odborníka, ktorého výkon odbornej činnosti zakázal súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán alebo orgán príslušný na prerokovanie priestupku, v prípade, že odborníkovi zakázali alebo obmedzili činnosť. Ďalšou zmenou smernice je tiež zavedenie spoločných rámcov pre odbornú prípravu a spoločných skúšok, čo by malo umožniť rozšíriť mechanizmus automatického uznávania nových povolaní. 

Osoby s medzinárodnou ochranou, teda ľudia s azylom alebo doplnkovou ochranou, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady o dosiahnutom vzdelaní, budú mať na základe zákona prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania. Túto možnosť budú mať aj v prípade, keď svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti preukázať listinnými dôkazmi o svojom predchádzajúcom vzdelávaní. 
Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.

 

Kabinet schválil návrh nového zákona o verejnom obstarávaní

Vláda schválila návrh nového zákona o verejnom obstarávaní s pripomienkami. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pripravil návrh zákona, ktorý preberá tri nové európske smernice o verejnom obstarávaní z roku 2014. Hlavnými cieľmi nových smerníc sú podľa úradu zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, ako aj podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov. Hovorca ÚVO Ján Mažgút v súvislosti s pripomienkami k návrhu zákona informoval agentúru SITA, že "ide o úpravy na národnej úrovni, s ktorými sa úrad vie vysporiadať".

Smernice Európskeho parlamentu a Rady sa týkajú všeobecne verejného obstarávania, ale aj obstarávania v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a tiež udeľovania koncesií. "Za týmto účelom bolo v smerniciach zavedených niekoľko nových inštitútov, ako napríklad preformulovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk kompletnej elektronizácie alebo zavedenie nového postupu zadávania zákazky - inovatívneho partnerstva," informoval ÚVO.

Ide aj o úpravu konfliktu záujmov, tzv. in - house zákaziek, priamych platieb subdodávateľom, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, ako aj zavedenie zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a novej koncepcie uzatvárania dodatkov, či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu. "Niektoré z týchto inštitútov prirodzene v sebe nesú aj potenciál sprehľadnenia a zrýchlenia procesu verejného obstarávania," uviedol úrad.

Smernice boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 28. marca 2014 a transpozičná lehota na ich prevzatie, s výnimkou vymedzených ustanovení s dlhšou lehotou, uplynie 17. apríla 2016. Nový zákon o verejnom obstarávaní má po schválení v parlamente nadobudnúť účinnosť 18. apríla 2016, pôvodne to malo byť od začiatku budúceho roku.

V rámci rozporového konania neboli odstránené rozpory týkajúce sa zásadných pripomienok ministerstiev vnútra a financií, Združenia miest a obcí Slovenska, Klubu 500, Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov. V medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu zákona 37 subjektov vznieslo spolu 1 413 pripomienok, z toho 527 zásadných. Verejnosť mala 44 obyčajných pripomienok.