Užšie prepojenie vysokoškolského štúdia s praxou je nevyhnutné, tvrdia odborníci z praxe

Odznelo to na dnešnej tlačovej besede, ktorú zorganizoval Zväz automobilového priemyslu. Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva. V celosvetovo uznávaných rebríčkov sa umiestňujeme na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na najvyšších priečkach svetových rebríčkov univerzít máme najmenej zastúpení v rámci krajín V4.

Napríklad v rebríčku The New Europe máme tri univerzity (Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, pozn. SITA), kým Česko trinásť, Poľsko dvanásť a Maďarsko sedem. Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania slovenskí bakalári aj magistri do 35 rokov dosahujú v testovaní PISA v porovnaní s vyspelými krajinami horšie výsledky. Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú k tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí.

Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Alarmujúci je tiež fakt, že podľa prieskumu Centra Edukačného manažmentu Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave (FM UK) by sa pri opätovnej možnosti výberu vysokej školy rozhodlo 40 percent vysokoškolákov pre zahraničné štúdium.

"Dôvodov je viac. Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničí. Okrem toho máme zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa Eurostatu sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní. Podiel vysokoškolákov, ktorí sú považovaní za prekvalifikovaných u nás presahuje 55 percent," povedal Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK.

Podľa Obdržálka v praxi chýbajú hlavne absolventi IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných smerov. To by mohol vyriešiť profesijne orientovaný bakalár po ktorom firmy na Slovensku volajú stále viac. "Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a sú pripravené participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov," dodal Obdržálek.

Profesijný bakalár je odbor, v ktorom ide už počas štúdia o úzke prepojenie teórie s praxou. Kým štúdium klasického bakalára trvá tri roky, profesijne orientovaný by mal mať štvorročné štúdium s nadštandardnou dĺžkou praxe priamo v podniku podľa výberu študenta. Do svojho programu zaradila odbor profesijný bakalár napríklad Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Prvých 22 študentov začalo v profesijne orientovanom bakalárovi na fakulte študovať v odbore automobily a mobilné pracovné stroje v septembri. Fakulta začala spoluprácu so spoločnosťou Volkswagen Slovakia.

"Vnímame potrebu technicky zdatných absolventov vysokých škôl, ktorí disponujú aj nevyhnutnými jazykovými znalosťami. Veľkým benefitom programu je, že absolventi budú zorientovaní v procesoch našej spoločnosti už počas štúdia," povedala vedúca oddelenia Duálne vzdelávanie Volkswagen Slovakia Renáta Valeková s tým, že skúsenosti z pilotného programu sú pozitívne a preto sa rozhodli pokračovať.

Strojnícka fakulta STU ako prvá dostala 15. septembra potvrdenie od ministerky školstva Martiny Lubyovej, že študijný program profesijne orientovaný bakalár dostal akreditáciu. Podľa dekana fakulty Ľubomíra Šooša treba motivovať maturantov, aby si vybrali pre svoje ďalšie štúdium tento odbor.

"Musíme ich motivovať tým, že na strane priemyslu vytvoríme pre nich vhodné podmienky. Napríklad, že po škole im bude ponúknutá práca," vysvetlil Šooš. "V Operačnom programe Ľudské zdroje pripravuje ministerstvo školstva výzvu na prepojenie teórie s praxou, budú tu zahrnutí aj profesijne orientovaní bakalári," informovala na tlačovej besede štátna tajomníčka ministerstva školstva Oľga Nachtmannová.