K výročiu prijatia Ústavy SR sa vyjadrili viacerí politici a osobnosti

Podľa toho významne prispela k vývoju Slovenska ako demokratického a právneho štátu. „Zvlášť treba vyzdvihnúť, že sa osvedčila ako kritérium odlíšenia demokratických a iných politických krokov. Bolo skoro nemožné vybočiť z rámca demokracie a právneho štátu a zároveň sa nedostať do rozporu s ústavou,“ skonštatoval pri príležitosti piatkového štátneho sviatku Dňa Ústavy SR. K takémuto stavu nemalou mierou prispieva aj Ústavný súd SR ako strážca ústavnosti, ktorého judikatúra sa stala neodmysliteľnou súčasťou ústavného poriadku, zdôraznil pre TASR ďalej Bárány, ktorý bol v minulosti podpredsedom tohto súdu.

Fakt, že konečný text základného zákona vznikajúcej samostatnej Slovenskej republiky vznikal pomerne rýchlo, sa podľa odborníka na teóriu štátu a práva na jeho konzistentnosti príliš neprejavil. Vďaka tradíciám a vzorom, na ktoré nadviazal, poukázal Bárány. „Medzi jeho opomínané nedostatky patrí, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva nie sú súdne vymáhateľné v podobe zakotvenej v ústave, ale len podľa vykonávacích zákonov,“ zhodnotil. Na margo opakujúcich sa diskusií o potrebe novej ústavy alebo zásadnej revízie súčasnej, Bárány uviedol, že nepatrí k zástancom ani jednej z týchto možností. „Na vývoj reagujú možno až príliš rýchle novelizácie ústavy a už spomínané rozhodnutia Ústavného súdu SR,“ hovorí.

 Silnou stránkou väčšiny zásahov do textu Ústavy SR pritom podľa ústavného právnika bolo, že odpovedali na skutočné problémy jej uplatňovania alebo na otázky citlivé pre časť verejnosti. „Napríklad zavedeniu priamej voľby hlavy štátu predchádzala dlhšia nespôsobilosť parlamentu zvoliť prezidenta,“ pripomenul. Rubom takého prístupu je nedostatočná koncepčnosť, vytýka. „Bolo by dobré, keby budúce novelizácie ústavy alebo ústavné zákony neprelamovali rozhodnutia Ústavného súdu, čiže neschvaľovali formou ústavného zákona to, čo Ústavný súd predtým označil za protiústavné,“ doplnil Bárány.

Danko: Ústava nie je obyčajný dokument, definuje charakter štátu

Ústava nie je obyčajný dokument. Je to základný právny text, ktorý definuje charakter štátu, povedal predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), podľa ktorého nie je nutné uvažovať o tvorbe novej ústavy. "Nemusíme si teraz sami pred sebou vytvárať dogmy, že kvôli 25 rokom od jej prijatia je nutne potrebné prijímať úplne nový text," uviedol. Názory, že by mohla vzniknúť nová ústava, už aj pre mnohé doterajšie novelizácie tej súčasnej, sa objavili už v minulosti. Dosiaľ k príprave novej ústavy neprišlo. Podľa Danka k tomu ani v najbližšej dobe nedôjde.

"Ak sa budúce politické reprezentácie, ktoré budú kreované z vôle voličov a ktoré vzídu zo slobodných volieb dohodnú, že je potrebné pripraviť a schváliť nový text ústavy, tak bude nová ústava. Aktuálne však takáto potreba nie je a téma ako taká tiež nie je predmetom politických diskusií," vysvetlil.

Danko bol počas prijímania slovenskej ústavy vysokoškolákom, ktorý v tom čase očakával, čo nastane v novom spoločenskom zriadení. Hoci nie všetci poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady ústavu podporili, je rád, že zákonodarcovia z SNS tak urobili. "Som hrdý na to, že to boli práve poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí v roku 1992 iniciovali a jednomyseľne hlasovali za prijatie Ústavy Slovenskej republiky. Práve Slovenská národná strana bola tým politickým subjektom, ktorý naštartoval emancipačný proces slovenského národa," vyhlásil. Jedným z problémov bola aj preambula Ústavy SR, ktorá hovorí o národe slovenskom, čo prekážalo predstaviteľom maďarskej menšiny. Aj po rokoch žiadali zmeniť text "My národ slovenský" na "My občania SR", ale neúspešne. Šéf parlamentu si myslí, že na zmenu textu preambuly nie je dôvod.

"Preambula slovenskej ústavy je moderný nadčasový text, ktorý ani po 25 rokoch svojej existencie nepotrebuje žiadne úpravy," zdôraznil. Text je podľa neho napísaný v duchu demokratického vnímania sveta, s citom pre národný, ale aj občiansky princíp, ktoré sú rovnocenne zastúpené v úvode ústavného textu. Danko zároveň poukazuje na mnohé doterajšie zmeny ústavy. Je skôr za kontinuitu a stabilitu ústavy vrátane preambuly. "Časté zásahy najvyššiemu zákonu štátu nemusia vždy prospieť," upozornil. Vyzdvihol však zmenu, ktorú tento rok presadila SNS, a to ústavnú ochranu slovenskej pôdy a lesov. "Tiež som rád, že v našej ústave  dávame do popredia a ochraňujeme tradičnú rodinu, ktorú tvorí muž a žena," doplnil. Danko zdôrazňuje potrebu dodržiavania ústavy, hoci pripúšťa, že dochádza aj k jej porušovaniu. "V otázkach právneho štátu musíme v najbližšom období urobiť podstatne viac v praktickej rovine, pretože ľudia musia v každodennom živote pocítiť, že ústava a ďalšie zákony sú tu pre nich, a nie naopak," uzavrel predseda parlamentu.

Štvrťstoročie prijatia Ústavy SR oslávia aj na ústavnom súde

Vznik najdôležitejšieho zákona štátu – Ústavy Slovenskej republiky, oslávia aj sudcovia Ústavného súdu (ÚS) SR a zamestnanci Kancelárie ÚS SR. Podpredseda ústavného súdu Milan Ľalík sa v zastúpení predsedníčky súdu Ivetty Macejkovej zúčastní na slávnostnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy SR.

Ako dnes informovala hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová, súd bude od 4. septembra pravidelne zverejňovať jednotlivé články Ilustrovanej Ústavy Slovenskej republiky, ktorá tento rok oslávi prvé narodeniny na svojej facebookovej stránke. Na historicky prvom Dni otvorených dverí ÚS SR vlani 29. septembra ju dovtedy ako jedinú a prvú ilustrovanú publikáciu svojho druhu na Slovensku verejnosti predstavila predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

„Považujem za prirodzené, že je to práve Ústavný súd SR, ktorý si dal za cieľ priblížiť ústavu širokej verejnosti v jej ilustrovanej podobe, a to predovšetkým žiakom základných škôl, ale aj žiakom stredných škôl, a to pútavým a pre čitateľa zrozumiteľným spôsobom,“ uviedla.

Ako Macejková dodala, odpoveď na to, prečo vznikla prvá „Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky“ práve na ústavnom súde je jednoduchá - vznik ústavného súdu nadväzuje na schválenie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992, ktorá zakotvila Ústavný súd Slovenskej republiky ako exkluzívneho nositeľa ochrany ústavnosti v Slovenskej republike, vymedzila inštitúciu ústavného súdu, jeho právomoc, rozdelenie pôsobnosti medzi plénom a senátmi ústavného súdu, ako i základy organizácie ústavného súdu a postavenia jeho sudcov. Na základe ústavy bol 20. januára 1993 prijatý zákon NR SR o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

„Účelom ilustrovanej ústavy nie je a ani nemôže byť nahradenie záväzného textu Ústavy SR, ani podanie jej záväzného výkladu. Môže však slúžiť pri výučbe mladej generácie,“ uviedla Macejková.

Ilustrovanú Ústavu Slovenskej republiky počas tohtoročného Dňa otvorených dverí Ústavného súdu Slovenskej republiky 29. septembra slávnostne odovzdajú novému ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR ako učebný materiál pre základné a stredné školy.
 

Mazák: Ústava SR potvrdzuje, že žijeme v suverénnom a demokratickom štáte

Najväčším kladom Ústavy SR je jej existencia. Potvrdzuje, že žijeme v suverénnom, nezávislom a v modernom demokratickom štáte. A najväčším problémom ústavy je to, že po 25 rokoch jej pôsobnosti bude potrebné uvážiť zmenu jej koncepcie. Pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy SR to povedal ústavný právnik a bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, ktorý si ani teoreticky nevie predstaviť štát bez ústavy. Prijatie nového znenia si však predstaviť dokáže, ale vo vhodnom historickom okamihu. V súčasnosti by prijal skôr vytvorenie katalógu s námetmi na zmeny ústavy.

"Základný zákon poskytuje istotu svojim občanom, všetkým, ktorí žijú na území krajiny, orgánom a organizáciám v tom, aké základné pravidlá platia, aké sú hodnoty, ktoré naša spoločnosť a štát chcú presadzovať a chrániť. Vylučuje svojvôľu orgánov verejnej moci, chráni základné práva a slobody, dbá na to, aby sme žili v štáte, ktorý je alebo by mal byť sociálne spravodlivý, upravuje naše vzťahy v medzinárodnom spoločenstve...," vysvetlil Mazák. Najpodstatnejšie podľa neho je, že ústava je vynútiteľná. "Všetko, čo garantuje, sa dá do istej miery aj účinne uplatňovať voči štátu a jeho orgánom. Priamo na základe jej textu," poznamenal.

Proces prijímania slovenskej ústavy pred 25 rokmi pripadal Mazákovi "trochu unáhlený, málo premyslený a tak trochu nehodný toho, že sme chceli prijať základný zákon novovznikajúceho štátu". Kritickým momentom bolo podľa neho to, že v snahe čo najrýchlejšie prijať ústavu sa takmer všetky námietky, kritické pripomienky a úvahy odsunuli nabok bez ich "prežutia". "Tu vidím živnú pôdu pre neskoršie zmeny a novely ústavy, ktoré reagovali iba na to, čo sa mohlo vyriešiť bez nejakých ťažkostí aj pred 1. 9. 1992," povedal.

V súvislosti s mnohými zmenami, ktorými bola ústava za 25 rokov zmenená, uviedol, že ústava nemôže reagovať na všetky aktuálne potreby. Ak vzniknú, bolo by podľa Mazáka vhodné najprv zistiť, či aj platné znenie neposkytuje oporu na ich riešenie. "Až po vyčerpaní prostriedkov interpretácie by sa malo zauvažovať o zmene základného zákona," myslí si Mazák. Iná bola podľa jeho slov situácia pred vstupom Slovenska do Európskej únie, kedy bolo jasné, že niektoré články ústavy sa musia zmeniť, iné doplniť.

Dvadsaťpäť rokov fungovania ústavy nie je podľa Mazáka prevratná doba, ešte sme podľa jeho slov na začiatku štátnosti a aj preto nie je potrebné volať po aktuálnejšom znení. Bývalému šéfovi Ústavného súdu by sa skôr pozdávalo vytvoriť katalóg, ktorý by obsahoval námety na zmeny ústavy. "Takýto dokument by sa mohol priebežne dopĺňať a v určitej, historicky vhodnej dobe by sa malo pristúpiť hoci aj k prijatiu novej ústavy," vysvetlil.

Nová ústava by potom mohla reagovať na to, "že sme už prekonali všetky 'detské choroby' novovznikajúcej štátnosti, dozreli sme, princípy demokratického a právneho štátu si ctíme v každodennom živote, nezavliekame našich občanov do cudziny a narábame so štátnou mocou iba s pocitom obrovskej aj osobnej zodpovednosti".

Exprezident Ivan Gašparovič neraz hovoril, že by hlava štátu mohla mať právo predkladať zákony. Podľa Mazáka by to bolo "logickým vyústením" toho, že prezident republiky je súčasťou výkonnej moci rovnako ako vláda, ktorá však má právo navrhovať zákony. "Zdá sa mi, že po viacerých peripetiách v ostatných rokoch, najmä v personálnych otázkach, patriacich do pôsobnosti ústavy, by bolo vhodné jednoznačnejšie vymedziť vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a činiteľmi, obsah ich kompetencií a nevyhnutnosť koordinácie ich postupov a rozhodnutí, ak od nej závisí riadny chod ústavných orgánov," doplnil.

Žiadalo by sa podľa Mazáka precíznejšie vymedziť vzťah k EÚ tak, "aby zodpovedal tomu, že nie je tu Únia a Slovensko, ale naša republika ako suverénny štát tvoriaci toto spoločenstvo". Na otázku, či by nebolo treba zmeniť preambulu ústavy, ako to žiadali predstavitelia národnostných menšín, odpovedal, že ju meniť netreba. "V preambule sa ustanovuje nielen o slovenskom národe, ale aj o národnostných menšinách a občanoch SR," povedal Mazák. Zdôraznil, že preambula nemá záväznú povahu. "Nie je prameňom práva. Minimálne desať členských krajín EU nemajú vo svojich základných zákonoch žiadnu preambulu. Takže by sme ju mohli aj pokojne vypustiť," doplnil.

Pokiaľ ide o dodržiavanie ústavy, Mazákovi sa zdá, že z celkového hľadiska výkonu štátnej moci a pohľadu občana sa zásadne dodržiava. "Áno, boli, sú a budú aj určité excesy pri používaní noriem ústavy, ale tie sú vždy alebo prevažne dôsledkom politických súbojov alebo politikárčenia. V takých prípadoch sa stáva, že ústava je vykladaná účelovo a bez ohľadu na jej skutočné znenie. Nie je to však typicky len náš, slovenský problém," uzavrel.

Dostál: Ústavu nestačí formálne sláviť, treba ju hlavne dodržiavať a neprzniť

Ústavu nestačí formálne sláviť, ako nám to predvádzajú Fico s Dankom, treba ju v prvom rade dodržiavať a neprzniť. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR (SaS) a predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál v stanovisku. V žiadnom vyspelom demokratickom právnom štáte sa podľa neho ústava, ako základný zákon nemení tak často ako na Slovensku za vlád Roberta Fica.

Pripomenul, že väčšina poslancov v parlamente opakovane odmietla rokovať o návrhu novely zákona, ktorou by sa mohli odstrániť protiústavné časti zákona o štátnom občianstve, ktoré spôsobujú, že slovenskí občania prichádzajú o slovenské občianstvo proti svojej vôli.

"Protiústavným zásahom do práva slobodne šíriť informácie je napríklad obmedzovanie dĺžky volebnej kampane vrátane existencie volebného moratória," povedal poslanec NR SR a dodal, že skupina poslancov na septembrovú schôdzu predloží novelu zákona o volebnej kampani, požadujúcu vypustenie moratória a zákazu zverejňovania prieskumov zo zákona.

Ústavné väčšiny poslancov podľa Dostála opakovane ukazujú hlbokú neúctu k slovenskej ústave a k myšlienkam ústavnosti. "Navrhujeme, aby 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni," uviedol s odôvodnením, že 1. september pripomína prijatie Ústavy SR v roku 1992, priamo súvisiace so vznikom samostatnej SR v roku 1993. "Na túto udalosť sa však už viaže ďalší štátny sviatok, 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky," uzavrel poslanec a predseda OKS.