ÚPN zverejnil zoznam osôb perzekvovaných za prekročenie železnej opony

Databáza, ktorá je výsledkom niekoľkoročnej práce odborníkov, je verejnosti prístupná oddnes. Sú v nej občania bývalého Československa odsúdení za nedovolené opustenie republiky na území vtedajšieho Západoslovenského kraja. Za tento trestný čin im hrozil trest šesť mesiacov až tri roky nepodmienečne a prepadnutie majetku.

Riaditeľ ústavu Ondrej Krajňák uviedol, že v budúcnosti chcú zverejniť i údaje zo Stredoslovenského a Východoslovenského kraja. V zozname figurujú aj občania poľskej, maďarskej a nemeckej národnosti, ktorí sa cez Československo pokúsili uniknúť na Západ a boli zadržaní pri neoprávnenom vniknutí na územie republiky.

Šéf ÚPN zdôraznil, že komunistický režim vytvorením železnej opony porušoval ľudské práva, na ktorých dodržiavanie sa zaviazal podpisom medzinárodných dohovorov. Očakáva otázku, či zoznam neprichádza neskoro. „Lebo, aký to má význam pre jednu či druhú stranu, keď jedni sa aj tak cítia nevinní, zatiaľ čo tí druhí na bolesť pomaly už aj zabúdajú,“ uviedol s tým, že sa snažia učiniť zadosť všetkým, ktorých poškodil štát.

Podľa riaditeľa sekcie dokumentácie ÚPN Jána Endrödiho je projekt odpoveďou na výhrady, prečo sa ústav venuje toľko vinníkom, a nie obetiam. „Na prvom mieste sme tu postavili obete, súdených a odsúdených, ktorí sa pokúšali prekročiť železnú oponu,“ zdôraznil. Databáza bola vypracovaná na základe vyšetrovacích spisov.

Historička ústavu Emília Pastvová, ktorá je hlavnou autorkou projektu, priblížila, že tí, ktorí boli odsúdení za povestný paragraf 109, stratili akúkoľvek perspektívu a stali sa nežiaducimi osobami. Nemohli rátať s kariérnym postupom v práci, ani sa viac dostať do zahraničia. „Úplne od základu sa im zmenil život,“ vysvetlila.

V druhej polovici 70. rokov minulého storočia sa o emigráciu pokúšali ročne tri stovky občanov ČSSR. Počet postupne narastal a v roku 1983 bolo zaznamenaných už 756 pokusov. Ľudia na emigráciu využívali aj dovolenkové pobyty v Juhoslávii, z ktorých sa nevracali. Režim následne zakročil, ŠtB sprísnila previerky a blokácie osôb, ktoré si podávali žiadosť o devízový prísľub a výjazdnú doložku. Počet emigrantov neskôr klesal.

Na Západ sa pritom podľa Pastvovej utekalo nielen z politických, ale zväčša z ekonomických dôvodov. Ľudia sa tiež chceli dostať za svojimi príbuznými. Taký bol aj tragický príbeh Júliusa Štefečeka, ktorý sa pokúsil opakovane dostať za svojou matkou do Kanady.

Pri druhom pokuse v roku 1985 zostrojil balón na zemný plyn, s ktorým chcel preletieť aj s manželkou a dvojročnou dcérou do Rakúska. Balón mal však hneď po štarte problémy, Štefeček pri pokuse o záchranu rodiny spadol a zahynul, manželka sa s balónom zrútila a zomrela v nemocnici na následky zranení. Prežila len ich dcéra.

Pri pokuse o nelegálne prekročenie hranice bolo na Slovensku usmrtených 42 ľudí. ÚPN sa v minulosti pokúsil v spolupráci s Generálnou prokuratúrou stíhať aktérov týchto činov, ich skutky sú však už premlčané. Krajňák teraz rokuje s Generálnou prokuratúrou o tom, aby boli zabitia na hraniciach posudzované ako zločiny proti ľudskosti. Porušenie ľudských práv je na rozdiel od zločinov komunizmu nepremlčateľné.

Pastvová opísala, že vyšetrovateľov ŠtB čakal kariérny postup, boli povýšení, získali právnický titul. Časť sudcov podieľajúcich sa na perzekúciách súdi podľa historičky dodnes, niektorí aj na Najvyššom súde. Rovnako i prokurátori. Databáza ponúka prehľad, ktorí z nich žiadali či vynášali miernejšie a ktorí prísnejšie tresty. Riaditeľ ÚPN si myslí, že ich minulosť by mala byť prekážkou, aby mohli získať previerku Národného bezpečnostného úradu a dostať sa do vysokých verejných funkcií.