Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
28. nov. 2022Henrieta
BratislavaBratislava 19°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
08.09.2022 11:00 Zaujímavosti
Tento chlapec bol na pokraji smrti. Nikdy neuveríte, čo ho nakoniec zachránilo!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
08.09.2022 11:00 Zaujímavosti

Tento chlapec bol na pokraji smrti. Nikdy neuveríte, čo ho nakoniec zachránilo!



Rodičia boli zdrvení. Aj rovesníci, čo chlapca poznali, tíško vzlykali, a hoci nie nahlas, ale v duchu nevideli nič, iba ak koniec.


Niet sa ani čo čudovať, veď telo bolo už na prahu zomierania, ani duša sa nejavila nažive, len prístroje si robili svoju robotu do Bohom určeného času.

„Ak bude mať šťastie, zomrie rýchlo,“ šepkali si zdravotné sestry, ktoré mu síce nič zlé neželali, práve naopak, boli by dali aj vlasy, oči aj všetko, len aby sa prebral, ale tiež nepopierali krutosť reality. Nezatvárali si oči pred očividným, koniec koncov svoje zamestnanie vykonávali roky, a tak si dovolili občas tipnúť, kto ako dopadne a takmer vždy odhad vyšiel správne.

 

Učiteľka

 

Chlapec sa volal Joe, a, nanešťastie, stal sa, spolu s inými, obeťou strašného požiaru. Tie popáleniny, celá tá starostlivosť, ach, aj pomyslieť a už aj sa človek zatrasie.

V meste, v ktorom sa tragédia odohrala, fungovali isté učiteľky tak, že chodievali menších pacientov navštevovať priamo do nemocničnej izby a podľa pokynov im mali vysvetľovať, aspoň trošičku, nejaké to učivo zo školy.

S rovnakým úmyslom k Joemu pristúpila i slečna učiteľka Brooková, ktorej stačil jediný pohľad, aby zhodnotila dianie a najradšej by ušla. Pomyslela si, že tento chlapec, ktorý ani nevníma, iste nepotrebuje počúvať o príslovkách, ale tiež nesmela odísť prirýchlo, a tak sa posadila a spustila výklad. O tom, čo sú príslovky, ako sa používajú, nevynechala nič. Navyše do hlasu posadila aj veselosť, aj keď sa jej ešte nikdy nechcelo smiať menej ako vtedy.

 

Zázrak

 

Učiteľkina návšteva sa zopakovala o niekoľko dní neskôr, avšak čosi bolo iné. Privítala ju členka personálu, vysmiata a v očiach jej tancovali iskričky.

„Čo ste povedali tomu malému chlapcovi?“ spýtala sa jej ihneď, keď sa ocitli tvárou v tvár.

Slečna Brooková zaváhala, aj sa vyľakala. Čo ak mu dajako poškodila?

„Ja som nič neurobila. Len som hovorila o príslovkách.“

Žena z personálu zalapala po dychu, úsmev zmizol, vystriedal ho údiv.

„Príslovky? Ale veď jemu sa odvtedy tak polepšilo, že sa zotavuje!"

 

 

Nádej

 

Len čo sa Joe dostal k slovu, sám vysvetlil, v čom tkvie záhada. Vraj to bolo tak, že akonáhle zachytil výklad učiva, akonáhle jeho uši zaznamenali niečo o príslovkách, vliala sa mu do žíl nádej, obstúpila ho. Lebo ak si niekto dal takú námahu, aby ho prišiel učiť, potom je iste nádej, že sa uzdraví.

Nádej niekedy skutočne dokáže veľa, možno i všetko. Jáj, len keby sme jej mali viac, keby sme ňou neboli kŕmení občas, ale stále. Len keby sme ju nestrácali, keby sme nenechali okolnosti ničiť ju, len keby sme ju nezanedbávali na smrť.



reklama


reklama


Zdroj: Netky



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
ad
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok