SR vlani podľa správy EK o uplatňovaní práva čelila 21 novým právnym konaniam

Komisia, ktorá okrem navrhovania nových právnych predpisov dohliada aj na ich uplatňovanie a presadzovanie, upozornila, že bez ich účinného uplatňovania, by občania a podniky nemohli využívať výhody vyplývajúce z práva EÚ.

Na úrovni celej EÚ v roku 2017 eurokomisia začala 716 nových konaní vo veci nesplnenia povinnosti. V porovnaní s rokom 2016 (986 otvorených konaní) ide o 27-percentný pokles. Slovensko patrí do desaťčlennej skupiny krajín s najmenším počtom konaní, keďže EK v roku 2017 začala voči SR len 21 nových právnych konaní vo veci nedodržania legislatívy EÚ. Celkový počet konaní voči Slovensku je 48 - 19 prípadov sa týka neskorého zapracovania do vnútroštátnej legislatívy a 29 nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania právnych predpisov EÚ.

Najviac prípadov bolo z oblasti životného prostredia, potom v rovnakej miere pripadli na mobilitu a dopravu, vnútorný trh a podnikanie, spravodlivosť a spotrebiteľov, finančnú stabilitu a finančné služby či na otázky spojené s klímou a migráciou.

Výročná správa priniesla zároveň aj prehľad výsledkov jednotného trhu za rok 2017. Ide o prehľad, ktorý vyhodnocuje, ako členské štáty EÚ uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa jednotného trhu, a identifikuje nedostatky v oblastiach, kde je potrebné väčšie úsilie.

Za rok 2017 bolo udelených 152 zelených (výborné výsledky), 135 žltých (priemerné výsledky) a 49 červených (zlé výsledky) kariet. Slovensko, spolu s Fínskom a Dánskom v uvedenom období patrilo medzi krajiny s najlepšími výsledkami. Najvyšší počet červených kariet dostali Česko, Írsko a Grécko.

V prípade Slovenska podľa EK platí, že ide o členský štát s najvyššou mierou integrácie obchodu na jednotnom trhu s tovarom. V prípade služieb je obchodná integrácia len mierne nad priemerom EÚ.

Čo sa týka porušenia právnych predpisov, má Slovensko 27 prebiehajúcich prípadov, zatiaľ čo priemer EÚ je 24 prípadov. Oproti správe za rok 2016 pribudlo deväť nových prípadov. Najproblematickejšie bolo vlani životné prostredie (deväť prípadov), voľný pohyb tovaru a dohľad nad trhom ako aj letecká doprava (po štyri prípady).

V oblasti zavádzania legislatívy EÚ zaznamenala vlani SR mierne zlepšenie a transponovala 13 z celkového počtu 14 smerníc (93-percentná úspešnosť), vďaka čomu patrí medzi členské štáty, ktoré zapracúvanie smerníc do vnútroštátneho práva zvládajú veľmi dobre. Oneskorených smerníc malo vlani Slovensko len päť, z toho tri v oblasti dopravy.

V prípade SR je priemerné oneskorenie transpozície smerníc 9,8 mesiaca, kým priemer v EÚ je na úrovni 8,7 mesiaca. Platí však, že Slovensko nemá smernice s dlhým oneskorením ich implementácie (vyše dvoch rokov).

Správa EK upozornila aj na skutočnosť, že SR je v súčasnosti členským štátom Únie s najkratším oneskorením pokiaľ ide o dosiahnutie súladu so súdnymi rozhodnutiami - nachádza sa pod hranicou 18 mesiacov, čiže hlboko pod priemerom EÚ (23,6 mesiaca).