Situácia na Ukrajine: Lavrov a Kerry budú v Paríži rokovať o Ukrajine

09:25 - Lavrov a Kerry budú v Paríži rokovať o Ukrajine

Americký minister zahraničia John Kerry sa stretne v nedeľu v Paríži so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom, aby prediskutovali možnosti riešenia krízy na Ukrajine.

Stretnutie sa uskutoční po sobotňajšom telefonickom rozhovore oboch diplomatov, ktorý nasledoval po predchádzajúcom hodinovom telefonáte medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Barackom Obamom.

01:17 - Polostrov Krym oficiálne prešiel na moskovský čas

Polostrov Krym v sobotu večer oficiálne prešiel na moskovský čas, čím symbolicky zavŕšil svoje pripojenie k Rusku, oznámila agentúra Reuters.
      

Slávnostná ceremónia prechodu na moskovský čas sa konala na námestí pred hlavnou železničnou stanicou v krymskej metropole Simferopol. Ručičky hodín sa o 22.00 h miestneho času presunuli na polnoc.
      

Pred stanicou sa zišlo niekoľko stoviek ľudí, mávajúcich ruskými zástavami a skandujúcich heslá vyjadrujúce podporu pričleneniu polostrova k Ruskej federácií.
      

K zhromaždenému davu sa prihovoril nový prokremeľský premiér Krymu Sergej Aksionov. Vyhlásil, že polostrov sa po desaťročiach "vracia domov", z čoho budú profitovať všetci jeho obyvatelia. Vďaka za to patrí " nášmu (ruskému) prezidentovi Vladimirovi Putinovi", zdôraznil Aksionov, za čo ho dav odmenil nadšeným aplauzom.

15:57 - Kličko vyzval Tymošenkovú, aby podporila spoločného kandidáta

Líder ukrajinskej pravicovej strany UDAR Vitalij Kličko dnes vyzval bývalú premiérku krajiny Juliju Tymošenkovú, aby podporila spoločného kandidáta Petra Porošenka v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 25. mája. Oznámila to dnes agentúra ITAR-TASS.

Kličko, niekdajší svetový šampión v boxe, výzvu prezentoval na zjazde svojej strany. Tymošenková, ktorú kontroverzné pôsobenie vo funkcii predsedníčky dostalo do väzenia, minulý týždeň zverejnila svoje vlastné ambície na zisk postu hlavy štátu. Oligarcha Porošenko je magnátom v oblasti cukrárskeho priemyslu.

15:02 - Pri eskalácii krízy na Ukrajine by sa USA mohli obrátiť na svoje firmy v Rusku

Spojené štáty by mali zvážiť, či nedonútia veľké americké spoločnosti, ako sú General Electric alebo Exxon Mobil, pozastaviť svoje aktivity v Rusku, prípadne túto krajinu opustiť, ak by sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol po aktivitách na Kryme pre podobné kroky aj na území východnej Ukrajiny či v iných susedných krajinách. Uviedol to americký senátor John McCain. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

"Viem, že by to bola tvrdá požiadavka a viem, že určite nechceme poškodiť našu ekonomiku. No aké budú dôsledky, ak by Vladimir Putin vo svojich aktivitách pokračoval?" vyhlásil McCain, republikánsky senátor za štát Arizona, v rozhovore pre Bloomberg Television.

"V prípade, že by sa USA pre takýto krok rozhodli, uskutočnil by sa skôr prostredníctvom oficiálnych sankcií než formou politického tlaku na jednotlivé americké firmy," dodal McCain. Zároveň zdôraznil, že "o tom by sa začalo uvažovať až potom, keď by Putin zašiel príliš ďaleko".

12:17 - Kličko stiahol kandidatúru na prezidenta, podporil Porošenka

Líder ukrajinskej strany UDAR Vitalij Kličko dnes oznámil, že sťahuje svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Podporil v nich zároveň miliardára, podnikateľa Petra Porošenka.
      

Kličkovo stiahnutie kandidatúry a oznámenie Porošenka z piatkového večera, že sa vo voľbách 25. mája bude uchádzať o post prezidenta, pripravilo pôdu pre volebný súboj medzi mužom známym ako "čokoládový kráľ" a bývalou premiérkou Julijou Tymošenkovou, uviedla agentúra Reuters.
      

"Jedinou šancou na víťazstvo je nominovať jedného kandidáta z demokratických síl," povedal Kličko na stretnutí delegátov strany UDAR s tým, že podporuje Porošenka.
      

Porošenko viedol v posledných prieskumoch s výrazným náskokom pred Tymošenkovou i Kličkom. Lehota na podanie kandidatúry v prezidentských voľbách vyprší v nedeľu 30. marca. Na tento víkend preto väčšina politických strán zvolala nominačné zjazdy.
      

Porošenko, ktorého majetok sa odhaduje na približne miliardu eur, je vnímaný ako jeden z finančných podporovateľov revolúcie z roku 2004 i nedávnych protivládnych protestov. Súčasťou jeho impéria sú okrem iného televízna stanica Kanal 5 a cukrovinkársky koncern Rošen (Roshen), ktorý má teraz problémy so svojimi prevádzkami v Rusku. Porošenko pôsobil aj v politike, v parlamente i vo vláde.

10:13 - Lavrov: Rusko nemá v úmysle narušiť ukrajinskú hranicu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že jeho krajina nemá plány ani záujem narušiť hranice Ukrajiny. Informovala o tom štátna agentúra RIA Novosti.
      

"Chceme len, aby úsilie (o riešenie ukrajinskej krízy) vyvíjali všetci," povedal Lavrov v štátnej televízii. "Chceme, aby sa zastavila svojvôľa na Ukrajine, ktorú sa Západ... pokúša zatajiť, aby si Západ uvedomil svoju zodpovednosť," uviedol minister v stanovisku k západným správam o možnej eskalácii na rusko-ukrajinskej hranici.
      

Ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým poukázalo na to, že štyri medzinárodné inšpekcie za účasti zástupcov Ukrajiny, Lotyšska, Nemecka, Švajčiarska, Fínska, Estónska, Belgicka a Francúzska v marci v európskej časti Ruska nezistili žiadne zvýšené vojenské aktivity.
      

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v piatok informoval, že ruský prezident Vladimir Putin ho ubezpečil, že nemá v úmysle podnikať vojenské kroky na juhu a východe Ukrajiny.
      

Ruský minister obrany Sergej Šojgu svojho amerického rezortného partnera Chucka Hagela podobne ubezpečil, že Moskva neplánuje vyslať svoje vojenské jednotky na Ukrajinu.

07:33 - Putin ubezpečil šéfa OSN, že neplánuje inváziu do východnej Ukrajiny

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v piatok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin ho ubezpečil, že nemá v úmysle podnikať vojenské kroky na juhu a východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Associated Press.
      

"Prezident Putin mi povedal, že neplánuje žiadne vojenské kroky," citovala šéfa OSN agentúra DPA. "Prezident Putin zároveň vyjadril obavy z extrémnych, radikálnych živlov," dodal Pan.
      

Veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin potvrdil Panove slová a dodal, že Putin dal už vo vyhlásení z 18. marca jasne najavo, že nehodlá vojensky vstúpiť do Ukrajiny.
      

Pan a Čurkin predstúpili pred novinárov po tom, čo generálny tajomník OSN informoval Bezpečnostnú radu OSN o svojich nedávnych rozhovoroch s Putinom a ukrajinskými lídrami.
      

Nová ukrajinská vláda a západné mocnosti opakovane vyjadrili obavy, že po ruskej anexii Krymu by ruské jednotky mohli vpadnúť na územie východnej Ukrajiny. Nasvedčovať tomu by malo zhromažďovanie ruských vojsk na svojej strane hranice s Ukrajinou pod zámienkou cvičenia. Čurkin v piatok vyhlásil, že niektoré krajiny "sa umelo snažia vyvolávať a vyhrocovať atmosféru medzinárodnej krízy".

06:52 - Obama a Putin sa telefonicky zhovárali o situácii na Ukrajine

"Prezident Obama v rozhovore s prezidentom Putinom podčiarkol, že Spojené štáty aj naďalej podporujú diplomatický prístup v úzkej súčinnosti s ukrajinskou vládou, na podporu ukrajinského ľudu a s cieľom deeskalovať krízu," uviedol Biely dom vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala agentúra Reuters.
      

Ruská agentúra ITAR-TASS citovala tlačový odbor Kremľa, podľa ktorého Putin v hodinu trvajúcom rozhovore Obamovi povedal, že extrémisti v rôznych častiach Ukrajiny naďalej beztrestne "vyčíňajú" a zastrašujú civilistov. Putin v tejto súvislosti navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo prijalo opatrenia, ktoré prispejú k stabilizácii v regióne.

Putin sa s Obamom telefonicky spojil len pár hodín po tom, čo Obama vyzval šéfa Kremľa, aby stiahol ruské jednotky od ukrajinskej hranice. Podľa Obamu nie je jasné, čo Rusko zamýšľa, keď na svojej strane hranice zhromažďuje jednotky pod zámienkou cvičenia. Môže to byť jednoducho len pokus zastrašiť Ukrajinu, ale možno má Moskva ďalekosiahlejšie plány, poznamenal Obama.
      

Podľa agentúry Associated Press Obama vyzval Putina, aby písomne reagoval na americkú iniciatívu na riešenie ukrajinskej krízy. Obama a Putin sa počas telefonátu dohodli na tom, že šéfovia diplomacie oboch krajín John Kerry a Sergej Lavrov sa v blízkej budúcnosti stretnú s cieľom prediskutovať parametre medzinárodného plánu na deeskaláciu napätia na Ukrajine.

21:56 -  Vláda sa obáva pripojenia Podnesterska k Rusku

Moldavský premiér Iurie Leancă v piatok apeloval na Európsku úniu, Spojené štáty a Rusko, aby zabránili rozpadu jeho krajiny, v súvislosti s obavami, že Moskva by mohla pristúpiť k anektovaniu odštiepeneckého územia Podnestersko. Leancă podľa vlastných slov udržiava "aktívne kontakty" so západnými predstaviteľmi po tom, ako Rusko prevzalo kontrolu nad ukrajinským Krymom. "Európania, Američania a Rusi musia vynaložiť všetko úsilie, aby odvrátili scenár destabilizácie," povedal moldavský premiér po stretnutí s poľským náprotivkom Donaldom Tuskom. Ten do bývalej sovietskej republiky pricestoval na znak podpory jej eurointegračného úsilia.

21:34 - Litva zvýši vojenské výdavky v čase ukrajinskej krízy

Litva zvýši svoje vojenské výdavky tak, aby do roku 2020 dosahovali dve percentá hrubého domáceho produktu, ako to požaduje NATO. Tento rok plánuje krajina minúť na armádu len 0,8 percenta HDP. Litva siaha k postupnému zvyšovaniu v období, keď ukrajinská kríza vyvoláva čoraz väčšie obavy v Pobaltí. Litovskí politici z vládnej koalície aj z opozície podpíšu deklaráciu o zvýšení vojenských výdavkov v sobotu, keď krajina oslavuje desiate výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). Vyhlásila to dnes vláda, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters. Toto opatrenie je vnímané ako zväčša symbolické, keďže malá pobaltská krajina prispieva iba približne 0,4 percenta do celkového vojenského rozpočtu NATO, ale zároveň sa pri svojej ochrane spolieha na alianciu. "V súvislosti s ukrajinskými udalosťami Litva chápe situáciu tak, že v prípade potreby môže očakávať pomoc od NATO," uviedol v e-mailovom oznámení litovský premiér Algirdas Butkevičius. "Ale nesmieme sa spoliehať len na alianciu, sami musíme do armády viac investovať," uviedol premiér a dodal, že zvyšovanie vojenských výdavkov bude prebiehať postupne nasledujúcich päť rokov.

19:54 - Rusko schválilo prvú časť pomoci pre Krym na podporu jeho ekonomiky

Rusko dnes schválilo prvú časť finančnej pomoci pre Krym s cieľom podporiť miestnu ekonomiku potom, ako polostrov tento mesiac anektovalo. Informovala o tom agentúra Reuters. Ruská vláda dnes oznámila, že rozpočet Krymu podporí sumou 10,7 miliardy rubľov (217,64 milióna eur). Okrem toho mesto Sevastopoľ získa 2,4 miliardy rubľov na podporu malých a stredných firiem, sociálne zabezpečenie a celkovú podporu ekonomiky. Podľa ruského ministra financií Antona Siluanova plánuje Rusko investovať na Kryme tento rok do 243 miliárd rubľov. Konečné náklady akcie Ruska na Kryme, ktoré vyvolali najväčšiu krízu vo vzťahoch Západu a Východu od skončenia Studenej vojny, však budú podľa analytikov podstatne vyššie.

18:45 - Janukovyč vyzýva na hlasovanie o štatúte každej oblasti

Odvolaný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok vydal vyhlásenie, v ktorom vyzýva krajanov na usporiadanie referenda podobnému tomu zo 16. marca, keď obyvatelia Krymu veľkou väčšinou podporili jeho pričlenenie k Rusku. Podľa britského portálu The Telegraph chce politik v ruskom exile týmto spôsobom "napáliť" svojich protivníkov, ktorí vo februári prevzali moc v Kyjeve a medzi rusky hovoriacimi obyvateľmi na východe krajiny nie sú príliš populárni. Vo vyhlásení zverejnenom ruskou tlačovou agentúrou ITAR-TASS uvádza, že každý z ukrajinských územných celkov by mal dostať možnosť hlasovať o svojom štatúte v rámci krajiny, čo má paradoxne zaručiť jej "celistvosť".

18:37 - Premiér už má dosť ruského porovnávania s Krymom

Kosovo je nespokojné s používaním jeho spôsobu odtrhnutia sa od Srbska ako precedensu vo veci pripojenia ukrajinského polostrova Krym k Rusku. Nesúhlasný postoj vlády v Prištine vo štvrtok tlmočil premiér Hashim Thaçi. Podľa jeho slov by Rusko malo prestať s používaním príkladu Kosova, keďže podľa neho nevystihuje súčasnú situáciu na Kryme. Opačný názor na vec však má vláda v Moskve, ktorá rázne podporuje odmietavý postoj Srbska k jednostranne vyhlásenej kosovskej zvrchovanosti. Príkladom jej svojvoľnej deklarácie Moskva argumentuje proti kritike Západu v súvislosti s pričlenením čiernomorského polostrova. Západ zároveň označuje za pokrytcov.

17:51 - Brno ponúklo miesto ruskému profesorovi, ktorého vyhodili za kritiku Kremľa

Masarykova univerzita v Brne dnes ponúkla miesto ruskému profesorovi Andrejovi Borisovičovi Zubovovi. Ten musel opustiť elitný Štátny inštitút pre medzinárodné vzťahy v Moskve, keď odsúdil ruský postup na Ukrajine. Informoval o tom český spravodajský portál iDNES.cz, ale aj svetové médiá. Správu o tom, že brnianska univerzita oficiálne ponúkla profesorovi Zubovovi miesto, zverejnil na svojom účte na Twitteri a Facebooku jej rektor Mikuláš Bek. Následne správu potvrdila aj hovorkyňa školy Tereza Fojtová.

17:01 - Rusko rozšírilo sankcie proti Západu

Moskva podnikla odvetný úder za rozšírené sankcie, uvalené západnými vládami na Rusko za pripojenie ukrajinskej oblasti Krym. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters a ruské štátne agentúry, ktoré citovali dnešné vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí. Spojené štáty a Európska únia zaviedli dve série vízových zákazov a zmrazenia majetku, ktoré platia pre ruských oficiálnych predstaviteľov, zákonodarcov i ďalších spojencov prezidenta Vladimira Putina. Sankcie sú pre Moskvu trestom za to, že sa protiprávne zmocnila ukrajinského polostrova Krym, ako to charakterizujú západné štáty. "Samozrejme, takéto kroky nemôžu zostať bez reakcie," citovala ruská agentúra RIA Novosti hovorcu ministerstva zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča. "Ruská strana odpovedala opatreniami, ktoré v mnohých ohľadoch odzrkadľujú (západné sankcie)," dodal Lukaševič.

16:59 - Snemovňa reprezentantov bude o pomoci Ukrajine hlasovať na budúci týždeň

Americká Snemovňa reprezentantov odložila na budúci týždeň hlasovanie o zákone o poskytnutí pomoci Ukrajine a sankciách voči Rusku za anexiu Krymu, informovala dnes tlačová agentúra AP. Obe komory Kongresu schválili legislatívu ešte vo štvrtok, ale potrebovali sa dohodnúť na vyriešení malých odlišností a záverečnom texte, ktorý dostane na podpis americký prezident Barack Obama.