BRATISLAVA - Dvadsaťdeväťročný Martin žije s diagnózou schizofrénia už desať rokov. Napriek tomu ochorenie nepovažuje za hendikep a nadnesene tvrdí, že je to dobrá skúsenosť. Schizofrénia je podľa neho v mnohých ohľadoch darom. Ochorenie je už šesť rokov v remisii, oženil sa, pracuje, do konca života však musí užívať lieky.
Problémy začal Martin pociťovať na konci strednej školy. V tom období sa zaujímal o rôzne spirituálne témy, astrálne cestovanie či lucídne snívanie. "Odrazu som mal pocit, že sa nespoznávam. V priebehu pol roka som sa strašne zmenil a úplne som prehodnotil svoje priority...Sám seba som sa často pýtal, či som to vôbec ja. Naraz sa to definitívne zlomilo. Šiel som spať, ale nemohol som zaspať," spomína.
Nespavosť pokračovala aj počas ďalších dní, stratil chuť do jedla a prišli halucinácie. "Najprv som videl vedľa dverí stáť temnú postavu v kapucni a potom sa z ničoho nič objavila smrtka, ktorá kráčala oproti mne. Vydesilo ma to. Bol som v šoku. V tom momente som klesol skutočne na dno. Myslel som si, že mám nadprirodzené schopnosti a že to bol mystický zážitok," hovorí Martin.
Na druhý deň ráno mal Martin pocit, že nemôže dýchať a nebije mu srdce. Pomoc hľadal na ulici u okoloidúcich, nakoniec mu pomohol otec. Ten si najprv myslel, že je jeho syn zdrogovaný. Odviezol ho však k doktorke, ktorá ho odoslala na psychiatriu. V nemocnici bol tri mesiace, diagnózu sa dozvedel pri prepúšťaní. Po hospitalizácii začal dochádzať do psychiatrickej ambulancie.
"Keď sa nad tým zamyslím, veľmi mi pomohla rodina, doktori a vlastne všetci, s ktorými som sa vídal. Neodsudzovali ma, aj keď som mal zlé stavy. Ba práve dávali na mňa o to väčší pozor, pretože vedeli, že nie som zlý človek. Všetci ma podporovali, hovorili, nech tomu dám čas, že sa to zlepší. Aj keď som tomu zo začiatku nechcel veriť, skutočne to tak bolo. Liečba je skutočne to najdôležitejšie," uzavrel Martin.
Schizofrénia je psychotické ochorenie, ktoré sa prejavuje poruchami myslenia (bludy), vnímania (halucinácie), správania a zmenami osobnosti. Ochorenie sa vyskytuje u 0,8 až 1,5 percenta populácie, u mužov aj žien. U chorých dochádza k strate kontaktu s realitou. Vytvárajú si vlastný svet, predstavy a súvislosti, ktoré nie sú reálne. Často si neuvedomujú, že sú chorí. Pri kontinuálnej liečbe môže väčšina pacientov žiť plnohodnotný život. V súčasnosti sa okrem liečby pomocou tabletiek využívajú aj dlho pôsobiace injekcie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies