Roztrúsené skaly pod Zbojníckym hradom ľudia volajú bochníky

Starosta Tibor Kollár (KDH) už v tomto roku plánuje vyčleniť z obecného rozpočtu financie na úpravu okolia hradu.

"Obec sa trikrát uchádzala so svojím projektom o financie z ministerstva kultúry na rekonštrukciu hradu, ale nebola úspešná. Bude aj naďalej hľadať zdroje na archeologický výskum, aby sa zadefinovalo územie, na ktorom sa hrad v minulosti rozprestieral. Z vlastných peňazí chceme upraviť turistický chodník k hradu, osadiť informačné tabule o flóre a faune. Na ceste k hradu postaviť lavičky, altánok a vydať turistické mapy," doplnil starosta.

Zbojnícky hrad na vrchu Zamek mal nahradiť zničený Soľnohrad. Dal ho postaviť Juraj Bokš, aby ho ochránil pred Tatármi. Hrad bol niekoľkokrát zničený a opäť sčasti opravený. Menili sa aj jeho vlastníci. Podľa literatúry prívlastok zbojnícky dostal v čase, keď jeho neskorší majitelia napádali a zbíjali okolitý ľud. Kronikár obce Jozef Papcún uviedol, že historické dokumenty o tom nehovoria. V roku 1715 sa krajinský snem uzniesol zničiť niektoré hrady, medzi ktoré patril aj Zbojnícky hrad.

Papcún na webstránku obce zavesil povesť, ktorá sa viaže k vzniku hradu. Podľa nej avarská kňahyňa si tu chcela postaviť priezračný a ligotavý hrad z kvádrov soli. Od tejto chvíle si nikto nesmel vziať z baní ani štipku soli. Materiál sa však rozpadával a hrad sa nedarilo dostavať. V tom čase sa zjednoteným Samovým vojskám na západe ríše podarilo premôcť Avarov a na východ poslal slávneho bojovníka Finčíka. Do jeho tábora sa hlásilo veľa statočných mužov. Keď prišli pod soľný hrad, kňahyňa ich zakliala.

Vojsko zaspalo, iba Finčík ušiel kliatbe. Víla mu dala čarovný meč a spod skaly nabral vodu, ktorou prebral k životu vojakov. Kňahyňa im dala do cesty ešte bochníky chleba, keď sa ich niektorý vojak dotkol, hneď skamenel. Finčík svojím čarovným mečom popretínal chleby. Po každom švihu sa premenili na skaly. Povesť sa končí tým, že hrad sa prepadol. S ním aj posledná kňahyňa Avarov. Od tých čias vyviera spod vrchov veľa slaných prameňov. Finčík potom na vrchu postavil hrad na ochranu ľudu proti nepriateľom.

Kronikár potvrdil, že roztrúsené skaly pod hradným kopcom ešte dnes ľudia volajú bochníkmi. Stojí tam aj veľká skala, spod ktorej vyteká prameň. Starí ľudia hovorili, že ak by niekto túto skalu odvalil, voda by zaliala veľkú časť košickej kotliny.

Papcún informoval, že Zbojnícky hrad patrí do skupiny šiestich hradov, ktoré združuje projekt Prešovská hradná cesta. Patria tu tiež hrady vo Veľkom Šariši, Kapušanoch, hrad Šebeš v Podhradíku, Obišovský a Lipovský hrad. Na niektorých z nich sa už urobila potrebná konzervácia. Vďaka aktivistom by chceli zakonzervovať aj Zbojnícky hrad, aby sa jeho zvyšky ďalej nerozpadávali. Pre obec by bolo ideálne, ak by získala dotáciu na opravu hradu s pomocou nezamestnaných.