Rezort predložil do pripomienkového konania Obrannú statégiu SR

Obranná stratégia je zásadný strategický dokument v oblasti obrany štátu. Nadväzuje na Bezpečnostnú stratégiu a určuje politicko-strategický rámec pre Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky. Predložený dokument v prípade schválenia nahradí stratégiu schválenú parlamentom ešte v roku 2005.

Slovensko sa v Obrannej stratégii chce zaviazať k "modernizácii, výmene a zavedeniu novej výzbroje a techniky, najmä modernej a technologicky vyspelej, vrátane ťažkej výzbroje a techniky a tvorby zásob materiálu v súlade so štandardami NATO na vedenie bojovej činnosti proti moderne vyzbrojenému protivníkovi". Za prioritu je označená modernizácia alebo výmena hlavných druhov výzbroje a techniky a komunikačných a informačných systémov.

V materiáli sa priznáva dlhodobé zdrojové poddimenzovanie tvorby a rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a prípravy a udržiavania podpory obrany štátu. "Dlhodobý nedostatok zdrojov viedol k postupnému znižovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky," zdôrazňuje sa v materiáli.

Na druhej strane sa v Obrannej stratégii uvádza, že Slovenská republika zabezpečuje finančné zdroje, ktoré zvyšuje v súlade s objektívnymi potrebami obrany štátu na báze širokej politickej dohody s ambíciou dosiahnuť úroveň obranných výdavkov 1,6 percenta HDP do roku 2020. Za primeranú úroveň obranných výdavkov považuje dve percentá HDP, ku ktorým smeruje v dlhodobom horizonte. "Na obstaranie hlavnej výzbroje a techniky ozbrojených síl a súvisiaceho výskumu a vývoja sa vyčlení podľa kritérií NATO minimálne 20 percent z obranných výdavkov," zaväzujeme sa v návrhu stratégie.

Časť predloženého materiálu sa venuje obrannému priemyslu. Jeho schválením sa Slovensko chce zaviazať k zvýšeniu výdavkov na podporu obranného výskumu a vývoja nových obranných technológií potrebných na rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl. Podporu by malo získať aj "zapájanie sa subjektov zo Slovenskej republiky pôsobiacich v tejto oblasti do medzinárodných programov a projektov obranného výskumu a vývoja predovšetkým v rámci NATO a EÚ".

Slovensko bude vyvíjať úsilie na získanie finančnej podpory zo spoločných fondov EÚ. Chceme sa tiež zaviazať prijať opatrenia na prehĺbenie koncepčnosti a predvídateľnosti účasti obranného priemyslu Slovenskej republiky na dodávkach pre ozbrojené sily najmä prostredníctvom viacročných plánov vyzbrojovania, ako aj systematickou komunikáciou medzi príslušnými ministerstvami a subjektmi obranného priemyslu Slovenskej republiky, ktorá sa zároveň využije aj na výmenu informácií o možnostiach uplatnenia sa jeho produktov v zahraničí. Plánujeme sa tiež zaviazať podporiť férovú účasť obranného priemyslu Slovenskej republiky na medzinárodnej spolupráci v NATO a EÚ a na regionálnej a bilaterálnej úrovni.

V Obrannej stratégii sa ďalej uvádza, že hrozba ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je nízka, nemožno ho však úplne vylúčiť. Zhoršené bezpečnostné prostredie v Európe, zvyšovanie nestability a napätia medzi štátmi a koncentrácia rozsiahleho a moderného konvenčného vojenského potenciálu v blízkosti východných hraníc členských štátov NATO alebo EÚ môžu viesť ku vzniku krízovej situácie ohrozujúcej ich členské štáty a následnému plneniu zmluvných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v NATO, EÚ alebo Organizácii Spojených národov.

Stratégia upozorňuje na šírenie zbraní hromadného ničenia a použitie raketových zbraní, kybernetické útoky, ako aj škodlivú strategickú propagandu vrátane dezinformačných aktivít z vonkajšieho aj z vnútorného prostredia Slovenskej republiky. Negatívny vplyv na zabezpečovanie obrany štátu môžu mať aj ďalšie nevojenské hrozby, predovšetkým terorizmus a masívna nelegálna migrácia súvisiace so zlyhávajúcimi štátmi najmä v regiónoch Afriky, Blízkeho a Stredného východu, extrémizmus a činnosť cudzích spravodajských služieb, voči ktorým sa prijímajú komplexné opatrenia v rámci bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky, uvádza sa v materiáli.