Prezident dnes podpísal viacero zákonov vrátane štátneho rozpočtu na rok 2018

Pri dosiahnutí týchto cieľov rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP. Samotný štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 1,973 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 15,956 miliardy eur.

Základom pre vypracovanie rozpočtu bola makroekonomická prognóza, ktorá na budúci rok počíta s rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 4,2 %. Za zrýchlením rastu slovenského hospodárstva oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu.

"Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície," priblížil ešte počas rokovania o návrhu v parlamente minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Zákon roka počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov.

"V návrhu rozpočtu je množstvo priorít. Ide napríklad o krytie záväzku o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe. Sú tu veľké investičné projekty, ktoré sú nadotované v našich rezervách. Sú v ňom premietnuté napríklad aj prijaté legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia, zákona o službách zamestnanosti a ďalších. Sú to masívne zákony aj z pohľadu vplyvov na verejné financie," priblížil Kažimír. Vyčíslil, že rastú zdroje aj na financovanie vzdelávania.

Poslanci v parlamente k návrhu štátneho rozpočtu schválili aj pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme do 300 miliónov eur. Počas rokovania v Národnej rade mali výhrady k návrhu rozpočtu viacerí opoziční poslanci. Ministrovi financií Kažimírovi vyčítali najmä odsúvanie konsolidačných plánov a dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia na neskoršie, ako sľuboval v minulosti.

Foto: Pixabay

Novela DPH oslobodia humanitárne dary od dane

Ministerstvo sa v novele zameriava na oblasti, v ktorých sa v praxi ukázalo, že je potrebné upraviť existujúce pravidlá uplatňovania DPH. Jednou z nich je cestovný ruch, v ktorom sa pre cestovné kancelárie mení zdaňovanie prirážky pri poskytovaní služieb. Podľa súčasnej legislatívy sa osobitná úprava zdaňovania prirážky môže uplatňovať len v prípade, ak je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ, teda cestujúci. Po novom sa povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu bude vzťahovať na všetky predaje balíkov služieb cestovnými kanceláriami a agentúrami, ktoré ich predávajú vo svojom mene.

"V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb," zdôvodnil rezort financií. K zmenám má dôjsť aj pri daroch, ktoré budú vyvezené do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra SR ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti. Tieto tovary majú byť oslobodené od dane. V roku 2015 prispeli súkromné firmy prostredníctvom darov na humanitárnu pomoc sumou 93.782 eur.

Novelou sa majú uskutočniť zmeny aj v ďalších oblastiach. Ide napríklad o zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode. Po novom sa má uplatňovať pri trojstrannom obchode aj podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa. Ďalšou zmenou je rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby. "Ak dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20-ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby," priblížil rezort financií.

Ministerstvo navrhuje zrušiť aj limit 5000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít. Od tohto opatrenia si rezort financií sľubuje zníženie administratívnej záťaže.

Foto: Pixabay

Rezortným športovým strediskom môže byť aj príspevková organizácia

Rezortným športovým strediskom dosiaľ mohla byť len štátna rozpočtová organizácia. Novela zákona o športe pochádza z dielne koaličných poslancov Tibora Jančulu, Dušana Tittela (obaja SNS), Ľubomíra Petráka a Dušana Galisa (obaja Smer-SD), ktorá zmeny prináša. Novela prináša aj nový typ zmluvy pre športových odborníkov. Rezortné športové strediská sú útvary, v ktorých rezorty školstva, obrany a vnútra vytvárajú podmienky na zabezpečenie prípravy najlepších športovcov v individuálnych športoch. "Súčasné znenie zákona o športe umožňuje len štátnej rozpočtovej organizácii stať sa rezortným športovým strediskom," uviedli poslanci.

Podľa nich je ale žiaduce, aby tento status mohla získať aj štátna príspevková organizácia, a preto prišli s touto novelou zákona o športe. Navrhli v nej tiež spresniť vzorec pre výpočet podielu uznaného športu. "Predloženým vzorcom sa zabezpečí korektný výpočet podielu národných športových zväzov z príspevku uznanému športu," uviedli predkladatelia. Zákon zavádza aj nový typ zmluvy pre športových odborníkov. Ide o zmluvu o výkone činnosti športového odborníka v rozsahu do 30 hodín týždenne. Presadil to Ľubomír Petrák (Smer-SD). Doterajšie formy dohôd podľa neho prinášajú v praxi športovým odborníkom problémy napríklad s limitmi počtu hodín či rozvrhnutím pracovného času.

Tibor Jančula (SNS) zas do zákona presadil, aby sa ako zdroje financovania športu nepoužívali peniaze určené Antidopingovej agentúre SR a priamo riadeným organizáciám v oblasti športu. Zvýšená časť prostriedkov zo štátneho rozpočtu na šport sa má použiť v súlade so zámermi a cieľmi ministerstva školstva, ktoré sú v Národnom programe rozvoja športu v SR. Okrem toho dostal do zákona aj zmeny pri sponzorovaní v športe. "Cieľom návrhu je, aby zmluvou o sponzorstve v športe nevzniklo automaticky protiplnenie sponzorovaného a nevzniklo zdaniteľné plnenie sponzorovaného na základe ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty," uviedol.

Foto: Pixabay

Preplácanie liekov zdravotnými poisťovňami bude mať nové pravidlá

Podmienky na vstup liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia sa zmenia. Prezident podpísal novinky v kategorizácii a cenotvorbe liekov. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) si od novely zákona o úhradách liekov a zdravotníckych pomôcok sľubuje lepšiu dostupnosť modernej liečby pre slovenských pacientov.

Podľa Druckera sa tak na Slovensko dostane viac inovatívnych liekov, ktoré preplatia zdravotné poisťovne. Farmafirmy v minulosti viackrát upozornili, že pre prísne podmienky oproti okolitým krajinám je problém modernú liečbu, ktorá býva drahá, dostať do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Inovatívne lieky môžu v súčasnosti poisťovne preplácať cez tzv. výnimky, povinnosť však nemajú. Tú majú len pri kategorizovaných liekoch.

Zmeny budú aj v uhrádzaní liekov na výnimky, zdravotné poisťovne budú po novom za ne uhrádzať maximálne 90 percent z ceny. Čím dlhšie sa liek bude používať, tým sa bude úhrada znižovať, najmenej to bude 75 percent. Rozdiel majú zaplatiť farmafirmy. V súčasnosti ich plne hradí väčšina zdravotných poisťovní na základe individuálneho posúdenia. Novela tiež prináša spoluúčasť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za pacientovu liečbu majú od roku 2019 zaplatiť päť percent zo sumy, ak pri liekoch nebola riadne preukázaná ich medicínska prospešnosť. Pacienti nemajú doplácať nič. Novela zákona prináša aj zľavy v prípade samotnej kategorizácie. Farmafirmy budú môcť so zdravotnými poisťovňami uzatvárať dohody a znášať tak časť nákladov.

Ministerstvo chce tiež mať pod kontrolou, koľko peňazí ide na lieky, na ktoré ide z verejného zdravotného poistenia najviac peňazí. Ich výrobcovia tak každý rok majú predkladať plány, koľko si liečba pacientov vyžiada. Ak ich prekročia, rozdiel budú musieť zdravotným poisťovniam zaplatiť. Všetky lieky, ktoré sú hradené z poistenia a zdravotné poisťovne na ne dávajú viac ako 1,5 milióna eur ročne, budú preto po novom kategorizované podmienene. Odhaduje sa, že sa nová povinnosť bude týkať asi 200 držiteľov registrácie lieku, štát by tak mohol mať pod kontrolou asi polovicu výdavkov z verejných zdrojov za lieky.

Právna norma tiež sprísňuje cenotvorbu generických, ako aj biologicky podobných liekov. Výrobcovia zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín budú zase po novom dokladovať ich ceny v rámci štátov Európskej únie, pokiaľ budú chcieť získať úhrady od zdravotných poisťovní. Novela tiež prináša rozšírenie ochranného limitu na doplatky. Po novom sa bude týkať nielen liekov, ale aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Limit sa zároveň rozšíri aj na poberateľov predčasného dôchodku, ktorým nevznikol nárok na starobný dôchodok. Legislatívna zmena bude platiť od januára 2018.