Povahu človeka určuje aj poradie narodenia, do konfliktov detí by rodič nemal príliš zasahovať

„Prvorodené dieťa musí chápať, že je prvý, nie lepší. Je dôležité, aby to tak rodičia cítili. Nie je dobré porovnávať deti rôzneho veku, aby ten mladší nebol znevýhodnený alebo ublížený," vysvetľuje psychológ. 

Ohľad treba brať ale aj na to staršie dieťa a nezabúdať ho odmeňovať. Starší súrodenec má zvyčajne viac povinností, pomáha v domácnosti, stará sa o mladšieho alebo musí plniť úlohy do školy. Nemožno na neho len válať úlohy ale treba ho aj odmeniť napríklad tým, že sa bude môcť dlhšie pozerať na televíziu, zatiaľ čo ten mladší, už bude musieť ísť spať. Povinnosti sa tak pre neho stanú súčasťou výhod, a nebude sa cítiť neférovo viac zaťažovaný ako ten mladší. Tomu menšiemu zase treba vysvetliť, že keď podrastie, bude mať tie isté výhody a povinnosti aj on, radí psychológ.  

Medzi súrodencami sú časté bitky, či už o pozornosť, pochvalu alebo o hračky. Podľa odborníkov je treba určiť pravidlá boja a viac do konfliktu nezasahovať. Nemá zmysel im to zakazovať. Budú hľadať iné cesty, aby sa k sporu vrátili a opäť si to vyjasnili. Ako autorita ich ale môžete usmerniť, napríklad, že sa nemôžu udierať do tváre a hlavy, keď tak len po rukách alebo zadku. Napokon každý konflikt si treba vysvetliť, vyjasniť, nemožno ho len tak odrezať v strede hádky, inak to môže viesť k vnútornému potláčaniu emócií a stupňovaniu napätia. 

Podľa psychológov našu povahu ovplyvňuje aj poradie, v akom sa narodíme. 

Prvorodené deti sú niečo ako "pokusné králiky." Rodičia sú ešte neskúsený, opatrní, učia sa a venujú dieťaťu viac času. Často do neho premietajú svoje sny a ideály, ktoré nedosiahli a tak vyrastá v určitom napätí. Prvé deti bývajú stresované, úzkostné, boja sa presadiť. Na opačnej strane sú zase ambicióznejší, chcú veci dotiahnuť do konca. Väčšinou mávajú vodcovské schopnosti a sklon k perfekcionalizmu. 

Druhorodené deti už nie sú tak úzkostné. Pozornosť rodičov je viac rozložená ako aj ich nároky. Tieto deti bývajú uvoľnenejšie, veselejšie a spoločenskejšie. Zároveň pred sebou majú staršieho súrodenca, ktorého nikdy nedobehnú. 

Jedináčik 

U jedináčikov je to rovnako ako u prvorodených detí, ale všetko je znásobené. Majú v živote heslo: Nesmiem sklamať! Majú nízku schopnosť empatie a sociálnej inteligencie, pretože si to nemali na kom trénovať. Na druhej strane majú dobrú schopnosť vidieť veci z viacerých uhlov, pretože, vždy boli na riešenie problémov sami.