Počet doktorandov na vysokých školách klesol o tisícky, ubúda aj študentov

V správe pritom hodnotili 112 fakúlt, z toho 104 fakúlt verejných a osem fakúlt súkromných vysokých škôl v 11 skupinách odborov. Výsledky hodnotenia na dnešnej tlačovej besede predstavil Ivan Ostrovský z ARRA. Pokles doktorandov je pravdepodobne dôsledkom zmeny financovania doktorandského štúdia. Pokles sa začína dotýkať už aj úspešnejších fakúlt, čo môže mať negatívne dopady na budúci vedecký a výskumný potenciál celého systému.

Výrazná zmena je aj v počte študentov. Najviac študentov navštevovalo slovenské vysoké školy v roku 2008, keď ich bolo viac ako 215-tisíc. Odvtedy ich celkový počet klesá - za šesť rokov ich počet klesol o takmer 50-tisíc, pričom žiadne indikátory nenaznačujú dohľadnú zmenu tohto trendu. Naopak, počet zahraničných študentov sa za posledných 10 rokov viac ako strojnásobil. V tomto roku sa ich podiel blíži k piatim percentám a naďalej pokračuje v stabilnom raste, čo ukazuje na otváranie sa svetu. Pre porovnanie, podiel cudzincov na vysokých školách vo Veľkej Británii presahuje 15 percent, v Českej republike 11 percent. V Česku však viac ako 6,5 percenta študentov tvoria Slováci, ktorých tam študuje 23-tisíc a ich počet sa za 10 rokov takmer strojnásobil. Kým počet Slovákov na slovenských VŠ postupne klesá, ich podiel na českej študentskej populácii má stále mierne stúpajúci trend.

Zaujímavosťou je, že v tomto roku sa na štúdium na vysokých školách hlásilo len 83 percent z plánovaného počtu prijatých. Vysoké školy, s výnimkou niekoľkých fakúlt, následne rezignovali na možnosť vyberať si svojich študentov. Pôvodná 72-percentá úspešnosť prijatia stúpla na 87-percentnú a naozaj kompetetívne prijímacie konanie ostalo už len na niekoľkých fakultách. Platí pritom, že momentálne sa na vysoké školy zapisujú menej ako dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Keďže počet učiteľov a dotácií je relatívne stabilný, naďalej ostáva nevyužitá výučbová kapacita. To ponúka priestor na rozvoj kvality, či už v procese vzdelávania, alebo výskumu.

Vysoké školy naďalej deklarujú rozsiahlu vzdelávaciu kapacitu, keď plánovaný počet prijatých je len o osem percent menší ako celý ročník. Keby táto situácia pretrvávala dlhodobo, znamenalo by to, že na vysokých školách by bolo miesto prakticky pre každého absolventa stredoškolského štúdia.

Ani jedna skupina fakúlt nevykázala medziročný nárast záujemcov. V tomto smere relatívne najlepšie vychádzajú skupiny medicínskych a poľnohospodárskych fakúlt, kde bol medziročný pokles záujemcov menší ako sedem percent. Na opačnej strane sú fakulty filozofické a ekonomické, kde bol pokles medzi 15 až 20 percent, ale najmä fakulty spoločenskovedné a právnické, ktoré zaznamenali prepad až o viac ako 20 percent prihlásených. Uchádzači o štúdium v tomto prípade pravdepodobne vnímajú klesajúcu pridanú hodnotu tohto typu vzdelania.

Ako pre agentúru SITA povedal konzultant ARRA Miroslav Medveď, keď sa pozrieme na dlhodobý vývoj, už viac ako päť rokov medzi najlepšie školy v rebríčku patria napríklad Jesseniova lekárska fakulta UK, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Právnická a Pedagogická fakulta z Trnavy. Najžiadanejšou fakultou na Slovensku je pritom Jesseniova lekárska fakulta UK, kde sa hlási viac ako šesť uchádzačov o jedno miesto. Fakulty hodnotili v 20 indikátoroch rozdelených medzi vzdelávanie, atraktivitu štúdia, vedecký výkon doktorandov a grantovú úspešnosť.