Vlastniť pamiatkový objekt je priveľké bremeno, priznáva ministerstvo kultúry

Materiál z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR bol od 24. októbra do 7. novembra v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho cieľom je konkrétnymi úlohami odstrániť nerovnováhu medzi záväzkami SR v obnove pamiatok a ich ochrane pred zničením a reálnym vynakladaním peňazí. Stratégia poukazuje na to, že časť pamiatok je ohrozená a každoročne niekoľko pamiatok zaniká. Okrem nedostatku peňazí na ich obnovu komplikujú situáciu aj legislatívne nároky na ich vlastníkov, ktorých povinnosti voči pamiatkam prevyšujú ich práva. MK SR preto v stratégii navrhuje rad opatrení, ktoré by mali situáciu zlepšiť.

Stratégia spomína silné aj slabé stránky súčasného stavu ochrany pamiatok. Slabinami systému okrem nedostatku financií na ich často nákladnú obnovu a záchranu je okrem iného aj málo odborníkov. Zanikajú tiež tradičné stavebné remeslá potrebné pri zachovaní pamiatok. Pamiatky medzi iným ohrozuje a poškodzuje aj investičná činnosť. Problémom je aj nelegálny obchod s archeologickými nálezmi. Slabou stránkou je tiež „absencia systematickej výchovy a vzdelávania mládeže k ochrane a zachovaniu kultúrneho dedičstva“. MK SR v stratégii ďalej upozorňuje, že na obnovu pamiatok negatívne pôsobí zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne z neho vyplývajúce kritériu najnižšej ceny uplatňované pri obstarávaní bez zohľadnenia referencií na kvalitu už uskutočnených prác.

„Každý rok sa pamiatkový úrad stretáva s väčším odporom vlastníkov voči vyhláseniu ich objektu za kultúrnu pamiatku. Odvolávajú sa na rozpor s ich vlastníckym právom, ktoré je garantované v Ústave SR, a na nedostatok financií na náklady spojené s údržbou pamiatkovo chráneného objektu. Všetky námietky vychádzajú z nerovnomerného zaťaženia vlastníkov kultúrnych pamiatok, kde ich povinnosti výrazne prevyšujú ich práva,“ píše MK SR v časti stratégie venovanej financovaniu. Jediná forma, ktorou štát pomáha vlastníkom pamiatok s ich obnovou je právo vlastníka požiadať štát o nenávratný finančný príspevok (dotáciu) na obnovu kultúrnej pamiatky. Výška požadovaných dotácií každoročne minimálne šesťnásobne prevyšuje výšku pridelených dotácií. Počet podporených žiadostí sa pohybuje okolo 50 percent. Jeden úspešný projekt býva podporený v priemere do jednej tretiny požadovanej dotácie. MK SR navrhuje zachovať jeho dotačný program a reformovať ho tak, aby mohli byť dotované aj viacročné projekty rozsiahlejšej obnovy. Pomôcť by mohlo aj vytvorenie „finančnej rezervy ministra kultúry na havarijné stavy“. Navrhuje tiež zmeny v pamiatkovom zákone a súvisiacich zákonoch umožňujúce daňové úľavy pre vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj príprava pôžičkového fondu (zvýhodnených pôžičiek) na obnovu pamiatok, ktoré úspešne fungujú napríklad v Holandsko či vo Veľkej Británii.

Ako v úvode stratégie pripomína MK SR, obnova a využívanie pamiatok medzi iným zvyšuje zamestnanosť, rozvíja cestovný ruch a regióny. Pokiaľ zbierkové predmety v múzeách, knižničné a archívne dokumenty sa dajú uchovávať v podmienkach, ktoré zabezpečujú ich zachovanie a ochranu, s pamiatkovým fondom, najmä pokiaľ ide o nehnuteľné kultúrne pamiatky je situácia zložitejšia. Ich ochrana a udržiavanie je podľa MK SR „jednou z najnáročnejších a zároveň najproblematickejších úloh spoločnosti“.

V programovom vyhlásení vlády (2016) sa vláda zaviazala rozpracovať a aktualizovať Koncepciu ochrany pamiatkového fondu do strategického materiálu. Vláda chce čo najviac priblížiť pamiatky verejnosti a využiť ich potenciál v cestovnom ruchu a kreatívnom priemysle. Opatrenia zo stratégie sa budú ďalej konkretizovať a rozpracujú sa v Akčnom pláne na roky 2017 - 2020.