Novinka od Lucie Kollárovej je jej najintímnejšia kniha

 Vyštudovaná novinárka (pôsobí ako šéfredaktorka webového magazínu židovskej komunity Magid), scenáristka, herečka, rozhlasová redaktorka i televízna komentátorka a v neposlednom rade autorka nezameniteľných kníh.

V tej najnovšej sa Lucia Kollárová predstavuje ako človek, ktorý má problém so spánkom – insomniak.

K siedmim knihám o zakázaných mužoch a single ženách, O mindrákoch a kráse alebo všeobecnejšie o vzťahoch a láske, pribudla v máji tohto roku ďalšia, rovnaká a predsa trochu iná. ,,Toto je moja, zatiaľ, najintímnejšia kniha. Písať o vlastnej neschopnosti zaspať a o zúfalstve z toho plynúcom, je duševný striptíz, aký sa nerobí ľahko. Dokonca ani mne – a to som typ človeka, ktorý nemá problém hovoriť o tabuizovaných témach.“ O tom sa čitatelia alebo skôr čitateľky autorkiných textov už presvedčili, napriek tomu novinka dokáže ,,duševným striptízom“ aj šokovať, málokto by si totiž trúfol na takéto intímne odhaľovanie. ,,Najmä v reakciách na abstinentstvo a po-dvadsiatkové panenstvo vidím výrazné paralely. Keď sa niekto dozvie, že ste jedno alebo druhé, alebo aj obe dokopy (ako kedysi v mojom prípade), zväčša za tým hľadá nejaké závažné, temné, osudové alebo hlboké príčiny.“

,,Nespavá“ kniha je rozdelená na dve časti. Prvá obsahuje pohľad na autorkinu insomniu – jej vznik, priebeh a jej ukončenie so všetkým, čo k naučenej nespavosti patrí. Zároveň však ,,borí mýty“ o osemhodinovom spánku a o efektívnosti počítania ovečiek. Atraktívne stvárnenie vo všeobecnosti málo diskutovanej témy nestojí len na pútavom štýle či nevšedných názvoch jednotlivých kapitol, ale aj na ich úvodných citátoch, napr. Johnny Depp – ,,Je to sila, že keď sa dostanete do istého veku, hovoríte o spánku tak, ako ste pred 20 rokmi hovorili o pití: človeče, minulú noc som spal osem hodín. Bolo to fantastické!“ a pôsobivom prehľade, ktorý autorka získala, keď sa snažila boj s nespavosťou vyhrať – ,,A objavila som celú armádu slávnych nevyspatých ľudí. Bill Clinton raz vyhlásil, že všetky zlé rozhodnutia, ktoré v živote urobil, boli dôsledkom únavy z nevyspatosti. Madonna spáva podľa jej brata Christophera len tri hodiny denne, a to už od ranej mladosti.“ Autorka tak nezaprie (ani v tejto knihe) štúdium žurnalistiky, z textu cítiť predchádzajúce vyhľadávanie informácií a ich rešeršovanie tak, aby boli prioritne zaujímavé.

Druhá časť knihy akoby nepriamo nadväzovala na autorkinu predchádzajúcu tvorbu – spisovateľka sa zamýšľa nad tým, ako sa správať v rámci medziľudskej komunikácie, pričom (znova) neobchádza (aj autobiografické) chúlostivé témy. Mnohokrát ironizuje vlastnú osobu, pred zrakom čitateľa ilustruje trápne situácie s (podrobnou) analýzou správania. Treba ale podotknúť, že toto odosobnenie riadkom dodáva nadhľad a vtip. Texty v druhej časti knihy vznikali po nociach, v čase, keď spisovateľka nemohla spať, práve preto majú v knihe o insomnii svoje miesto. V jedenástich kapitolkách ,,Ako…“ nám prináša Kollárová osobné postrehy, miestami až tipy či návody, napr. Ako byť charizmatickým človekom; Ako byť abstinentom; Ako neoveršerovať na sieťach (overšerovanie = prílišné zverejňovanie súkromia na sociálnych sieťach, pričom aj vysvetľovanie pôvodu rôznych slov je určitým sprievodným znakom autorkiných kníh).

Miestami sa zdá, že autentickosť stojí v publikácii nad jej sprostredkovaním a obsah je (pre nespavcov obzvlášť) dôležitejší ako forma. Napriek tomu sa vety viažu jedna na druhú, súvislo a bez páuz, kniha pobaví a číta sa ľahko a plynulo.