Návrat sťahovavých vtákov urýchlilo počasie

"Z dravcov očakávame návrat kaní močiarnych či vzácnych hají na svoje hniezdiská, zo sov zasa nenápadného výrika lesného," povedal Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS). Konštatoval, že niektoré druhy zo Slovenska túto zimu ani neodleteli, pre teplé počasie totiž našli dostatok potravy i u nás. „Mimoriadne teplý január spôsobil, že pozorovania žltochvostov domových či červienok neboli až tak vzácne ako po minulé zimy. Vtáky nečelili drsným klimatickým podmienkam, a tak mohli u nás zimu prežiť aj druhy, ktoré sa živia prevažne hmyzom," uviedol Slobodník.

Na južnom Slovensku sa dali napríklad aj v januári pozorovať škovránky, zriedkavé močiarnice mekotavé alebo dokonca v zime veľmi vzácne sluky. Tieto druhy spravidla na zimu odlietajú, klíma na južnom Slovensku bola ale priaznivá a mrazy trvali krátko a týmto druhom sa tak darilo prežiť. „Z hľadiska dravcov bola zima vyhovujúca aj pre zimných hostí. Početne sa vyskytovali kane sivé, myšiaky severské, občas sa na nížine ukázal sokol kobec. Spomenuté druhy hniezdia na severe alebo severovýchode Európy a nie každú zimu ich môžeme obdivovať. Podobne je na tom aj myšiarka močiarna, príbuzná u nás hniezdiacej myšiarky ušatej. Aj táto sova sa miestami v počte niekoľkých desiatok vyskytla na juhozápade Slovenska,” konštatoval Slobodník.

Počas uplynulého víkendu sa na viacerých miestach na Slovensku objavili prvé lastovičky a belorítky. "Až lastovičky symbolizujú príchod skutočnej jari, kedy sa príroda prebúdza a tieto užitočné vtáky v nej nájdu hmyz, ktorým sa živia. Prvé lastovičky boli pozorované tohto roku na Záhorí pri Jakubovských rybníkoch 19. marca a na Považí v okolí Trenčína 20. marca. V roku 2015 boli prvé lastovičky zaznamenané 11. marca pri Hlohovci," povedal Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Vtáctvo počas migrácie prekonáva podľa Slobodníka tisícky kilometrov a mnohé nástrahy, návrat každého jedinca je tak vždy skvelou správou. Ako povedal, v súčasnosti predstavuje podľa odborníkov najväčšiu prekážku počas migrácie najmä lov v oblasti Stredomoria. Nedávna štúdia odhalila, že ročne takto prídeme o zhruba 25 miliónov vtákov. "Sú to znepokojujúce čísla a z tohto dôvodu treba brať ochranu vtáctva veľmi vážne. Aj holub sťahovavý bol kedysi najpočetnejším druhom Severnej Ameriky a dnes ho už poznáme iba z knižiek," zdôraznil Slobodník s tým, že príchod jarných poslov znamená, že zvládli niekoľko tisíc kilometrov a najbližšie mesiace budú pestrou mozaikou nášho okolia. Úbytok obľúbených lastovičiek citlivo vnímajú ľudia po celom Slovensku. Za pokles ich počtov môže mnoho faktorov, medzi najzávažnejšie patria zmena vidieckej krajiny a prechod na intenzívnejšie formy poľnohospodárstva. Pozdĺž migračných trás ich ohrozuje úbytok mokradí, sucho a nelegálny lov, ako v Európe v oblasti Mediteránnu, tak aj na Blízkom východe a v Afrike.

„Vtáčia migrácia je fascinujúci prírodný úkaz. Vtáky majú dokonalé inštinkty, ktorými sa riadia počas ďalekej púte z Európy až do najjužnejších častí Afriky. Počas migrácie sa rôzne druhy orientujú na základe polohy Slnka, Mesiaca, hviezd, magnetizmom Zeme či dĺžkou dňa a noci. Štart z Afriky smerom na sever je vždy takmer rovnaký. Po prílete na Blízky východ alebo na juh Európy ich môže zaskočiť počasie, ktoré už v ďalších fázach sťahovania na severnej pologuli môže spôsobiť meškanie pri ďalšej púti operencov z juhu Európy na sever," vysvetľuje Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko.