Najväčšia črieda divých sobov sa zmenšila o 40 percent

Na jesennom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie to uviedol Andrey Petrov z University of Northern Iowa s tým, že výrazný pokles počtu sobov zaznamenali aj u ostatných divých populácií tohto jeleňovitého kopytníka.

Čriedu žijúcu na Tajmýrskom polostrove vedci monitorujú už takmer 50 rokov, pričom najviac jedincov mala v roku 2000, keď ju tvorilo až milión jedincov. V súčasnosti je to však už iba približne 600-tisíc. Podľa Petrova sú dôvodmi zníženia populácie klimatické zmeny a ľudská činnosť, ktoré spôsobili, že soby museli zmeniť svoje migračné zvyky. Odborníci zistili, že v lete sa soby presúvajú na východ, aby sa vyhli ľuďom, ale taktiež na sever a do vyšších nadmorských polôh, aby ušli pred komármi. Týmto sa predlžujú vzdialenosti, ktoré musia počas migrácie prekonať. "Soby musia v súčasnosti prejsť dlhšie trasy, pričom s nimi idú aj novorodené mláďatá, čo znamená, že viac z nich uhynie. Taktiež rieky v tomto regióne majú čoraz viac vody, čím sa stávajú pre soby nebezpečnejšie, keďže ich nemôžu prebrodiť, ale musia ich preplávať. Navyše v oblastiach, kam putujú v lete, je menej potravy, a to predovšetkým vo vyšších polohách," uviedol Petrov s tým, že soby sú kľúčovou súčasťou potravového reťazca v Arktíde. "Bez sobov by boli v ohrození tiež ďalšie druhy ako aj človek, keďže v Arktíde sú od nich závislé tisícky ľudí," dodal.