Legenda slovenského boxu oslavuje významné jubileum! Tomi KID Kovács posiela nášmu najstaršiemu olympijskému víťazovi vrúcne slová

V roku 1952 vybojoval na olympijských hrách v Helsinkách zlatú medailu v hmotnostnej kategórii do 57 kilogramov. O štyri roky neskôr sa v Melbourne prebojoval do olympijského štvrťfinále. Je dvojnásobným majstrom Slovenska a v ďalšom priebehu kariéry získal aj štyri tituly československého šampióna. 

Tomi KID Kovács, o generácie mladšia výrazná osobnosť slovenského boxu, posiela Jánovi Zacharovi milý odkaz: "Už v začiatkoch svojej kariéry som ho samozrejme vnímal.  Je to milý a fantastický človek, v jeho blízkosti vždy cítiť pozitívnu energiu. Na svoj vek je neuveriteľne vitálny, keď sa nám podarí z času na čas stretnúť, rád sa s ním rozprávam, má veľmi zaujímavé názory. Želám mu len to najlepšie,“ uviedol pre Netky. sk Tomi KID Kovács, ktorý momentálne oddychuje mimo Slovenska.

Takmer celú svoju aktívnu športovú kariéru strávil Ján Zachara v bývalej totalitnej Československej socialistickej republike (ČSSR). A tak aj odmena za olympijské zlato zodpovedala dobe a krajine, v ktorej žil a ktorú úspešne reprezentoval. Za zlatú medailu oficiálne dostal tri metre látky, povýšenie na nadporučíka, hodinky a 12 zväzkov Stalinových spisov. Našťastie mu spolupracovníci z textilnej továrne, v ktorej aj on pracoval, urobili finančnú zbierku, vďaka ktorej dostal 10.500 korún. Za peniaze si kúpil sekretár, lebo v tej dobe ešte neexistovali ucelené obývačky či spálne.

Ani neskôr Ján Zachara veľa nevyťažil zo športového úspechu. Iba raz ho jeden súdruh trochu nahneval. V rozhovore z roku 2010 si takto zaspomínal: "Keď mi ochorela manželka, býval som v domčeku, kde sa dalo kúriť iba drevom a uhlím. Mali sme sa však sťahovať do Novej Dubnice a tak som sa nezabezpečoval drevom ani uhlím. Žena potrebovala byť v teple a poradili mi, nech poprosím o odkúpenie zo zásob závodu. Tamojší súdruh mi však odvrkol, že nech si nemyslím, že keď som olympijský víťaz, tak teraz okolo mňa budú všetci skákať. Vyšiel som von, kde mi svitlo, čo sa môže stať. Vrátil som sa a povedal som mu, že keď sa niečo stane mojej žene alebo deťom, prídem a mu tie fúzy otrhám. Poobede už bolo drevo aj uhlie pred chalupou. Že by som niekedy ťažil z titulu, to v živote nikdy. Neľutujem to však. Moje celoživotné krédo je 'ľudská sláva, poľná tráva'."

Ján Záchara sa narodil 27. augusta 1928 v obci Kubrá, v dnešnej mestskej časti Trenčína. Vyrastal v skromných pomeroch. Otec ak nebol nezamestnaný, tak pracoval na píle a matka v trenčianskej textilnej továrni Tiberghienka, neskôr známej ako Merina. Po základnej škole sa vyučil za strojného zámočníka, opravára tkáčskych tkacích strojov.

Ako malý chlapec začínal Ján Zachara s futbalom, v ktorom sa pre svoj nižší vzrast nevedel medzi vyššími chlapcami presadiť. Okrem futbalového družstva však textilná továreň Tiberghienka podporovala aj boxersky klub. Keď prišiel do klubu, mal 15 rokov a začal sa jeho príbeh boxera.

Všetko si Ján Zachara vynahradil na OH v Helsinkách v roku 1952, kde vo finále porazil favorizovaného Taliana Sergia Caprariho a získal zlatú medailu v kategórii do 57 kilogramov.

Legenda slovenského boxu Ján Zachara často s úsmevom hovorí, že box je najjemnejší šport, lebo sa robí v rukavičkách. Držiteľ titulu Rytier fair play, ktorý mu udelilo UNESCO, si myslí, že v ringu mu pomohla aj jeho záľuba v tancovaní. Podľa neho polka, valčík, alebo tango, sú vhodné aj pre box.