Náhradné nájomné byty bude môcť mesto Bratislava zabezpečiť aj kúpou

"Sme pripravení urobiť technické aj legislatívne úpravy tak, aby bolo možné vyriešiť situáciu ľudí, pričom budeme akceptovať výšku stanovených dotácií," priblížil na tlačovom brífingu štátny tajomník. Bratislava mala podľa jeho slov problém v tom, že zákonom stanovená výška dotácie na obstaranie nájomných bytov nepostačovala. Ministerstvo preto s mestom hľadali riešenie, ako obstarať byty aj iným spôsobom okrem ich výstavby. Magistrát plánuje nateraz postaviť okolo 400 náhradných nájomných bytov a vybraných má šesť lokalít. Niektorí Bratislavčania však s výstavbou v ich blízkosti nesúhlasia a spísali preto aj petície.

"V tých finančných limitoch, ktoré sú dnes v zákone stanovené, by sme zrejme nemohli rozprávať o tom, že sa za tie peniaze dajú kupovať byty v Bratislave. My však chceme pomôcť všetkými prostriedkami k tomu, aby mesto náhradné nájomné byty mohlo aj kupovať," povedal Ďurček. Hlavné mesto súhlasilo, že sa bude na kúpe finančne spolupodieľať.

Podľa štátneho tajomníka sa tak teraz dá uvažovať nad kúpou niektorých bytov v Bratislave. "Oslovili sme ministerstvo financií v tom, že nechceme limitovať cenu bytov tým, ako je nastavená výška dotácie. Aby aj mesto mohlo prispieť finančne na doplatok na štvorcový meter za cenu bytu," vysvetlil. Zákon podľa neho stanovuje limit dotácie 1000 eur na štvorcový meter náhradného bytu. Súčasne dáva možnosť poskytnúť dotáciu na takzvanú technickú vybavenosť vo výške 5800 eur na jeden byt. Možná je aj dotácia až do výšky 10.800 eur na jeden byt na obstaranie pozemku pre náhradné bývanie.

Primátor Nesrovnal považuje legislatívu v tomto smere za zlú a v hlavnom meste za nevykonateľnú. Mesto sa dostalo do patovej situácie, keďže do konca roku 2016 nestihlo zaobstarať náhradné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov. Od začiatku januára tak má mesto zákonnú povinnosť doplácať im rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Na plnenie tejto povinnosti mesto vyčlenilo vo svojom tohtoročnom rozpočte tri milióny eur.

"My nie sme developer, nechceme stavať. Tento zlý zákon nám túto povinnosť uložil. Dnes sa však podarila prelomová zhoda. Všetky ostatné veci, legislatívne, technické, právne a finančné budú ešte predmetom rokovania," povedal primátor.

Tadeus Patlevič z občianskeho združenia Právo na bývanie, ktoré háji záujmy nájomníkov z reštituovaných a privatizovaných bytov, tvrdí, že sa týmto spôsobom nepodarí vyriešiť samotný problém. "Štát a mesto sa stále snažia dodržať zákon, ktorý je zlý, nespravodlivý, komplikovaný a päť rokov v praxi nerealizovateľný. Všetci sú z neho nešťastní, nájomníci, vlastníci i ľudia, kde sa majú náhradné byty postaviť," povedal.

Absentuje tu podľa neho možnosť primeranej finančnej náhrady, ktorú považuje za jednoduchšie a spravodlivejšie riešenie. "V konečnom dôsledku by sa takisto dala rýchlo vykonať zmenou zákona, ak by sa mal meniť. Nerozumieme, prečo sa stále trvá na naplnení zákona, ktorý prináša takéto komplikácie, a nejde sa radšej jednoduchšou a lacnejšou cestou," podotkol.