Nagy v Atlantiku: Dostal som bitku ako na školskom dvore

Aj keď v utorok mal v Atlantiku pocit, že ide skôr o úpolový šport: "Bolo to nezvyčajne ťažké. Súperi nasadili tempo, čo sa zvyčajne nerobí, ale dal som do toho všetko. Bolo to tvrdé a drsné, každý si tam robil miestečko, veď bolo aj dosť žltých kariet a diskvalifikácie. Pre mňa bola nevýhoda, že to bolo menej o plávaní a viac o fyzických kontaktoch. Dnes uspeli skúsenosti, tie som nemal, ale neľutujem to. Nabudúce to bude azda lepšie," vyznal sa po 10-kilometrovej "nakladačke" v odvetví, ktorému sa hovorí diaľkové plávanie.

Nagy obsadil v maratóne 20. miesto. Predtým v bazénovom plávaní skončil v národnom rekorde na (laickou verejnosťou azda nikdy nedoceniteľnom) 9. mieste na 400 m polohové preteky. Poldruhakilometrový kraul mu následne vôbec nevyšiel. Škrelo ho to a veľmi túžil napraviť si vlastné renomé na ešte oveľa ťažšej zaberačke: "Najprv to aj vyzeralo celkom nádejne, ale v tej záverečnej fáze ma tam zavreli dvaja Taliani a dostal som bitku ako na školskom dvore. Tam som stratil kontakt s tým balíkom a to ma dosť mrzí. Nebolo to ďaleko, iba pár sekúnd, ale pelotón sa ťažko dobieha. Robil som, čo som mohol, ale nemôžem byť spokojný, že mi ušla tá skupina."

Zážitok? V podstate áno, aj keď žoviálny plavec najprv ironicky konštatoval: "Hej, hej, to bol veru kvalitný zážitok... Tam keď sa človek dostal do stredu, nik ho nešetril. Aj ja som rozdal pár rán, ale asi som mohol čosi pridať, alebo urobiť ináč. Tam boli súperi, ktorí to išli už tridsaťkrát, ja v podstate vážne len po druhý raz. Dostal som príučku, ako sa orientovať vo vlnách i medzi telami."

Preteky sa začali za pokojného mora, ale Nagy cítil, že postupne sa prílivom vlny hladina zdvihla asi o meter. Najviac bolo treba zabrať prirodzene v závere, ako v každej súťaži, ktorá má pointu vo finiši: "A práve tam to bolo už dosť hopsavé. Ak by som sa bol udržal v balíku, tak by to možno bolo okolo toho desiateho miesta. Ohľadom umiestnenia som chcel oveľa viac, no ale lepšia skúsenosť neexistuje."