ME v atletike: Strieborný chodec Matej Tóth v historicky najrýchlejšej 50-ke

Do cieľa došli aj ďalší dvaja slovenskí atléti, obaja v osobných rekordoch, 19. Dušan Majdán 3:53:26 a 24. Martin Tišťan (obaja SR) 4:06:11.
     

 "Zdá sa mi, že snívam," povedal v cieli Matej Tóth. "Bolo to úžasné, vo výsledkoch, výkone i v atmosfére, aká nás hnala na trati vpred. Takúto som nikdy v živote nezažil. Mňa povzbudzovalo množstvo našich fanúšikov, bežali popri mne, dodávali mi krídla, prežíval som najkrajšie podujatie v živote. Veľmi ma motivovali, najmä v záverečných ôsmich kilometroch som ich energiu potreboval, chcem sa im zo srdca poďakovať."
      

Striebro vyzdvihol Matej Tóth do nebies. "Pre mňa je mimoriadne dôležité a aj pre slovenskú atletiku, keďže je tretie a nadviazalo na predchádzajúce dve medaily. Samotné preteky boli veľmi rýchle, hneď od štartu, s najrýchlejšími úvodnými dvoma kilometrami, čo som kedy zažil. Ja som však zareagoval správne, kontroloval si pulzy a srdce mi hovorilo, že môžem. Cítil som sa veľmi dobre, preto som sa po 25. km pustil odvážnejšie vpred. Inokedy čakám, až keď príde 35-ty kilometer a tempo vystupňujem, teraz som začal s väčšou intenzitou oveľa skôr. Od 42. kilometra to bolo nesmierne ťažké, no ja som si už len odkontroloval tempo tak, aby som si v cieli užil tento úspech."
      

Matej Tóth nezvykne používať kvetnaté superlatívy, no teraz nimi nešetril. "Krásne preteky, výnimočné, aj s pocitmi, žiadne trápenie, možno dva kilometre pred cieľom, no to už nebolo o trápení, ale o užívaní. Každý detail sa vydaril, so správnym rytmom, optimálnym tempom, bez výkyvov." 
      

Vytrvalý dážď vytvoril nevšednú kulisu. "Keby len na chvíľu zapršalo, bolo by to ideálne. Ja som sa hlavne venoval sebe, občerstvovaniu, všetko fungovalo ako malo, žiadna kríza neprichádzala napriek neskutočnému tempu, ktoré si žiadalo odkontrolovať a neprepadnúť mu."
      

Pekelné tempo však zvádzalo na risk. "Boli nástupy, Rusi začali od prvého kilometra, po prvom kole som sa upokojil, otriasol a šiel svoje, bez ohľadu na to, čo sa dialo," popísal fyzické stavy Matej Tóth. "Pretekanie prišlo až v závere, diváci ma povzbudzovali, druhá priečka bola na dohľad, bolo to euforické a ja som sa vyžmýkal, už som nemyslel na to, či to zvládnem."
     

Tréner Matej Spišiak bol jedným z hlavných strojcov úspechu a Matej Tóth mu aj zaďakoval. "Táto medaila patrí aj jemu, potrebovali sme ju, bol na nás vyvíjaný veľký tlak, aj niektorí neprajníci sa možno pripravovali na priamu reč. Asi sme každému pochybovačovi zavreli ústa, teraz dúfam, že žiadne tlaky už nenastanú a budeme sa pokojne pripravovať na ďalšie vrcholy."
      

Hranicu možností Francúz Diniz neuveriteľne v chôdzi na 50 km posunul a Matej Tóth mu zložil poklonu. "Viac sa nedá k jeho výkonu dodať, len to, že ani biochemici a biocmechanici by ho nepredpokladali. To, čo je pre neho ríša snov, je aj pre mňa, aj keď som sa na osobák cítil, no takýmto spôsobom ho zlepšiť prekonalo všeko očakávanie." 
     

 Atmosféra vybičovala chodcov do krajností a Matejovi Tóthovi veľmi pomohla. "Od 25. kilometra môj brat už začal behať popri trati, pridali sa ďalší, pripomínalo mi to históriu z 98-ho, keď Poliaci hnali vpred legendárneho Korzeniowského, bolo to výnimočné, aj vďaka tomu som bojoval o najvyššie priečky."
      

Aj tréneri prežívali historický úspech Mateja Tótha. "Bolo to intenzívne, veľký zážitok," povedal šéftréner SAZ Martin Pupiš. "Naozaj sme boli svedkami historickej päťdesiatky, fantázia, aj slovenských divákov bolo veľa na trati. Maťo vyzeral od začiatku skvele, išlo nám o medailu, len sme nevedeli, ako to dopadno. Pre mňa bol prekvapením Francúz Diniz a Maťo mal na to, aby už nikoho pred seba nepustil. Máme ešte niekoľko tromfov vo výprave, medaila určite povzbudila a tak verím, že vzácny kov ešte pribudne."
      

Osobný tréner Matej Spišiak takisto prežíval neuveriteľné pocity. "Boli úžasné, vedeli sme, že je fatasticky pripravený, záverečná príprava nám vyšla neuveriteľne. Bol v pohode, no päťdesiatka je zradná, obávali sme sa do poslednej chvíle. Veriť som začal od 36. až 38. kilometra, keď začal sťahovať Rusa."
      

Matej Tóth kilometre ukrajoval rovnomerne a pre trénera Spišiaka bolo kľúčové, aby sa neplašil. "On je však dosť skúsený na to, aby sa odkontroloval. Šieľ veľmi rozumne, odsledoval odstupy a nakoniec sa prepracoval na druhú priečku. Inak také počasie som ešte nezažil, viackrát sme zmokli, no my sme si to užívali, aj so vzrušujúcimi zimomriavkami, od 40. kilometra boli mimoriadne. Tlak na nás sa hrnul z každej strany, Maťo zmenil v októbri trénera, neustále sme počúvali nejaké narážky a ja som rád, že sme to ustáli a že sa takto ukázal. Netreba zabúdať ani na osobáky Dušana Majdána a Martina Tišťana. No a zlatý Diniz, nad jeho výkonom sme krútili hlavou, no treba ho rešpektovať. Pre nás bol dôležitý Maťo, za predchádzajúcim svetovým rekordom zaostal len nepatrne, klobúk dole."
      

Rusi Ryžov a Noskov vystrelili po štarte o 9.00 ako rakety, za nimi Francúz Diniz, a Matej Tóth spolu s Poliakom Sudolom, ku ktorým sa pripojil vlaňajší majster sveta Ír Heffernan, takýto obraz sa naskytol v samom úvode päťdesiatky. Netradične skoro sa štartovné pole roztrhalo a vytvorili skupinky, ktoré sa snažili navodiť pre seba optimálny rytmus krokov. Počasie bolo vlhké, zamračené, trať mokrá od dažďa.
      

Rusi vyžarovali zo seba sebavedomie, taktiež Diniz, ktorý sa k nim pripojil pred 10. km, no aj Matej Tóth. Pôsobil pokojne, rozvážne a presne sa držal taktiky, ktorú si stanovil. Na 10. km viedla dvojica Rusov s Dinizom (medzičas 43:44) o 24 sekúnd (44:08), za nimi pochodovala ďalšia pätica (44:32) s Ukrajincami Hlavanom, Kazaninom, Poliakmi Nowakom, Augustinom a Rusom Jargunkinom. Ďalší Slovák Dušan Majdán bol 27-my (47:17), úplný nováčik Martin Tišťan posledný 34-tý (49:04).
      

Po 10. km sa odhodlal k trháku obhajca titulu Diniz, trpezlivosť stratil aj Heffernan a začal stíhať vedúcu trojicu sám. Spolu si už na chrbát nedýchali ani Rusi, Noskov spomalil a čelo pretekov sa natiahlo. Studený dážď postupne hustol, sprchy na osvieženie chodci nepotrebovali, vysoká vlhkosť však mohla ich organizmy 'zavariť'. Podľa medzičasu na 20. km (1:26:55) bolo zrejmé, že tempo neustáva, dokonca sa zrýchlilo, na 5. mieste Matej Tóth strácal na špičku 44 sekúnd (1:27:39), 25. bol Majdán (1:34:14), 32. Tišťan (1:37:05).
      

Diniz, Ryžov, Heffernan, Noskov vytvorili dve dvojičky na čele a za nimi ako tieň sa držal Matej Tóth. Francúz Diniz dokonca zrýchlil a vytvoril si rýchlo aj náskok. Na 30. km sa slovenská nádej posilnila, Tóth sa posunul na 4. miesto (2:10:51) za Ryžova (2:09:14), Diniza (2:09:20), na tretieho Noskova (2:10:48) strácal len tri sekundy. Ryžov tempo 'nakopol' a zrodil sa ďalší chvíľu trvajúci trhák, do cieľa však bolo ešte stále ďaleko. Ku koncu pretekov prestalo pršať, zasvietilo slnko a akoby vlialo energiu Dinizovi. Na 36. km opäť nastúpil a skúsil sa od Ryžova nadobro odpútať, napokon sa ukázalo, že to bol únik rozhodujúci. To však už Matej Tóth pochodoval tretí spolu s Noskovom a vyzeral neustále dobre.
      

Záverečných 10 km začali ukrajovať chodci na čele v poradí Diniz 2:51:12, Ryžov 2:51:51 a Tóth 2:53:42, Noskov už na slovenského chodca strácal päť sekúnd. Pred 36. km sa prehnal Tóth cez unaveného Rusa Ryžova a bolo jasné, že sa zrodí jeho najväčší úspech v kariére. Len jediný chodec bol od neho lepší, tridsaťšesťročný Diniz sa v cieli radoval už z tretieho zlata na ME, po triumfoch v rokoch 2006 a 2010. Záverečné metre si užíval, aj s malou francúzskou vlajkou v ruke. Aj strieborný Tóth sa vyžaroval eufóriu a 'obliekol' sa do oveľa väčšej zástavy ako Diniz, slovenskej.
      

Doteraz v histórii samostatnej slovenskej atletiky sa nazbierali tri medaily, po zlate kladivára Charfreitaga v Barcelone'10, striebre kladivárky Hrašnovej v Helsinkách'12 pridal ďalšie striebro Matej Tóth. Vo svojej piatej päťdesiatke v kariére na vrcholnom podujatí zverenec Mateja Spišiaka v Dukle Banská Bystrica konečne prenikol na medailový stupeň, na OH'2012 v Londýne bol siedmy, vlani na MS v Moskve piaty a teraz na ME bronzový. Čas Mateja Tótha 3:36:21 sa zaradil v historických svetových tabuľkách na 10. miesto, od ME v Zürichu v nich ako maják svieti výkon Diniza 3:32:33, keď predchádzajúcu métu Rusa Nižegorodova (11. mája 2008 v ruských Čeboksaroch 3:34:14) prekonal až o 1:41 min.
      

Osobný rekord si výrazne zlepšil o vyše štyri minúty aj na 19. mieste Dušan Majdán na 3:53:26 a do cieľa s vypätím všetkých síl došiel nováčik Martin Tišťan, taktiež v osobnom maxime 4:06:11, keď svoju hrancu možností zlepšil o takmer dve minúty.
      

Medzi tými, čo 50 km nedokončili a vzdali sa, boli aj Ír Heffernan a Poliak Sudol, doevdna došlo do cieľa 26 chdocov, päť sa vzdalo, troch diskvalifikovali.
      

Výsledky      

muži      

50 km chôdza: 1. Diniz (Fr.) 3:32:33, 2. Matej Tóth (SR) 3:36:21, 3. Noskov 3:37:41, 4. Ryžov (obaja Rus.) 3:39:07, 5. Banzeruk 3:44:49, 6. Hlavan (obaja Ukr.) 3:45:08, 7. De Luca (Tal.) 3:45:25, 8. Garcia (Špan.) 3:45:41, 9. Augustyn (Poľ.) 3:48:15, 10. Ibanez (Švéd.) 3:48:42, ...19. Dušan Majdán 3:53:26, 24. Martin Tišťan (obaja SR) 4:06:11

Vizitka Mateja Tótha

Narodený: 12. februára 1983 v Nitre 
Výška a hmotnosť: 185 cm / 72 kg 
Stav: ženatý, dcéry Emma (7), Nina (5) 
Klub: VŠC Dukla Banská Bystrica, bydlisko: Banská Bystrica 
Disciplíny: chôdza na 20 km a chôdza na 50 km 
Osobné rekordy: 1:19:48 (20 km, Dudince 2014) a 3:36:21 (50 km, Zürich 2014) 
Úspechy: 2. miesto na 50 km na ME 2014 v Zürichu, 5. miesto na 50 km na MS 2013 v Moskve, 7. miesto na 50 km na OH 2012 v Londýne, 1. miesto na 50 km na pretekoch Svetového pohára 2010 v Chihuahui (Mex.), 10. miesto na 50 km na MS 2009 v Berlíne, 9. miesto na 20 km na MS 2009 v Berlíne, 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu a 6. miesto na ME 2010 v Barcelone 
Doterajší tréneri: Peter Mečiar (1996 - 2002), Juraj Benčík (2002 - 2013), Matej Spišiak 2013 - ???) 
Chodecké vzory: Jozef Pribilinec a Robert Korzeniowski 
Športový cieľ: medaila z olympijských hier 
Športové krédo: Atletika mi nevzala nič, ale dala mi všetko, čím som. 
Obľúbené tréningové miesta: hrádza rieky Nitra, Livigno (Tal.), St. Moritz (Švaj.) 
Možné zamestnanie po skončení kariéry: športová žurnalistika