BRATISLAVA – Mučenie je od dávnych čias až dodnes obľúbeným spôsobom, ako z ľudí dostať tajné informácie, či prosto len kruto trestať. Civilizovaná spoločnosť sa tvári ako vyspelejšia a „lepšia“ ako kedysi, no až tak veľa sa nezmenilo. Ľudstvo urobilo veľký technologický skok ale tiež vynašlo nové spôsoby, ako spôsobovať neskutočné utrpenie.
Spánková deprivácia spočíva v nedostatku spánku. Dôsledkom je, že človek sa nedokáže na nič sústrediť a neskôr začne trpieť halucináciami a paranojou. V posledných štádiách je už absolútne neschopný premýšľať. Táto mučiaca technika sa môže javiť ako bezbolestná, nakoľko človek nie je fyzicky udieraný, avšak dôsledky sú horšie ako akákoľvek bitka. Obeti je bránené zaspať čo najdhlšie. Neskôr má dovolené krátko si zdriemnuť. Väznitelia obeť potom budia a nútia vypovedať. Spánková deprivácia sa v praxi ukázala ako pomerne neúčinná, pretože obeť je po dlhom čase bez spánku veľmi dezorientovaná, neposkytuje pravdivé informácie a blúzni.
Mučenie chladom je rozšírené prevažne v USA. Väzeň je zavretý do extrémne klimatizovanej miestnosti. Nízka teplota spôsobuje väzňovi neznesiteľnú bolesť celého tela, neovladateľnú triašku a tiky. Takéto mučenie telo vydrží bez trvalých zdravotných následkov niekoľko hodín. Ukázalo sa ako veľmi účinné.
Biela izba. O Bielej izbe sme písali dávnejšie. V súčasnosti sa považuje za viacmenej najhoršiu formu mučenia. Ide o psychické a mentálne týranie. Obeť je zamknutá v čisto bielej miestnosti, má na sebe biely odev, dostáva výlučne biele jedlo (ryža) a jediný zvuk, ktorý počuje je on sám. Biela izba je tiež zvukotesná. Väzeň je absolútne izolovaný. Nastáva zmyslová deprivácia, čo je to najhoršie, čo môže človeka stretnúť. Obeť tu môže zošalieť a následky sú trvalé, väčšinou sa už nedokáže zaradiť do bežného života.
Stoj v drepe je výrazne fyzicky nepríjemná forma mučenia. Sami isto viete, aké je náročné čupieť len chvíľu. Stoj v drepe je celosvetovo rozšírený, no najviac v Číne. Človeku sú zvazané ruky aj nohy a je zafixovaný do polohy, v ktorej musí neustále stáť v drepe. Nohy sú po niekoľkých hodinách úplne znecitlivené a hrozná bolesť sa obeti rozšíri do celého tela. Počas nekonečného drepu je obeti tiež odopieraná voda, jedlo i spánok.
Znásilnenie psom. Znásilnenie je hrozné samo o sebe. Človek však aj toto zverstvo povýšil na novú úroveň. Tyrani pošlú na obeť trénovaného psa, ktorý ju znásilní. Zmienky o jej využití sú zaznamenané v súvislosti s vypočúvaním žien po páde Pinochetovho režimuv Chile. Cudzie nie sú ani v Afganistane.
Mučiť sa dá aj hudbou. Táto technika sa spopularizovala v druhej polovici 20.storočia. Obeť zavrú do tmavej miestnosti so sluchátkami na ušiach, ruky má spútané aby si ich nemohla dať dole. Potom jej púšťajú jednu pesníčku dookola aj 30 hodín s extrémnou hlasitosťou. Mozog to vážne zasiahne a zmysly sa otupujú. Obeť prezradí všetko, len aby to nemusela zažiť znova. Túto techniku využívajú v FBI, CIA, Rusku, Iraku, Iráne či Grécku.
Pri mučení jedlom človeku strčia cez hrdlo až do žalúdku asi polmetrovú hadičku, pomocou ktorej ho kŕmia proti jeho vôli. Na natlačení enormného množstva jedla je obeť ešte niekoľko hodín pripútaná, aby jedlo nemôhla vyvrátiť ale strávila ho. Táto technika využíva skôr pri väzňoch, ktorí držia protestnú hladovku.
Mučenie cibuľou je pomerne nezvyčajné. Väčšina ľudí si možno pomyslí, že je týraná vždy, keď krája cibuľu so slzami v očiach, no toto je o niečo horšie. Cibuľové mučenie objavili len nedávno v Dominikánskej republike a využívajú ho i mexické drogové kartely. Obeti je cez hlavu prehodené vrece naplnené nakrájanou cibuľou, čo spôsobuje príšerné utrpenie. V niektorých prípadoch dokonca vkladajú cibuľu aj do análneho otvoru.
Simulované topenie sa objavilo už v 14. storočí počas španielskej invizície, no zachovalo sa až dodnes. Väzeň je tu pripútaný v ležmej polohe, na hlavu mu dajú vrece a lejú mu do tváre litre vody. Dýchanie je takto výrazne oobmedzené a dochádza k topeniu, aj keď je človek v podstate na suchu. Túto krutosť páchali napríklad Američania v Guantaname.
Mučenie bambusom sa vyvinulo v 19. storočí v južnej časti Ázie. Pri tejto technike je obeť priviazaná nad mladý bambusový výhonok, ktorý oproti iným rastlinám rastie veľmi rýchlo - za 24 hodín o desiatky centimetrov. Ostrý výhonok sa takto postupne prediera celým ľudským telom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies