BRUSEL - Slovensko sa musí popasovať so zlepšovaním mediálnej gramotnosti svojich obyvateľov, aby dokázali lepšie odlišovať fakty od neprávd. Uviedla to ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre kultúru v Bruseli.
Prioritou ministerských rokovaní bol boj proti šíreniu dezinformácií v online prostredí, najmä s ohľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať koncom mája 2019.
Ministri museli brať ohľad na skutočnosť, že jedna vec je neúmyselné šírenie dezinformácií a niečo celkom iné je úmyselné ovplyvňovanie demokratických procesov a slobôd.
O tejto téme budú diskutovať aj ministri zahraničných vecí EÚ počas svojho decembrového zasadnutia v Bruseli, čím členské štáty plnia úlohy vytýčené počas júnového summitu EÚ.
"Najdôležitejšie je rozoznať fakt a nepravdu. To bol hlavný dôvod dnešných rokovaní," uviedla ministerka s odkazom na tému, ktorá je v EÚ čoraz dôležitejšia. V pondelok boli zverejnené výsledky prieskum Eurobarometra, podľa ktorých sa až 61 percent občanov EÚ obáva toho, že do eurovolieb zasiahnu dezinformačné kampane, zneužívanie údajov a kybernetické útoky.
SR prijala dokument na boj proti hybridným hrozbám
Laššáková zdôraznila, že z pohľadu Slovenska je najdôležitejšia úloha pozdvihnúť mediálnu gramotnosť a zamerať sa najmä na deti a mládež v stredoškolskom veku. Upozornila, že ignorovať nemožno ani seniorov, lebo v súčasnosti už čoraz viac starších ľudí používa internet a bolo by dobré, keby aj oni dokázali rozlíšiť zdroj informácií a odlíšili fakty od neprávd.
Pripomenula, že v Bruseli informovala o tom, že na Slovensku jej rezort v spolupráci s ministerstvom školstva pripravuje dokument, ktorý sa zameria na mediálnu gramotnosť detí.
Laššáková uviedla, že sa jej páči model, ktorý platí v Bavorsku, kde žiaci po maturite dostanú aj takzvaný "mediálny preukaz", ktorý je dôkazom toho, že absolvovali nejaké školenia v tejto oblasti a sú mediálne gramotní. Ako však priznala, nevie, ako by na takýto návrh reagovala slovenská verejnosť.
Mediálne vzdelávanie verejnosti by podľa nej mohlo mať podobu online kurzov a tiež aj samostatných kurzov za prítomnosti odborníkov, ktorí sa v tejto téme vyznajú a ktorí dokážu osloviť akúkoľvek vekovú skupinu.
Laššáková upozornila, že je potrebné čo najskôr začať pracovať so slovenskými novinármi v snahe zabrániť šíreniu rôznych dezinformácií pred nadchádzajúcimi eurovoľbami.
Už začiatkom decembra by sa mal dostať do obehu dokument, ktorý vypracuje špeciálna pracovná skupina zostavená z predstaviteľov novinárskej obce, vydavateľov a zástupcov prokuratúry.
Na otázku, nakoľko je na Slovensku kritická situácia v oblasti šírenia dezinformácií, Laššáková uviedla, že príslušné pozorovania prebiehajú.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies