LONDÝN - Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes pred novinármi v Londýne vyhlásil, že bude nasledovať ešte silnejšia reakcia, ak Rusko bude naďalej stupňovať napätie na Ukrajine a ohrozovať jej obyvateľov. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
21:17 - Experti RE potvrdili nezákonnosť referenda na Kryme
Experti Rady Európy (RE) na ústavné právo potvrdili, že referendum o odtrhnutí sa ukrajinského Krymu a jeho pripojení k Rusku bude protiústavné. Deň pred hlasovaním o tom informovala tlačová agentúra Interfax-Ukrajina, ktorá na svojom internetovom portáli cituje vyjadrenie riaditeľa komunikačného odboru RE Daniela Höltgena. Členovia takzvanej Benátskej komisie sa podľa neho zhodli na odmietavom stanovisku, ktoré by mali definitívne schváliť 21. marca. Höltgen pritom parafrázoval slová rakúskeho ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza, že "navrhované referendum na Kryme nie je demokratické a nie je v súlade s ukrajinskou ústavou".
Preskúmanie zákonnosti referenda na Kryme poradným orgánom RE oznámil počas pondelňajšej návštevy Kyjeva jej generálny tajomník Thorbjorn Jagland. Benátska komisia by mala podľa Jaglanda pripraviť v danej veci "odborný posudok", celoeurópska organizácia je však pripravená Ukrajine pomôcť aj pri vyšetrovaní predošlého krviprelievania v Kyjeve, a to prostredníctvom dohľadu "medzinárodnej rady expertov". Očakáva sa, že na zasadnutí komisie v Benátkach naplánovanom na 21. a 22. marca sa zúčastní ukrajinský minister spravodlivosti Pavlo Petrenko.
19:04 - Kvôli Ukrajine nebude studená vojna, myslí si Putinov hovorca
V súvislosti s dianím na Ukrajine nebude studená vojna, povedal dnes podľa agentúry Reuters Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Z celej duše dúfame, že my i naši partneri máme dostatok politickej múdrosti, zmyslu pre politickú realitu na to, aby sme sa vyhli ešte hlbšej konfrontácii - politickej alebo inej - kvôli Ukrajine," povedal Peskov v rozhovore pre televíznu stanicu Ren-TV.
Rusko a Západ sú podľa neho navzájom od seba ekonomicky závislé. Vyslovil tak kritiku na adresu ekonómov, ktorí tvrdia, že Rusko je schopné samoizolácie. "To by bolo nelogické, nerealistické a absurdné v súčasnej dobe, v čase globalizácie, v ére absolútnej vzájomnej ekonomickej závislosti," podotkol Peskov.
"Naším záujmom je rozvíjanie spolupráce, a nechceli by sme, aby to, čo sa deje na Ukrajine, prinieslo opačný efekt," dodal Putinov hovorca.
18:50 - Rusko vysiela vojakov už aj mimo Krymu, Kyjev protestuje
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo "prepadový" oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Podľa vyhlásenia zverejneného na stránke rezortu Rusi obsadili dedinu Strilkove, kde zaznamenali prítomnosť 80 vojakov, štyroch vrtuľníkov a troch "obrnených bojových strojov". Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu a vyhradzuje si právo na "použitie všetkých nevyhnutných prostriedkov", aby ju odrazil. O prvom prípade nasadenia ruského vojska na Ukrajine mimo územia Krymu medzitým informovali viaceré domáce i zahraničné médiá. Vojaci sa údajne zmocnili plynárenského zariadenia neďaleko severnej hranice Krymu, zatiaľ čo ukrajinské ministerstvo obrany hlási zmarenie pokusu ruskej armády vstúpiť do Chersonskej oblasti z Krymského polostrova cez úzky pás pevniny známy ako Arbatská kosa.
17:00 - Ruské jednotky obsadili stanicu zemného plynu mimo Krymu
Ruské jednotky obsadili distribučnú stanicu zemného plynu v blízkosti Krymu. Podľa agentúry Reuters to uviedol hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Oleh Slobodjan.
Dnešná akcia ruských jednotiek je podľa všetkého ich prvým pohybom mimo Krymu, ktorý majú ruské sily pod kontrolou od konca minulého mesiaca.
Slobodjan pre AP uviedol, že stanicu v obci Strelkova obsadil dnes kontingent zhruba 120 ruských vojakov. Ukrajinské ministerstvo obrany predtým informovalo, že armáda pokus o ruské vniknutie na úzky pás ukrajinského územia priliehajúceho ku Krymu odrazila. Podľa Slobodjana je však táto informácia neaktuálna.
Agentúra Reuters medzitým informovala, že ukrajinský parlament v Kyjeve odhlasoval dnes dočasné odobratie právomocí krymským zákonodarcom, teda poslancom krymského parlamentu, ktorý organizuje nedeľňajšie referendum a podporuje pripojenie Krymu k Rusku.
Na kyjevskom Námestí nezávislosti - Majdane - stovky ľudí skandovali heslá ako "Krym je Ukrajina!" či "Obyvatelia Krymu, podporujeme vás!", píše Reuters.
16:37 - Rusko vetovalo návrh rezolúcie o kríze na Kryme
Rusko vetovalo dnes na pôde Bezpečnostnej rady OSN Spojenými štátmi navrhovanú rezolúciu o kríze na Kryme. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
V texte návrhu rezolúcie sa nachádzala výzva všetkým štátom, aby neuznali výsledky nedeľňajšieho referenda, v ktorom môžu voliči rozhodnúť o prípadnom pripojení polostrova k Rusku, alebo jeho zotrvaní ako súčasť Ukrajiny.
Veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin počas dnešného osobitného zasadania BR OSN podľa očakávania hlasoval proti návrhu rezolúcie z dielne USA a zablokoval ho napriek tomu, že zaň hlasovalo 13 z 15 členských štátov, píše DPA. Čína sa hlasovania zdržala.
Krymskí voliči sa budú v referende vyjadrovať k dvom otázkam: či sa Krymský polostrov má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie, alebo či sa má obnoviť účinnosť ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny.
V súlade s ústavou z roku 1992 je krymská republika súčasťou Ukrajiny a svoje vzťahy s ňou reguluje prostredníctvom dohovorov a zmlúv.
Otázky, ktoré sú predmetom referenda, budú považované za odobrené v prípade kladnej odpovede viac ako 50 percent zúčastnených voličov.
16:20 - Ruskí demonštranti vyšli do ulíc Moskvy proti okupácii Krymu
Desaťtisíce ľudí sa zhromaždili dnes v centre Moskvy na najväčšej protivládnej demonštrácii od roku 2012, informovala agentúra AP. Protestovali proti nedeľňajšiemu Kremľom podporovanému referendu na Kryme, v ktorom majú voliči rozhodnúť o jeho oddelení či zotrvaní v rámci Ukrajiny.
Demonštranti pochodujúci ulicami ruskej metropoly mávali ruskými i ukrajinskými vlajkami. Opoziční aktivisti vrátane dvoch členiek ruskej punkovej skupiny Pussy Riot z tribúny skandovali heslá ako "Povedzte nie vojne!" či "Putin, choď preč!".
Neďaleko miesta protivládnej demonštrácie v blízkosti Kremľa na Červenom sa zišlo niekoľko tisíc ľudí v červených kostýmoch, ktorí pochodom vyjadrili podporu pre ruskú intervenciu na Kryme, píše AP.
16:09 - Armáda odrazila pokus ruských jednotiek vstúpiť na územie krajiny
Ukrajinská armáda nasadila dnes bojové lietadlo a parašutistov v rámci snahy odraziť pokus ruských jednotiek vstúpiť časť územia patriaceho do regiónu susediaceho s Krymom. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.
"Jednotky ozbrojených síl Ukrajiny dnes... odrazili pokus príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie vstúpiť na územie regiónu Chersonskej oblasti," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré dodalo, že pokus bol "okamžite odrazený".
Ukrajinský rezort obrany ďalej spresnil, že armáda do akcie nasadila bojové lietadlo, pozemné jednotky a leteckú jednotku.
Oblasť, kde sa údajne pokúsili vstúpiť ruské jednotky, je dlhý pás územia, ktorý sa rozprestiera paralelne pozdĺž východnej časti ukrajinského polostrova Krym. Krym je v súčasnosti pod kontrolou ruských síl, pripomína Reuters.
11:29 - Stúpenci Ukrajiny dúfajú, že chystaná rezolúcia BR OSN povedie k izolácii Ruska
Stúpenci územnej celistvosti Ukrajiny dúfajú, že dnešné hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN bude demonštrovať silu opozície voči ruskému obsadeniu a prípadnej anexii Krymského polostrova.
Rezolúcia, o ktorej bude hlasovať BR OSN, by mala potvrdiť podporu územnej celistvosti Ukrajiny a deklarovať, že nedeľňajšie referendum o tom, či sa má Krym stať súčasťou Ruska, "nemá žiadnu platnosť a nemôže byť základnom pre akúkoľvek zmenu štatútu Krymu", informovala agentúra Associated Press.
Stúpenci deklarácie presadzovanej USA predpokladajú, že ju bude takmer istotne vetovať Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady. Podľa americkej veľvyslankyne pri OSN Samanthy Powerovej je však cieľom rezolúcie "ukázať Rusku rozsah jeho izolácie", ak bude pokračovať vo svojom konfrontačnom postoji.
Stúpenci územnej celistvosti Ukrajiny sú si podľa agentúry AP istí, že za deklaráciu bude hlasovať 13 z 15 členov BR OSN a dúfajú, že Čína, ktorá je blízkym spojencom Ruska, sa zdrží hlasovania a nebude ju vetovať spolu s ním.
Návrh rezolúcie potvrdzuje záväzok BR OSN vo vzťahu k "zvrchovanosti, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc". Vyzýva tiež všetky strany, "aby sa ihneď venovali pokojnému riešeniu tohto sporu prostredníctvom priameho politického dialógu" a aby chránili práva menšín na Ukrajine.
Čína je veľmi citlivá k otázke územnej celistvosti vzhľadom na Tibet a ďalšie svoje nepokojné oblasti a čínsky veľvyslanec pri OSN Liou Ťie-i vo štvrtok zdôraznil, že Peking podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a je proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí iných krajín.
BR OSN sa zišla k Ukrajine už šesťkrát za necelé dva týždne, vzhľadom na ruské právo veta však nebola schopná prijať žiadne rozhodnutie. K zrušeniu krymského referenda neviedlo ani piatkové šesť hodín trvajúce rokovanie amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerry s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v Londýne.
Lavrov povedal, že Moskva až do spomínaného referenda neprijme žiadne rozhodnutie vo veci budúcnosti Krymu. Podľa slov Kerryho je však výsledok referenda vopred jasný. Šéf americkej diplomacie súčasne vyzval parlament Ruskej federácie, aby neschválil žiadosť Krymu o pripojení sa k Rusku.
09:53 - Biden v pondelok odcestuje do Európy, navštívi Poľsko a Pobaltie
Viceprezident USA Joe Biden zavíta na budúci týždeň do Poľska a Litvy, kde sa stretne s lídrami oboch krajín, ako aj s prezidentmi Estónska a Lotyšska, aby ich ubezpečil o obranných záväzkoch v rámci NATO, informoval dnes washingtonský Biely dom.
Biden sa stretne s poľským prezidentom Bronislawom Komorowským a premiérom Donaldom Tuskom, ako aj s prezidentami Estónska, Litvy a Lotyšska: Toomasom Hendrikom Ilvesom, Daliou Grybauskaite a Andrisom Berzinšom, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu. Schôdzky sa uskutočnia vo Varšave a Vilniuse.
Počas svojich stretnutí bude Biden s partnermi konzultovať kroky na podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, deklaruje aj spoločné záväzky v oblasti obrany vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy a potvrdí trvalú podporu pre "všetkých našich spojencov a partnerov v Európe," uviedol Biely dom.
Bidenova cesta je súčasťou úsilia USA vyvinúť tlak na Rusko kvôli jeho vojenskej intervencii na Kryme, ktorá vyvoláva vo svete veľké obavy.
Americký viceprezident do Európy odcestuje v pondelok, deň po tom, ako sa v Autonómnej republike Krym na juhu Ukrajiny uskutoční referendum o jej ďalšom štatúte. Americká diplomacia oznámila, že plebiscit by sa nemal uskutočniť.
Viceprezident USA Joe Biden
08:48 - Aksionov vyzval aj ďalšie oblasti Ukrajiny, aby hlasovali o pripojení sa k Rusku
Predseda vlády Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksionov vyzval dnes na tlačovej konferencii v Simferopole aj ďalšie rusky hovoriace oblasti, hlavne na východe Ukrajiny, aby usporiadali referendá o pripojení sa k Ruskej federácii.
Podľa jeho slov nebude trvať proces pričlenenia sa polostrova Krym k Rusku viac ako rok. Ak sa aj v spomínaných oblastiach nájde dosť ľudí, ktorí podporia pripojenie sa k Ruskej federácii, potom tam budú musieť vypísať plebiscity, zdôraznil. Súčasne poznamenal, že nové kyjevské vedenie bude s východom krajiny zaobchádzať zle.
Na margo príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl umiestnených na Kryme Aksionov vyhlásil, že "môžu prejsť k nám alebo odísť", ich základne sa stanú majetkom Krymskej autonómnej republiky.
8:45 - Incident medzi proruskými aktivistami a Pravým sektorom si vyžiadal dve obete
Najmenej dve obete na životoch a piatich ranených si v noci nadnes v Charkove na východe Ukrajiny vyžiadal útok proruských aktivistov na sídlo organizácií Osveta a Patrioti Ukrajiny, v ktorom sa pred nimi zabarikádovali príslušníci miestnej bunky pravicového radikálneho hnutia Pravý sektor. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Incident podľa všetkého spôsobili opäť proruskí aktivisti, ktorí vyvolali konflikt a potom si ako posily privolali príslušníkov hnutia Odpor.
Agentúra UNIAN spresnila, že proruskí aktivisti prenikli do kancelárií, ničili tam zariadenie a napokon všetko podpálili. Z objektu sa ozývala streľba.
Podľa vyjadrenia jedného z novinárov privolaná polícia ani hasiči nezasahovali. "Všetko, čo sa deje, sa podobá na scenár," dodal novinár.
Na miesto incidentu prišiel gubernátor Charkovskej oblasti Ihor Baluta, ktorý uviedol, že útok "bol dobre pripravenou provokáciou proruských aktivistov".
08:43 Rusko obvinilo Ukrajinu z elektronického útoku na svoje družice
Rusko v noci nadnes informovalo, že na západnej časti Ukrajiny zaregistrovalo pokus o elektronický útok na ruské družice určené na šírenie televízneho signálu.
Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva spojov, ktoré uviedlo, že "každý, kto o niečom takom rozhodne, by sa mal zamyslieť aj nad dôsledkami".
Ako pripomína agentúra UNIAN, ukrajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie 11. marca požiadala poskytovateľov internetových služieb, aby do 19.00 h toho istého dňa prestali šíriť signál piatich ruských televízií: Vesti, Rossija 24, Prvý kanál, RTR Planeta a NTV - Mir.
07:11 - Americké ministerstvo obrany v noci nadnes poprelo správy, že nad Krymom bolo znefunkčnené a neskôr zadržané americké bezpilotné lietadlo. "Táto správa nie je pravdivá," uviedol v noci nadnes pre agentúru DPA hovorca Pentagónu. Bezpilotné lietadlo odhalili nad Krymským polostrovom, informoval v piatok ruský štátny zbrojársky koncern Rostec i agentúra Interfax.
Stroj, ktorý bol vraj zo zeme prakticky neviditeľný, zaregistrovali vo výške asi 4000 metrov. Vďaka ruskému systému Avtobaza sa podarilo prerušiť spojenie medzi lietadlom a americkou riadiacou centrálou.
Bezpilotné lietadlo následne núdzovo pristálo a takmer nepoškodené sa ocitlo v rukách príslušníkov krymskej domobrany, informovali moskovské zdroje. Podľa identifikačného čísla patrí stroj k prieskumnému útvaru amerických ozbrojených síl, umiestnenému v Bavorsku.
07:07 - EÚ je pripravená podpísať politickú časť asociačnej zmluvy s Ukrajinou na summite 21. marca, uviedol v noci nadnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.
Spresnil, že sa na tom s prezidentom EÚ Hermanom Van Rompuy dohodli v telefonickom rozhovore. Podpísanie politickej časti zmluvy sa uskutoční v rámci summitu. Dodal, že ekonomická časť zmluvy bude podpísaná tiež, ale v neskoršom termíne, pretože tomu musí predchádzať ešte séria dodatočných konzultácií. Cieľom týchto rokovaní je nájsť spôsob, ako predísť stratám v podnikoch orientovaných na Rusko.
Vo svojom vyhlásení Jaceňuk zdôraznil, že EÚ je pripravená posúdiť aj prijatie jednostranného opatrenia, na základe ktorého by sa ukrajinské výrobky dostali na trh členských štátov EÚ. Podľa Jaceňuka by tak ukrajinská ekonomika a podnikatelia získali dodatočných 400 miliónov dolárov.
Na ruských partnerov sa Jaceňuk opäť obrátil s prosbou vrátiť sa k rokovaniam a začať budovať "skutočne partnerské vzťahy". "Potrebujeme (s Ruskom) partnerské vzťahy a podali sme mu ruku. Rusko poslalo tanky, delostrelectvo a zbrane. Veríme, že táto dramatická kríza nie je v ukrajinsko-ruských vzťahoch, ale ide o krízu globálnej bezpečnosti vyvolanú ruskou agresiou, ktorá bude zastavená" dodal Jaceňuk.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej dohody zablokuje dovoz ukrajinských výrobkov do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.
Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich možnosti občanov protestovať. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.
Mohutné protivládne nepokoje v Kyjeve vypukli znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým na sebaobranu vydali aj ostrú muníciu.
Výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004.
Krátko nato však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
Situácia sa krátko na to skomplikovala na Kryme, ktorého proruská vláda odmietla uznať legitimitu nového ukrajinského vedenia a obrátila sa na Moskvu so žiadosťou o pomoc a ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva.
Ruský prezident Vladimir Putin vzápätí 1. marca požiadal Radu federácie, hornú komoru ruského parlamentu, o súhlas na vyslanie ruských jednotiek na Ukrajinu.
Senátori jeho žiadosť podporili, ale Putin to zatiaľ nevyužil a vojská na Krym nevyslal. O rusky hovoriacich vojakoch, ktorí sa po Kryme pohybujú v uniformách bez rozlišovacích znakov, sú vybavení najmodernejšou ruskou technikou a presúvajú sa autami s ruskými ŠPZ, tvrdí, že ide o oddiely miestnej domobrany.
V nedeľu sa v krymskej autonómnej republike uskutoční referendum o jeho štatúte, resp. o pripojení k subjektom Ruskej federácie, ktoré kyjevská vláda ani vlády západných štátov nepovažujú za legitímne.
07:03 - Ukrajinská polícia dnes v meste Doneck na východe krajiny nedovolila skupine proruských aktivistov, aby prenikli do budovy miestneho súdu a zabránili sudcom rokovať o žiadosti na zákaz demonštrácií v centre mesta počas tohto víkendu.
Cieľom plánovaných demonštrácií bolo podporiť referendum o štatúte Krymu. Usporiadať ich chcelo viacero spoločenských organizácií, ktoré na úradoch podali príslušné žiadosti.
Vzhľadom na tragické udalosti zo štvrtka, keď dve zhromaždenia odporcov a prívržencov zachovania Ukrajiny v jej súčasných hraniciach prerástli do masovej bitky s jednou obeťou a desiatkami zranených, sa donecká radnica okamžite obrátila na súd a požiadala ho, aby víkendové mítingy zakázal.
Nový guvernér Doneckej oblasti Serhij Taruta dnes vyslovil podozrenie, že za násilnosťami medzi príslušníkmi znepriatelených táborov v Donecku je Rusko. S odvolaním sa na políciu spresnil, že v dave ľudí, ktorý sa zišiel na námestí v Donecku, bolo veľa takých, čo "neboli z Ukrajiny".
Taruta sa tak nepriamo zmienil o Rusku a obvineniach na jeho adresu zo strany ukrajinského vedenia, ktoré tvrdí, že Moskva do miest na východe Ukrajiny vysiela ozbrojencov, aby tam vyvolávali násilnosti. Taruta súčasne Moskvu obvinil, že udalosti v Donecku prekrúca. V súvislosti s udalosťami v Donecku dnes ruské MZV obvinilo ukrajinskú vládu, že nekontroluje situáciu v krajine. Vzhľadom na to Moskva oznámila, že si vyhradzuje právo chrániť svojich krajanov na Ukrajine, uviedol rezort ruskej diplomacie.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes informoval, že na prípade masovej bitky v Donecku pracuje šesť tímov vyšetrovateľov, ktorým sa už podarilo zistiť totožnosť vraha, známeho aj pod prezývkou Kat. Polícia po ňom vyhlásila pátranie.
Avakov súčasne priznal, že polícia v kritickej situácii postupovala neadekvátne a v súvislosti s tým avizoval personálne zmeny. Obeťou štvrtkových nepokojov v Donecku je tlačový tajomník miestnej pobočky strany Sloboda Dmytro Čerňavskyj, ktorý podľahol zraneniu nožom.
06:56 - Takmer 70 pozorovateľov z 23 krajín potvrdilo účasť na monitoringu priebehu referenda ohláseného na nedeľu, v ktorom budú občania Krymu hlasovať o prípadnom pripojení sa polostrova k Ruskej federácii.
V Simferopole o tom dnes večer informoval predseda republikovej komisie pre prípravu a realizáciu plebiscitu Michail Malyšev, píše tlačová agentúra UNIAN. Podľa Malyševových slov by sa v úlohe zahraničných pozorovateľov mali na referende zúčastniť občania Belgicka, Bulharska, Cypru, Číny, ČR, Fínska, Francúzska, Grécka, Izraela, Lotyšska, Maďarska, Moldavska, Mongolska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Ruskej federácie, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska a USA.
06: 53 - Situáciu na Ukrajine mnohí prirovnávajú k Abcházsku, Južnému Osetsku či Kosovu. Podľa šéfa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu Ukrajina je úplne iný prípad.
"Po druhej svetovej vojne ešte nikdy v medzinárodných vzťahoch nedošlo k anexii časti cudzej krajiny. A tu nejde o to, že Krym bude teraz nezávislý, alebo že Doneck bude nezávislý, Charkov bude nezávislý. Tu ide o okupáciu, ide o priamu vojenskú agresiu a na agresiu sa musí odpovedať tak isto agresiou," uviedol dnes Duleba počas protestného zhromaždenia pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Bratislave.
Ako dodal analytik, vrátiť sa k rokovaniam bude možné iba za predpokladu, že bude politická vôľa. "Ale keď agresor nebude cítiť žiadnu prekážku, žiadnu odpoveď, tak bude v agresii pokračovať," zdôraznil analytik.
Duleba očakáva, že počas víkendu môže prísť na Ukrajine k vojenskému konfliktu. Poukazuje pritom na dnešné udalosti v Donecku, kde došlo k stretom a niekoľko ľudí pri nich zahynulo. V tejto súvislosti pripomenul vyjadrenie ruskej strany o neschopnosti ukrajinskej vlády kontrolovať situáciu vo svojej krajine, ako aj vyhlásenie Ruska, že si vyhradzuje právo chrániť svojich krajanov. Duleba pripúšťa inváziu do Ukrajiny, ktorá by zrejme spustila vojenský konflikt. Verí, že k nemu nedôjde, ale je to podľa neho reálny scenár. "S veľkou ľútosťou musím konštatovať, že nič dobré očakávať nemôžeme. Svet sa zásadne zmení. Postihne to všetkých," dodal.
Na proteste pred veľvyslanectvom sa zúčastnilo približne 50 ľudí, prišlo aj viacero osobností z politického a spoločenského života, medzi nimi aj expremiérka Iveta Radičová.
06:30 - Podľa agentúry dnes Moskva dopravila ďalších vojakov a obrnené vozidlá na Krym a zopakovala svoju hrozbu, že napadne ďalšie časti Ukrajiny v reakcii na štvrtkové nočné násilie v meste Doneck. Vyhrážala sa aj napriek požiadavkám Západu, aby stiahla svoje ozbrojené sily.
Kerry sa dnes stretol v Londýne na šesťhodinových "otvorených a úprimných" rozhovoroch s ruským partnerom Sergejom Lavrovom - bol to posledný zúfalý pokus ukončiť krízu na Ukrajine ešte pred nedeľňajším referendom o odtrhnutí Krymu a jeho prípadnom pripojení k Rusku.
Šéf americkej diplomacie informoval novinárov o obsahu rozhovorov. Lavrova podľa svojich slov upozornil, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo neuznajú výsledok referenda na Kryme.
Kerry tiež oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin nie je do referenda ochotný urobiť už žiadne rozhodnutie o Kryme.
"Ak Rusko podnikne nejaké akcie, ktoré zvýšia napätie alebo ohrozia ukrajinských obyvateľov, potom je jasné, že si dovolíme ešte silnejšie reakciu a Rusko zaplatí," povedal Kerry novinárom po stretnutí.
Americký minister podľa svojich slov dnes tiež v Londýne požiadal Rusko o vysvetlenie, prečo rozmiestnilo svojich vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou. Lavrovovi povedal, že okrem nedeľného referenda na Kryme vyvolávajú obavy aj tieto presuny ruskej armády. "Sme hlboko znepokojení veľkými presunmi ruských síl na Kryme a pri východnej ukrajinskej hranici," uviedol Kerry Lavrovovi.
"Práve teraz, vzhľadom na mimoriadnu atmosféru, skutočne potrebujeme počuť od Moskvy jasné deklarovanie politiky, aby sme vedeli, kam Rusko smeruje - vzhľadom na týchto vojakov a ich presuny," povedal Kerry.
Lavrov zareagoval, že Moskva nemá v pláne podniknúť inváziu do východnej Ukrajiny, kde proruské skupiny už obsadili štátne budovy. Minister tým v Londýne odľahčil aj horeuvedené vyhrážanie Moskvy.
Kerry novinárov informoval, že nasledujúce kroky Kremľa budú závisieť od konečného rozhodnutia Putina, ktoré však urobí až po referende. "Sme presvedčení, že referendum odporuje ústave Ukrajiny, odporuje medzinárodnému právu a je porušením zákonov. Je nezákonné," vyhlásil Kerry.
Ratifikácia výsledkov referenda ruským parlamentom sa bude rovnať pokútnemu pripojeniu Krymu k Rusku, dodal šéf americkej diplomacie, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Nemenovaní americkí predstavitelia uviedli, že hoci dlhé rozhovory Kerryho s Lavrovov nevyriešili názorové rozdiely, dvere pre ďalšie rokovania sú stále otvorené.
Diplomati EÚ budú v nedeľu 16. marca vyberať z dlhého zoznamu 120-130 prípadných ruských predstaviteľov, ktorí sa stanú terčmi sankcií.
21:06 - Ukrajinská polícia vyšetruje útok na rabína Hillela Cohena, ktorého v uliciach Kyjeva pravdepodobne s antisemitským motívom prepadli a zbili palicami dvaja páchatelia. Informáciu priniesla tlačová agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na policajné zdroje. Útočníkom sa z miesta činu podarilo ujsť. Manželka napadnutého pre inú agentúru uviedla, že išlo o jednoznačne antisemitsky motivovaný útok, pri ktorom páchatelia urážali obeť. Rabín je šéfom ukrajinskej pobočky dobrovoľnej organizácie pre urgentnú zdravotnícku pomoc príslušníkom židovskej komunity.
20:47 - Úradujúci ukrajinský prezident Olexandr Turčynov pozastavil dnes platnosť deklarácie o nezávislosti Krymu, ktorú parlament tamojšej autonómnej republiky schválil 11. marca spoločne s deklarovaným zámerom pripojiť sa k Ruskej federácii. Tento dokument podporilo aj vedenie mesta s osobitým štatútom - Sevastopola, v ktorom je dlhodobo umiestnená základňa ruskej Čiernomorskej flotily. Informujú o tom dnes tlačová agentúra UNIAN, ako aj internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Podľa nich Turčynov podpísal dnes príslušný dekrét, ktorý nadobudol platnosť publikovaním. V zdôvodnení sa poukazuje na protiústavnosť a protizákonnosť predmetného dokumentu.
20:44 - Americké ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ponechá bojovú skupinu lietadlovej lode George H. W. Bush v Stredozemnom mori dlhšie, než plánovalo, ako jedno z opatrení na ubezpečenie spojencov USA, ktorí majú obavy z krízy na Ukrajine. Hovorca Pentagónu, armádny plukovník Steven Warrren spresnil, že lietadlová loď a bojové lode, ktoré ju sprevádzajú, zostanú v regióne "ešte niekoľko dní". Dôvody sú podľa neho dva. Prvým je výcvik námorných schopností a druhým ubezpečiť spojencov. Warren nevylúčil, že lietadlová loď George H. W. Bush by mohla zostať v Stredozemí ešte dlhšie, "teraz má však v pláne pokračovať vo svojej misii za pár dní".
19:56 - Po prvýkrát za posledné dve desaťročia vnímajú Američania Rusko ako vážnu hrozbu pre Spojené štáty. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky televízie CNN a agentúry ORC International. Podľa neho Rusko považuje za hrozbu až 69 percent opýtaných, čo je o 25 percent viac než v roku 2012 a najviac od rozpadu Sovietskeho zväzu. Len 31 percent ľudí Moskvu za hrozbu nepovažuje.
19:25 - Severoatlantická aliancia dnes varovala pred nedeľňajším referendom na Kryme. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vo vyhlásení zdôraznil, že referendum bude nelegálne a "jeho konanie poškodí medzinárodné snahy nájsť mierové a politické riešenie" krízy na Ukrajine.
"Ak sa uskutoční, nebude mať žiaden zákonný účinok ani politickú legitimitu," citovala Rasmussena agentúra DPA. Podľa Rasmussena majú takéto obavy mnohí z 22 partnerov vojenskej aliancie v Euroatlantickej partnerskej rade (EAPC), ktorá sa dnes zišla v Bruseli na žiadosť Ukrajiny. Mnohí tiež "výslovne odsúdili činy Ruska na Kryme", informoval nemenovaný predstaviteľ NATO. Avšak ruský veľvyslanec, ktorý bol na stretnutí prítomný, "argumentoval na obranu" svojej krajiny, dodal. Rasmussen vyzval Moskvu, aby "bola zodpovedná" a "rešpektovala svoje medzinárodné záväzky", dodala DPA.
Anders Fogh Rasmussen
19:16 - Správy o zadržaní príslušníkov ruských ozbrojených síl ukrajinskými pohraničníkmi, ktoré prichádzali z postsovietskej republiky už i v predchádzajúcich dňoch, sa množia po sprísnení kontrol na ukrajinsko-ruskej štátnej hranici. Na kontrolnom stanovišti v okolí mesta Žitomir dnes napríklad pri kontrole vozidla colníkov s použitím služobného psa pohraničníci objavili ruského občana a strelnú zbraň s muníciou. V okolí mesta Čonhar zasa odhalili pohraničníci rodáka z čečensko-ingušského regiónu, ktorý prepravoval v batožinovom priestore kalašnikov, pištoľ typu Makarov, uniformu, nepriestrelnú vestu a príslušnú muníciu. Z mužovej výpovede vyplynulo, že je príslušníkom čečenského práporu Vostok ruských ozbrojených síl, ktorý je aktuálne umiestnený v meste Džonkoj na polostrove Kryme, kam smeroval.
18:46 - Ruský prezident Vladimir Putin odmietol dnes obvinenia Západu, že referendum o pripojení ukrajinského regiónu Krym k Rusku bude protiprávne. Putin dal zároveň jasne najavo, že ľudové hlasovanie sa uskutoční v nedeľu 16. marca, ako bolo naplánované. Ruský líder sa takto vyjadril v dnešnom telefonickom rozhovore s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, informovala tlačová agentúra Reuters.
18:40 - Rakúska justícia uvalila dnes vydávaciu väzbu na ukrajinského podnikateľa Dmytra Firtaša, ktorého zadržali v stredu vo Viedni na základe amerického zatykača. Informovala o tom tlačová agentúra APA. Oligarcha, ktorý patril k osobnostiam blízkym zosadenému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, je v zámorí podozrivý z úplatkárstva a založenia zločineckej skupiny.
18:33 - Situáciu na Ukrajine mnohí prirovnávajú k Abcházsku, Južnému Osetsku či Kosovu. Podľa šéfa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu Ukrajina je úplne iný prípad. "Po druhej svetovej vojne ešte nikdy v medzinárodných vzťahoch nedošlo k anexii časti cudzej krajiny. A tu nejde o to, že Krym bude teraz nezávislý, alebo že Doneck bude nezávislý, Charkov bude nezávislý. Tu ide o okupáciu, ide o priamu vojenskú agresiu a na agresiu sa musí odpovedať tak isto agresiou," uviedol dnes Duleba počas protestného zhromaždenia pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Bratislave.
18:30 - Rozpory medzi Ruskom a Západom týkajúce sa ukončenia krízy na Ukrajine naďalej pretrvávajú. Novinárom v Londýne to v piatok povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po niekoľkohodinovom rokovaní s jeho americkým partnerom Johnom Kerrym. Tie boli síce podľa Lavrova užitočné, no spoločný pohľad na problémy nepriniesli. "Nemáme rovnaký pohľad na situáciu," povedal. V súvislosti s plánovaným referendom o pripojení ukrajinského Krymu k Rusku Lavrov vyhlásil, že Moskva bude plne rešpektovať výsledky ľudového hlasovania. Zároveň uistil, že Rusko neplánuje inváziu južnej a východnej Ukrajiny, kde žije veľká ruská menšina.
Fotografia zo stretnutia Johna Kerryho so Sergejom Lavrovom naznačuje, ako ich rokovanie dopadlo.
18:07 - Ukrajina rokuje s USA a Severoatlantickou alianciou o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, avšak obrana krajiny zostáva na ukrajinskej armáde. Po návrate zo zámoria to dnes v Kyjeve vyhlásil úradujúci predseda ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk. Podľa jeho slov prebiehajú v súčasnosti bilaterálne i multilaterálne rokovania o poskytnutí vojensko-technickej pomoci, informovala agentúra Interfax-Ukrajina.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies