Každá siedma domácnosť očakáva zlepšenie finančnej situácie

Viac než polovica respondentov predpokladá, že finančná stránka ich života zostane nezmenená a podiel pesimisticky zmýšľajúcich domácností očakávajúcich zhoršenie svojich finančných podmienok predstavoval zvyšných 27 %. Vyplynulo to zo Spotrebiteľského barometra III., ktorý v júli tohto roka uskutočnil Štatistický úrad SR.

Či už kvôli kúpe dlhodobých a teda drahších tovarov, alebo z dôvodu schopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom, je pre každú domácnosť podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej vhodné vytvárať si určitú finančnú rezervu. Dve pätiny slovenských domácností pritom predpokladajú, že počas nasledujúcich dvanástich mesiacov budú schopné tvoriť úspory. Na druhej strane, 58 % domácností očakáva, že počas nasledujúceho roka nebudú schopné šetriť a vytvárať tak rezervu na horšie časy. 

Na otázku, či počas nasledujúceho roka Slováci zamýšľajú rekonštruovať svoj príbytok, kladne odpovedalo 17 % domácností. Vynovovanie našich príbytkov je však podľa Sadovskej finančne náročné a často ho zvažujeme aj niekoľko mesiacov či rokov. Z prieskumu, ktorý ešte vlani pre Poštovú banku uskutočnila agentúra GfK, vyplynulo, že polovicu rekonštruujúcich Slovákov vychádza modernizácia bývania do 3 500 eur. Ďalšia štvrtina opýtaných na ňu minula alebo mala v úmysle minúť sumu 3 500 až 7 000 eur. Pri financovaní krajšieho bývania sme síce podľa Sadovskej ochotní siahnuť na svoje úspory, no aj napriek tomu sa vyše polovica rekonštruujúcich nakoniec bez úveru z banky nezaobíde. 

Nájdu sa ale aj takí Slováci, ktorí sa v horizonte jedného roka plánujú pustiť do ešte väčšej investície, a tou je kúpa bytu alebo stavba rodinného domu či chaty. Z barometra vyplynulo, že zaobstarať si nové bývanie má v pláne 6 % slovenských domácností. Aj v tomto prípade nám však podľa Sadovskej často úspory nestačia a bez úveru z banky sa nezaobídeme. Na Slovensku žije v súčasnosti vo vlastnom byte či dome, ale s úverom, približne každý dvanásty Slovák.