Junckerova Biela kniha je priznaním Komisie, že situácia v EÚ je vážna

"Čelní predstavitelia členských štátov by sa mali zaoberať tým, ako sa pohnúť vpred a riešiť problémy, ktoré Európa má," uviedol Baboš.

Ako ďalej vysvetlil, EK urobila prvý ťah, a dala tým akoby loptičku na stranu členských štátov, ktoré musia povedať, ako si predstavujú budúcnosť EÚ a seba v nej. "Nečakám, že by do tohto procesu momentálne zasahoval Európsky parlament nejako výrazne. Pokiaľ ide o Radu EÚ, tretiu z takých hlavných inštitúcii EÚ, tak to je vlastne zoskupenie hláv štátov - členov. Myslím, že práve na tomto fóre bude prebiehať najživšia diskusia," konštatoval politológ.

Podľa politológa je ťažké predvídať, ako sa vyvinie situácia v EÚ, keďže často ani samotní diplomati či politici vo viacerých štátoch nevedia, čo vlastne chcú. "Štyri veľké štáty tento týždeň povedali, akú majú predstavu, avšak v dvoch (a možno až troch) z nich sa môže vymeniť osoba na najdôležitejšom politickom poste," uviedol Baboš, pričom narážal na kancelárku v Nemecku, prezidenta vo Francúzsku a premiéra v Taliansku. "A to, čo platí dnes, nemusí o pol roka," uzavrel.

Za prítomnosti kolégia eurokomisárov v plenárnej miestnosti šéf EK predstavil začiatkom marca päť scenárov možného vývoja EÚ. Dal pritom najavo, že scenár založený na obmedzení EÚ len na spoločný trh je mu vzdialený. "Sú tu takí, čo chcú z EK spraviť len správcu jednotného trhu. Ja som proti!" uviedol šéf eurokomisie.

Okrem zachovania súčasného fungovania Únie predložil aj dva nové postoje k európskej integrácii, ktoré spočívajú buď v užšej spolupráci časti členských štátov a vytvorení viacrýchlostnej Únie, alebo v zbližovaní členov len v niektorých oblastiach. Dokument EK ponúka aj možnosť širokej a hlbšej integrácie, ktorá by posilnila úlohu EÚ na úkor členských štátov.

Junckerova biela kniha o budúcnosti Únie je adresovaná lídrom členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktorí sa stretnú 25. marca na summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Hlavnou témou bude vývoj spoločenstva po brexite.

Do konca marca sľúbila britská premiérka Theresa Mayová formálne požiadať o odchod z Únie aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.