Islamisti v Kobané sa dostali aj k budovám kurdskej samosprávy

 "Majú najmenej 40 percent mesta," uviedol šéf Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) Rámí Abdal Rahmán. Dodal, že bojovníci IS majú teraz takmer úplnú kontrolu nad  "bezpečnostnou štvrťou", kde sú administratívne budovy slúžiace miestnej samospráve.
     

Nový osobitný vyslanec OSN pre riešenie konfliktu v Sýrii Staffan Domingo de Mistura dnes upozornil, že v prevažne kurdskom meste Kobané obliehanom jednotkami extrémistickej organizácie IS je 500-700 civilistov, prevažne starých ľudí a ďalších 10.000 až 13.000 je v hraničnom pásme medzi Tureckom a Sýriou.
     

De Mistura vyjadril obavu, že civilisti uväznení v Kobané y mohli byť zmasakrovaní, ak mesto padne do rúk islamistov. Ak by k tomu došlo, islamisti by okrem Kobané získali aj kontrolu nad veľkou časťou pohraničia s Tureckom.
     

Miestni kurdskí predstavitelia ako aj sýrski aktivisti dnes pritom upozornili, že IS v snahe odrezať obliehané Kobané od zvyšku územia z diel ostreľuje aj oblasť v tesnej blízkosti hraničného priechodu medzi Sýriou a Tureckom. Agentúra AP upozornila, že ostreľovaný pohraničný priechod je jedinou vstupnou bránou do Turecka z tejto časti Sýrie. 
     

Podľa miestneho predstaviteľa Idrísa Nasana sa islamisti chcú zmocniť križovatky, z ktorej cesta vedie k hraniciam, aby tesnejšie zovreli kurdských obrancov mesta a nedovolili nikomu opustiť Kobané, ani doň vstúpiť.
     

Podľa SOHR si boje o Kobané doteraz vyžiadali najmenej 500 obetí na životoch.
     

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v blízkosti hraníc Turecka a ohrozenie bezpečnosti celého regiónu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v noci nadnes absolvoval telefonické rozhovory so spojencami zo západných krajín. Tieto intenzívne kontakty súvisia s dnešnou schôdzkou v Paríži, kde sa Čavušoglu stretne so svojím francúzskym rezortným kolegom Laurentom Fabiusom, s ktorým chce rokovať o tureckom návrhu na vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž hraníc Turecka so Sýriou. Turecké zdroje informovali, že francúzsky prezident Francois Hollande túto myšlienku podporuje. 
     

Turecko sa už dlho snaží presadiť vytvorenie nárazníkovej zóny alebo vyhlásenie bezletovej zóny v spoločnom pohraničí so Sýriou. Kým Paríž túto myšlienku podporuje a podľa Británie "stojí za úvahu", Washington vyjadril skepsu v súvislosti s účinnosťou realizácie niektorej zo spomínaných alternatív. 
     

O podpore kurdských obrancov mesta Kobané a o väčšej aktivite Turecka v iniciatívach, ktorých cieľom je zastavenie rozpínavosti IS, s Ankarou najnovšie rokuje aj Irán. Uviedol to dnes podľa webovej stránky denníka Hürriyet námestník iránskeho ministerstva zahraničných vecí Amír Abdollahján.
     

"Počas našich prvých rozhovorov s Tureckom sme zistili, že táto krajina nechce zhoršenie krízy v tomto regióne, (preto) dúfame, že bude hrať pozitívnu úlohu," uviedol Amír Abdollahján. Povedal tiež, že Ankara môže "hrať najdôležitejšiu úlohu v pomoci sýrskym utečencom pri ich návrate domov."
     

Kurdskí obrancovia Kobané apelujú na spojencov z koalície bojujúcej s IS, aby im poslali ťažké protitankové zbrane, prípadne podnikli aj pozemnú operáciu na pomoc kurdským oddielom domobrany, ktoré mesto urputne bránia už vyše dva týždne. 
     

Šéf tureckej diplomacie však po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že "nie je realistické" očakávať, že Ankara sa rozhodne pre vlastnú pozemnú operáciu. 
     

Ankarská vláda je pod veľkým tlakom sa svoju nečinnosť voči zhoršujúcej sa situácii v sýrskom Kobané, ako aj za pasívny postoj k aktivitám spojencov snažiacich sa náletmi na bašty islamistov v Sýrii zastaviť postup IS. Na Turecko vyvíjajú nátlak nielen zo zahraničia, ale aj miestni kurdskí aktivisti a sympatizanti, ktorí v utorok vyšli do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s postojom svojej vlády. Demonštrácie prerástli do potýčok s políciou, ale aj radikálnymi islamistami. Podľa najnovších správ si nepokoje vyžiadali najmenej 35 ľudských životov. Polícia počas nich zadržala vyše 1000 ľudí.