Harabin predložil protest pléna NS SR na Kolokviu Siete predsedov NS EÚ

Novelu ústavy, ktorá posilňuje inštitút tradičnej rodiny a zároveň upravuje pomery v justícii, 12. júna podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.
     

Harabin na kolokviu vystúpil počas svojej zahraničnej pracovnej cesty v Ríme. Zároveň, v anglickom preklade, doručil uznesenie pléna NS SR z 10. júna 2014, v ktorom "plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovuje vážne znepokojenie a ostrý protest proti ústavnému zákonu Slovenskej republiky, prijatému 4. júna 2014 bez predchádzajúceho pripomienkového konania a rozpravy v odbornej verejnosti a týkajúcemu sa všeobecnej justície Slovenskej republiky". 
     

Ako zdôraznila Kancelária predsedu NS SR, k tejto aktivite ho zaviazalo plénum Najvyššieho súdu, kde za uznesenie hlasovali aj Harabinovi kritici. "Predseda Siete predsedov najvyšších súdov Európskej únie Geert Corstens konštatoval, že organizácia sa oboznámi s prijatými legislatívnymi zmenami a bude na ne reagovať prostredníctvom stanoviska," uvádza sa vo vyhlásení Kancelárie NS.
     

Plénum NS SR protestovalo proti ústavným zmenám v oblasti súdnictva a 10. júna poverilo predsedu NS, aby o tomto postoji informoval najvyššie štátne orgány SR a inštitúcie Európskej únie.
     

Plénum NS poukazuje na fakt, že ústavný zákon, prijatý 4. júna Národnou radou SR, vo vzťahu k súdnej moci uzákonil možnosť ukončiť výkon funkcie sudcu aj iným spôsobom ako na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu. Schválený ústavný zákon a pripravovaný návrh vykonávacích zákonov k tomuto ústavnému zákonu nie sú podľa pléna NS v súlade s medzinárodnými štandardmi.
     

Plénum NS konštatuje, že prijatými zmenami (bezpečnostné previerky súčasných sudcov, odňatie trestnoprávnej imunity sudcov a finančné postihy za rozhodovaciu činnosť sudcov) sa vyslovuje kolektívna vina iba jednej z mocí členského štátu EÚ bez toho, aby bezpečnostné previerky boli vykonané i u moci zákonodarnej a moci výkonnej. Tento postup výkonnej moci a moci zákonodarnej s využitím policajných a spravodajských zložiek považujú členovia pléna za protiústavný, retroaktívny a likvidujúci nezávislosť súdnej moci. 
     

Predsedu NS preto plénum poverilo, aby o proteste voči prijatým ústavným zmenám informoval najvyšších ústavných činiteľov SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, ale aj Európsku komisiu, Benátsku komisiu či Centrum asociácie sudcov Európskej únie.