Dijsselbloem: Európsky stabilizačný mechanizmus by sa mohol zmeniť na Európsky menový fond

ESM by podľa neho mohol mať v budúcnosti širší mandát a fungovať na podobných princípoch ako Medzinárodný menový fond (MMF). To znamená, že by mal navrhovať, rokovať a monitorovať záchranné programy. A podobne ako MMF by zabezpečoval objektívne makroekonomické analýzy a uverejňoval hodnotiace správy o stave ekonomík v Európskej únii.

Jedným z krokov vpred v snahe o posilnenie eurozóny je tak ďalší rozvoj ESM a jeho transformácia na EMF, povedal Dijsselbloem.

Čo sa týka Grécka, šéf Euroskupiny dúfa, že sa na budúci mesiac podarí konečne uzavrieť v poradí druhú revíziu plnenia podmienok tretieho záchranného úveru, ktorá sa vlečie už celé mesiace. Jej dokončenie totiž otvorí Aténam cestu k ďalšej splátke. Grécko pritom potrebuje získať peniaze od veriteľov, aby mohlo v júli vyrovnať dlhy, ktorým vyprší splatnosť.

Euroskupina sa zíde 22. mája, aby vyhodnotila pokrok, ktorý Grécko dosiahlo pri zavádzaní reforiem v energetike, na trhu práce aj pri znižovaní dôchodkov a dane z príjmu. Rokovania o reformách uviazli pre rozdielne názory veriteľov z Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) na fiškálne ciele Grécka.

Grécka vláda a veritelia však dosiahli tento mesiac na Malte dohodu o kľúčových prvkoch reforiem v hodnote 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré majú prejsť legislatívnym procesom už teraz, aj keď sa budú realizovať v rokoch 2019 a 2020.

Aj eurokomisár Pierre Moscovici je preto optimistom a verí, že sa revíziu konečne podarí v máji uzavrieť.

To otvorí Aténam nielen cestu k ďalšej splátke, ale malo by to umožniť aj zapojenie MMF do tretieho záchranného programu pre Grécko.

Účasť MMF na tomto programe je kľúčová pre Nemecko, ktoré na jeseň čakajú parlamentné voľby. A je dôležitá aj pre gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý sa zase snaží zmiernenie dlhu.